Domov

Dokáže sa Slovensko a EÚ skutočne odstrihnúť od ruského plynu? Aké sú možnosti?

Téma dodávok plynu do členských štátov Európskej únie (EÚ) cirkuluje prakticky nepretržite od vypuknutia vojny na Ukrajine pred viac ako tromi rokmi. EÚ si vtedy dala za cieľ „odstrihnúť“ sa od ruských energií a diverzifikovať spoluprácu v tomto smere.

Mnohé krajiny EÚ medzičasom úspešne dokázali ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív, no niektoré s Moskvou obchodujú naďalej. Patrí medzi ne aj Slovensko.

Súčasná slovenská vláda naďalej preferuje dodávky plynu z Ruska, a hoci na konci minulého roka „vyschol“ tok ruského plynu na Slovensko cez Ukrajinu, naša krajina môže dovážať plyn z viacerých smerov – zo západu cez Rakúsko a Česko, z juhu cez Maďarsko a zo severu cez Poľsko.

Nemusí to tak byť iba plyn od ruského giganta Gazprom, k dispozícii sú možnosti z Nórska, Azerbajdžanu, Kataru či Spojených štátov.

Rúra z Ruska cez Ukrajinu je momentálne Slovensku nanič

Minulý rok naša krajina podľa nedávnej analýzy Centra pre štúdium demokracie a Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) potrebovala 4,4 miliardy kubických metrov plynu.

Spomenutá analýza poukazuje na to, že Slovensko nemá najmenší problém nahradiť ruské dodávky a že diverzifikácia dodávok plynu v strednej Európe je „uskutočniteľná“. Vyjadrené číslami – iba cez prepojenie s Poľskom môže prísť ročne na Slovensko až 4,7 miliardy kubických metrov plynu, čo presahuje ročný slovenský dopyt.

„Podobne rozsiahle plynovodné prepojenia Rakúska s Nemeckom a Talianskom s celkovou kapacitou 23 miliárd kubických metrov poskytujú priamy prístup na globálne trhy so skvapalneným zemným plynom (LNG), z čoho profituje nielen Rakúsko, ale aj Maďarsko a Slovensko,“ tvrdí štúdia CREA.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdí, že Slovensko nepotrebuje za každú cenu ruský plyn. Dôležitá z pohľadu Slovenska je však podľa neho skutočnosť, aby plynovod vedúci z Ukrajiny cez naše územie nezostal mimo prevádzky, pretože Slovensko takto prichádza o desiatky miliónov eur.

„My nemáme problém ten plyn kúpiť hocikde, no načo máme tú rúru? Prichádzame o obrovské peniaze na tranzitných poplatkoch,“ povedal v januári pre Štandard.

Všetky trasy okrem ukrajinskej sú drahšie

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) sa drží línie v snahách o diverzifikáciu a minulý týždeň predĺžil memorandum o porozumení s poprednou talianskou spoločnosťou v oblasti plynárenskej infraštruktúry Snam. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz vtedy podotkol, že na alternatívnych prepravných trasách plynu na Slovensko, ktoré Slovensko aktívne využíva – z Nemecka cez Rakúsko a Českú republiku – naďalej existujú významné technické obmedzenia.

„Tie doteraz neboli vyriešené a bránia dostatočnému zásobovaniu plynom súbežne pre viaceré krajiny strednej Európy. Pokračujeme preto v spolupráci s naším talianskym partnerom v príprave ďalších možností na prepravu plynu na Slovensko z juhu, ktorú sme už v minulosti viackrát využili. Naďalej však platí, že akákoľvek alternatívna trasa na dodávku plynu na Slovensko je vzhľadom na tranzitné poplatky výrazne drahšia ako preprava plynu cez Ukrajinu,“ skonštatoval Ferencz a zároveň dodal, že SPP garantuje občanom plynulé a bezpečné dodávky zemného plynu.

Popri alternatívnych prepravných trasách sú totiž jedným z pilierov bezpečnosti dodávok od SPP aj obchodné kontrakty uzavreté s najväčšími medzinárodnými dodávateľmi plynu BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Tieto zmluvy sú flexibilné a SPP vie navýšiť nielen požadované množstvo plynu, ale aj dĺžku platnosti týchto zmlúv.

Dvojaká rétorika Francúzska

EÚ zdôrazňuje, že odrezanie sa od ruského plynu, a celkovo od ruských energií, je predovšetkým otázka bezpečnosti kontinentu, a chce preto stanoviť konečný „deadline“, keď už do Európy nebude prúdiť žiadny ruský plyn.

Napriek tomu niektoré členské štáty, ktoré odoberajú ruský skvapalnený zemný plyn, odmietajú schváliť plán Bruselu, aby zakázal dovoz plynu z Moskvy. Argumentujú tým, že pred rozhodnutím potrebujú ďalšie uistenia o ekonomických a právnych dôsledkoch tohto kroku. Problémy s tým majú najmä Francúzsko a Belgicko.

„Obhajujeme európsku stratégiu diverzifikácie, ktorá je už na stole,“ povedal pre web Politico francúzsky minister energetiky Marc Ferracci s odkazom na francúzsky plán nahradiť ruské dodávky katarskými produktmi.

Taliansky europoslanec Nicola Procaccini zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov však počas marcovej rozpravy o európskej bezpečnosti v Európskom parlamente narážal na dvojakú rétoriku Francúzska, keď vyhlásil: „Macron má pravdu, keď hovorí, že predstava Európskej únie ako jedinej bylinožravej mocnosti vo svete mäsožravcov je čistá utópia. Problém je v tom, že neprestávame množiť mäsožravce. Pozrite sa na európsky dovoz skvapalneného zemného plynu z Ruska. Viete, o koľko len samo Francúzsko zvýšilo svoje nákupy LNG za posledný rok? O 81 %! Peniaze, ktoré Putin používa na rakety, ktorými denne bombarduje Ukrajinu.“

Vrátime sa po vojne k ruským energiám?

Váhanie Francúzska a Belgicka je v rozpore s postojom ďalších významných dovozcov ruského LNG do EÚ – Španielska a Holandska. Obe krajiny uviedli, že rady podporia pripravovanú legislatívu, ktorá by ukončila ruské zmluvy o dodávkach plynu, zakázala krátkodobé nákupy pre tento rok a dlhodobé zmluvy do roku 2027.

Podľa platformy komodít Kpler tieto štyri krajiny v minulom roku doviezli 16,77 milióna ton ruského LNG, čo predstavuje 97 % celkového dovozu EÚ a viac ako polovicu svetového exportu Moskvy. Kým Francúzsko a Holandsko zvýšili svoj dovoz ruského LNG o 81 %, Španielsko a Belgicko ho mierne znížili. Zaujímavá je tiež skutočnosť, že Španielsko malo na konci zimy plnšie zásobníky plynu ako Francúzsko a Belgicko.

Pre Európsku komisiu, výkonný orgán EÚ, tak bude pomerne kľúčové získať podporu týchto štyroch krajín. Politico zároveň prognózuje, že Maďarsko a Slovensko by sa mohli postaviť proti zákazu EÚ, pretože chcú naďalej odoberať lacnejšiu ruskú energiu. Viacerí politici a predstavitelia priemyslu zároveň vyzývajú na návrat k ruskej energii, keď sa skončí vojna na Ukrajine, a to vzhľadom na vysoké účty za energiu v Európe.

Zákaz ruského plynu by však podľa webu Politico nespôsobil krízu dodávok, pretože všetky krajiny by mohli nakupovať zvýšené objemy od USA a Kanady, ktoré majú od budúceho roka zvýšiť svoju kapacitu. Nemenej dôležitá však bude skutočnosť, aby to čo najmenej pocítil európsky spotrebiteľ.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK