Svet » Čína

Peking sľubuje väčšiu podporu Rusku po Trumpovom varovaní o clách

Podľa vyhlásení čínskeho a ruského ministerstva zahraničných vecí čínsky vodca Si Ťin-pching potvrdil komplexné strategické partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou a prisľúbil posilnenie vzájomnej podpory na multilaterálnych fórach.

Stalo sa tak po tom, ako americký prezident Donald Trump v pondelok (14. júla) varoval, že uvalí 100 % clá na krajiny dovážajúce ruskú ropu, ak Kremeľ do 50 dní neuzavrie mierovú dohodu o ukončení vojny s Ukrajinou.

Lavrov pricestoval do Číny na 25. zasadnutie ministrov zahraničných vecí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v meste Tianjin, kde sa stretol aj s partnermi z Indie, Pakistanu a Iránu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Lavrov a indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar „potvrdili neochvejné odhodlanie ďalej posilňovať všestranné osobitné a privilegované strategické partnerstvo medzi Ruskom a Indiou na všetkých úrovniach“. Indické ministerstvo však o stretnutí na svojej webovej stránke neinformovalo.

Od zavedenia embarga EÚ na ruské ropné produkty po invázii na Ukrajinu sa podľa analýzy uverejnenej 11. júla fínskym Centrom pre výskum energie a čistého ovzdušia stali hlavnými odberateľmi ruskej energie Čína, India a Turecko. Čína odkúpila 47 % a India 38 % ruského exportu ropy od 5. decembra 2022 do konca minulého mesiaca. V rovnakom období odkúpili Turecko 26 % a Čína 13 % ruského vývozu ropných produktov, uvádza sa v dokumente.

Sekundárne sankcie

Trump v pondelok počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom v Oválnej pracovni stanovil Kremľu 50-dňovú lehotu na prijatie mierovej dohody a varoval pred sekundárnymi clami. Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že Trump mal na mysli 100 % clá na ruské tovary, ako aj sekundárne sankcie voči iným krajinám, ktoré kupujú ruské vývozy. Osemdesiatpäť zo 100 amerických senátorov podporuje návrh zákona, ktorý by Trumpovi dal právomoc uvaliť 500 % clá na akúkoľvek krajinu, ktorá pomáha Rusku, ale republikánski lídri v Senáte čakajú, kým Trump dá zelenú na hlasovanie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol na Telegrame, že s Trumpom hovoril a „poďakoval mu za pripravenosť podporiť Ukrajinu a pokračovať v spolupráci v úsilí zastaviť zabíjanie a dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier“. Ceny ropy v utorok klesli o menej než 1 %, keďže 50-dňová lehota zmiernila obavy z bezprostredného prerušenia dodávok.

Lavrov na Trumpovo vyhlásenie reagoval slovami, že Rusko chce pochopiť, prečo prezident USA stanovil práve 50 dní. „Bolo to už 24 hodín, potom 100 dní. Tým všetkým sme si už prešli. Radi by sme vedeli, čo ho k tomu vedie,“ povedal. Dodal, že Rusko si „zvyklo na bezprecedentné množstvo sankcií“ a že si poradí aj s ďalšími.

Čína opakuje výzvy na dialóg

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian povedal, že Peking je presvedčený, že „dialóg a rokovania sú jedinou životaschopnou cestou na vyriešenie ukrajinskej krízy“.

Začiatkom tohto mesiaca údajne čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi povedal šéfke diplomacie EÚ Kaje Kallasovej, že Čína nechce, aby Rusko prehralo vojnu proti Ukrajine, pretože sa obáva, že by sa Spojené štáty viac zamerali na Peking. Zároveň poprel obvinenia EÚ, že čínsky režim poskytuje materiálnu podporu, ktorá udržuje ruský vojenský priemyselný komplex.

Americké aj európske spravodajské služby už dlho obviňujú Peking z toho, že umožňuje súkromným spoločnostiam pašovať do Ruska komponenty pre zbrane.

Vo februári Kallasová označila čínsky režim za „kľúčového podporovateľa ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine“ a uviedla, že táto podpora „negatívne ovplyvňuje vzťahy medzi EÚ a Čínou“. Povedala, že blok zaviedol sankcie na 33 subjektov v Číne a Hongkongu, pretože „bolo zistené, že vyvážajú do Ruska sankcionované komponenty dvojakého použitia a pokročilé technológie, vrátane tých, ktoré pochádzajú z EÚ a ktoré ruská armáda používa na vedenie vojny proti Ukrajine“.

V októbri 2024 Spojené štáty sankcionovali dve čínske spoločnosti za vývoj a výrobu kompletných zbraňových systémov v spolupráci s ruskými firmami. V máji Ukrajina oznámila, že má potvrdené spravodajské informácie o tom, že Čína dodáva najmenej 20 ruským zbrojovkám obrábacie stroje, špeciálne chemikálie, pušný prach a elektroniku pre drony.

Článok bol preložený z anglickej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK