Korupcia oberá EÚ o miliardy: europoslanci žiadajú prísnejšie pravidlá, v pléne sa spomínalo aj Slovensko
Korupcia podľa Európskeho parlamentu neoberá občanov iba o verejné peniaze. Oslabuje aj dôveru v demokraciu, umožňuje organizovanému zločinu prenikať do štátnych inštitúcií a vytvára priestor na ovplyvňovanie politických rozhodnutí. Europoslanci preto žiadajú, aby pripravovaná prvá komplexná protikorupčná stratégia EÚ priniesla merateľné výsledky. V rozprave sa spomínalo aj Slovensko.
Európsky parlament 8. októbra prijal svoje priority pre pripravovanú protikorupčnú stratégiu Európskej únie (EÚ). Európska komisia má prvú komplexnú stratégiu predstaviť do konca tohto kalendárneho roka.
Poslanci požadujú prísnejšiu kontrolu verejných zákaziek, transparentnejšie financovanie politických strán, účinnejšiu ochranu oznamovateľov korupcie a nezávislosť orgánov, ktoré ju vyšetrujú. Dôraz kladú aj na spoluprácu pri cezhraničných prípadoch a ochranu európskych financií.
Podľa výskumnej služby Európskeho parlamentu by ďalšie spoločné opatrenia proti korupcii mohli priniesť úspory a ekonomické prínosy až 58,5 miliardy eur ročne. Prieskum Eurobarometra z roku 2025 ukázal, že 69 percent Európanov považuje korupciu vo svojej krajine za rozšírenú.
Korupcia zároveň úzko súvisí aj s organizovaným zločinom. Podľa analýzy Europolu z roku 2021 sa do korupčných praktík zapájalo takmer 60 percent skúmaných zločineckých sietí. Európsky parlament preto zdôrazňuje potrebu účinnejšieho odhaľovania a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Upozorňuje aj na riziká prania špinavých peňazí prostredníctvom neprehľadných vlastníckych štruktúr a digitálnych finančných nástrojov.
„Korupcia je útok na inštitúcie“
Počas plenárnej rozpravy 7. októbra predseda parlamentného výboru pre občianske slobody Javier Zarzalejos upozornil na skutočnosť, že korupcia nepatrí iba medzi ekonomické problémy. „Korupcia nie je jednoducho ďalšou formou trestnej činnosti. Je to útok na inštitúcie, ktorým majú občania dôverovať,“ vyhlásil španielsky europoslanec z Európskej ľudovej strany.
Podľa Zarzalejosa korupcia deformuje hospodársku súťaž, oslabuje právny štát a umožňuje organizovanému zločinu prenikať do verejných inštitúcií. „Európa nepotrebuje ďalšiu stratégiu, ktorá iba opisuje problém. Potrebujeme stratégiu schopnú zmeniť realitu v praxi,“ zdôraznil.
Eurokomisár Michael McGrath pripomenul, že EÚ už prijala novú protikorupčnú smernicu, ktorá stanovuje spoločné pravidlá pre trestné činy, sankcie a prevenciu. Samotné prijatie zákonov však podľa neho nestačí. „Občania nás budú posudzovať podľa výsledkov: či sa korupcii predchádza, či sa odhaľuje, vyšetruje a trestá a či pravidlá platia rovnako pre všetkých,“ povedal.
Správy Komisie o právnom štáte podľa McGratha ukazujú, že právne rámce sú vo väčšine členských štátov silné, no pretrvávajú nedostatky v oblasti lobingu, majetkových priznaní či takzvaných “otáčavých dverí”. Ide o prechody politikov a vysokých úradníkov medzi verejnými funkciami a súkromnými firmami, pri ktorých môže vzniknúť konflikt záujmov alebo riziko zneužitia kontaktov a dôverných informácií.
„Táto stratégia je našou šancou nastaviť dlhodobý smer v boji proti korupcii,“ povedal McGrath počas plenárnej rozpravy.
Zdechovský: Zo Slovenska prišli stovky podnetov
Jedno z najvýraznejších vystúpení predniesol český europoslanec Tomáš Zdechovský z Európskej ľudovej strany. Pripomenul kontrolnú misiu parlamentného výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensku a podozrenia týkajúce sa nakladania s európskymi peniazmi.
„Videl som korupciu niekoľkokrát zblízka, napríklad na Slovensku. Na misii, kde sme boli s Výborom pre kontrolu rozpočtu,“ povedal a následne uviedol konkrétne čísla. „Keď sme prišli, odovzdali sme Európskej komisii a európskym inštitúciám približne 300 prípadov a podnetov možného zneužitia peňazí.“
Podľa Zdechovského podozrenia prichádzali najprv zo 76, neskôr zo 79 slovenských okresov. „Farmári nám posielali dôkazy o nátlaku, whistlebloweri majú strach, novinári hovoria o klientelistických sieťach a stále sa vracali rovnaké mená a rovnaké štruktúry,“ vyhlásil v rozprave.
Samotný počet podaní však ešte neznamená, že sa vo všetkých prípadoch aj preukázalo zneužitie európskych financií.
Europarlament musí začať tiež od seba
Rozprava sa nevenovala iba korupcii v členských štátoch. Viacerí poslanci upozornili na nedostatky priamo v európskych inštitúciách.
Francúzska socialistka Chloé Ridelová pripomenula škandály Qatargate či Huaweigate a kritizovala možnosti konfliktov záujmov medzi poslaneckou činnosťou a lobingom. „Ako je možné byť členom výboru pre obranu a zároveň pracovať pre zbrojársku spoločnosť?“ položila otázku do pléna.
Podľa nej stráca Parlament dôveryhodnosť, ak od členských štátov vyžaduje prísne pravidlá, no sám nedokáže zabezpečiť ich dodržiavanie. „Nemôžeme od druhých požadovať to, čo odmietame uplatňovať sami na seba,“ vyhlásila francúzska poslankyňa v mene Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Kritika zaznela aj z opačnej strany politického spektra. Fabrice Leggeri z Patriotov pre Európu žiadal transparentnosť používania európskych financií a pripomenul korupčné podozrenia v samotnom Parlamente.
Zároveň však varoval pred tým, aby sa boj proti korupcii nestal „nástrojom politického vydierania členských štátov“ prostredníctvom podmieňovania eurofondov pravidlami právneho štátu.
„Boj proti korupcii si vyžaduje transparentnosť, zodpovednosť a príkladné správanie. Predtým, ako Brusel dá ponaučenia zvyšku Európy, mal by ich začať uplatňovať na seba,“ povedal francúzsky zákonodarca.
Spor o kontrolu poslaneckých výdavkov
Výmena názorov nasledovala aj po Zdechovského vystúpení. Holandská europoslankyňa Raquel García Hermida-Van Der Walleová z frakcie Obnovme Európu sa ho opýtala, či podporí povinné zverejňovanie dokladov o využívaní všeobecných poslaneckých náhrad.
Zdechovský odpovedal, že transparentnosť podporuje, no zároveň musí chrániť ľudí, ktorí ho upozorňujú na možné nezákonnosti. „Ak sa stretnem s oznamovateľmi, nezverejním to. A ak strávim čas s ľuďmi zo slovenskej polície, ktorí sú dnes z nejakého dôvodu podozrievaní, možno kvôli politickému tlaku, nezverejním to vo svojom registri transparentnosti,“ vysvetlil.
Holandská poslankyňa však pripomenula, že jej otázka sa týkala účtovných dokladov o poslaneckých výdavkoch, nie identity oznamovateľov. Výmena tak ukázala, že aj medzi poslancami podporujúcimi boj proti korupcii existujú rozdielne názory na rozsah povinnej transparentnosti.
Od sľubov k výsledkom
Pripravovaná protikorupčná stratégia má podľa požiadaviek Parlamentu posilniť nezávislosť vyšetrovacích orgánov, ochranu oznamovateľov a investigatívnych novinárov, kontrolu verejných zákaziek aj cezhraničnú spoluprácu.
Parlament zároveň požaduje, aby sa do prípravy a vykonávania stratégie zapojili občianske organizácie a nezávislé protikorupčné orgány. Vyzýva tiež na plné členstvo EÚ v Skupine štátov proti korupcii (GRECO), ktorá pôsobí pri Rade Európy. Cieľom je, aby aj európske inštitúcie podliehali porovnateľnému nezávislému protikorupčnému dohľadu ako orgány členských štátov.
Významnú úlohu pri tom majú zohrávať Európska prokuratúra (EPPO), Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Europol a Eurojust.
Výsledné októbrové uznesenie je politickým stanoviskom Parlamentu, nie novým zákonom. Komisia má na jeho základe a v rámci vlastných príprav predstaviť stratégiu do konca roka.
Pre Slovensko je debata dôležitá aj preto, že kontrola využívania európskych financií zostáva predmetom pozornosti európskych inštitúcií. Zdechovského vystúpenie ukázalo, že podozrenia týkajúce sa slovenských dotácií sa dostávajú aj do celoeurópskej diskusie o korupcii.
Hlavná otázka však zostáva širšia – či dokáže EÚ vytvoriť pravidlá, ktoré budú platiť rovnako pre národných politikov, európskych predstaviteľov aj podnikateľov napojených na verejné financie.
Ako upozornil Zarzalejos, cieľom nemá byť prijatie ďalšej stratégie, ale dosiahnutie výsledkov, ktoré občania skutočne pocítia.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
