Svet » EÚ

Macron je pripravený začať diskusiu o umiestnení francúzskych jadrových zbraní na území spojencov

Podľa francúzskeho prezidenta je Paríž pripravený rozšíriť jadrový dáždnik na ďalšie krajiny v snahe posilniť európsku bezpečnosť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že je „pripravený začať diskusiu“ o umiestnení francúzskych jadrových zbraní na území spojencov v snahe posilniť obranu Európy.

„Američania majú bomby na lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Turecku,“ povedal 13. mája pre francúzsku televíznu stanicu TF1.

„Definujem celý rámec veľmi oficiálnym spôsobom počas nasledujúcich týždňov a mesiacov, ale už sme na veciach a podmienkach začali pracovať,” dodal.

Macron uvádza tri podmienky, na ktorých by trval v prípade jadrovej ochrany iných krajín zo strany Francúzska.

Po prvé, Paríž nebude platiť účet za bezpečnosť iných krajín.

Po druhé, rozmiestnenie francúzskych jadrových zbraní v iných krajinách nemôže byť na úkor vlastnej obranyschopnosti Francúzska.

A po tretie, „konečné rozhodnutie bude vždy na prezidentovi republiky, ktorý je hlavou ozbrojených síl,“ povedal.

Jeho vyjadrenia vyvolali reakciu – Moskva uviedla, že tento krok neposilní bezpečnosť Európy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na Macronove vyhlásenia reagoval: „Šírenie jadrových zbraní na európskom kontinente je niečo, čo nepridá na bezpečnosti, predvídateľnosti a stabilite.”

„Práve teraz je celý systém strategickej stability a bezpečnosti z pochopiteľných dôvodov v žalostnom stave,“ dodal.

Po „brexite“ Spojeného kráľovstva z EÚ sa Francúzsko stalo jedinou jadrovou mocnosťou v 27-člennom bloku.

Federácia amerických vedcov uvádza, že Francúzsko má štvrtý najväčší jadrový arzenál na svete s odhadovaným počtom 290 rozmiestnených jadrových hlavíc (po Rusku, Spojených štátoch a Číne).

Francúzske jadrové zbrane môžu byť použité vzduchom a na mori, pričom stíhačky Rafale a jadrové ponorky sú schopné kedykoľvek zasiahnuť na pokyn francúzskeho prezidenta.

Nie je to prvýkrát, čo Macron spomína rozšírenie parížskeho jadrového dáždnika. Už začiatkom roka povedal, že je otvorený jeho rozšíreniu na ďalšie európske krajiny, čiastočne v reakcii na rastúce pochybnosti o dlhodobom záväzku amerického prezidenta Donalda Trumpa voči európskej bezpečnosti.

Macron 5. marca povedal, že sa rozhodol „otvoriť strategickú diskusiu o ochrane spojencov [Francúzska] na európskom kontinente prostredníctvom [francúzskych] jadrových zbraní“.

„Chránia nás naše jadrové zbrane. Je to úplný, suverénny, francúzsky systém ochrany. Reagujúc na historickú výzvu budúceho nemeckého kancelára som sa rozhodol otvoriť strategickú diskusiu o ochrane našich spojencov na európskom kontinente prostredníctvom našich jadrových zbraní,“ povedal.

Vo februári vyzval nemecký kancelár Friedrich Merz k diskusii o „spoločnom využívaní jadrových zbraní“ s Francúzskom, zatiaľ čo v marci poľský premiér Donald Tusk povedal, že Poľsko „vážne rokuje s Francúzmi“ o „myšlienke jadrového dáždnika nad Európou“.

Plány sa pohli dopredu 9. mája, keď Paríž a Varšava podpísali zmluvu o zintenzívnení spolupráce v oblasti obrany, jadrovej energie a ďalších opatrení. V zmluve sa jadrové zbrane konkrétne nespomínajú.

Zmluva podpísaná vo francúzskom meste Nancy, kde koncom 18. storočia žil poľský kráľ Stanislaw Leszczynski, obsahuje doložku o vzájomnej pomoci, ktorá prehlbuje záväzok oboch členov NATO vzájomne sa podporovať v prípade útoku, a záväzok prehlbovať vojenské a technologické vzťahy.

„Som hlboko presvedčený, že od dnešného dňa sa Francúzsko a Poľsko budú môcť v týchto ťažkých časoch spoľahnúť jeden na druhého v každej situácii,“ povedal Tusk.

Macron a Merz 7. mája počas prvej zahraničnej cesty nemeckého lídra po nástupe do funkcie oznámili zriadenie novej francúzsko-nemeckej bezpečnostnej rady, pričom tento krok má signalizovať pokračujúcu snahu o zmenu obrannej pozície Európy.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK