Svet

Čo ak Orbán náhodou vyhrá voľby? Brusel si pripravuje plán B pre prípad jeho víťazstva

Európska únia diskutuje o núdzových plánoch pre prípad, že by maďarský premiér Viktor Orbán zvíťazil v budúcotýždňových parlamentných voľbách. Ako referuje web Politico, krajiny EÚ predkladajú niekoľko nápadov, ako zabrániť Orbánovi – a v niektorých prípadoch aj akémukoľvek inému problematickému lídrovi – v narušení fungovania bloku.

V hre sú zmeny hlasovacích pravidiel, finančný tlak aj radikálne – hoci málo pravdepodobné – riešenia. „Rešpektovanie právneho štátu je nevyhnutné pre prístup k fondom EÚ,“ upozornil eurokomisár pre demokraciu a spravodlivosť Michael McGrath.

Ako vyzerajú prieskumy?

Podľa aktuálneho prieskumu na nezávislom webe telex.hu podporuje Orbána a jeho stranu Fidesz 39,1 % voličov, kým jeho súpera – stranu Tisza na čele s Pétrom Magyarom – by volilo 49,4 % hlasujúcich. V niektorých volebných obvodoch sa údajne rozdiel blíži k 15 percentuálnym bodom.

Na maďarskom webe hungarytoday.hu sa však objavil prieskum od americkej spoločnosti McLaughlin & Associates, podľa ktorého by Fidesz volilo 43 %, kým Tiszu len 37 %. Niektorí odborníci však tento prieskum spochybňujú, keďže spomenutý web patrí k provládnym médiám, hoci navonok vystupuje ako spravodajský portál pre zahraničné publikum.

Orbán ako dlhodobý problém

Viktor Orbán je už roky vnímaný ako narušiteľ jednoty Únie. Naposledy vyvolal ostré reakcie, keď zablokoval úver pre Ukrajinu – napriek tomu, že ho ešte v decembri podporil. Pre mnohých európskych lídrov to bola posledná kvapka.

Predseda Európskej rady António Costa reagoval bez diplomatických obalov: „Nikto nemôže vydierať Európsku radu, nikto nemôže vydierať európske inštitúcie. Je úplne neprijateľné, čo Maďarsko robí.“

Napätie ešte vystupňovali podozrenia, že Budapešť počas vojny na Ukrajine udržiava kontakty s Moskvou. Objavili sa tiež správy, že maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas prestávok na rokovaniach EÚ informoval ruského ministra Sergeja Lavrova.

Ak Orbán vo voľbách opäť zvíťazí, tón sa podľa diplomatov výrazne pritvrdí. „Rukavice pôjdu dole,“ povedal jeden z nich. Iný dodal, že „mnohí si myslia, že bola prekročená červená čiara … a že treba niečo urobiť – ale nie je jasné čo.“

Zmeniť pravidlá hry

Jednou z najčastejšie diskutovaných možností je obmedzenie práva veta. Namiesto jednomyseľnosti by sa vo viacerých oblastiach – napríklad v zahraničnej politike – zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Diplomati tvrdia, že tlak na takúto zmenu rastie. „Je to niečo, čo presadzujeme aj bez ohľadu na konkrétny prípad (Orbána): Ak chcete reagovať rýchlo, potrebujete viac rozhodnutí prijímaných kvalifikovanou väčšinou,“ zaznelo z jedného zdroja.

Takýto krok by však znamenal zásadný zásah do fungovania Únie, ktorá je postavená na konsenze všetkých členských štátov.

Európa viacerých rýchlostí

Ďalšou cestou je flexibilnejšia spolupráca – menšie skupiny krajín by postupovali rýchlejšie bez toho, aby čakali na všetkých.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to formulovala jasne: „Našou ambíciou by vždy malo byť dosiahnuť dohodu medzi všetkými 27 členskými štátmi. Ak však nedostatok pokroku alebo ambícií ohrozuje konkurencieschopnosť Európy alebo jej schopnosť konať, nemali by sme sa zdráhať využiť možnosti stanovené v zmluvách v rámci posilnenej spolupráce.“

Ani toto riešenie však nie je bez problémov. Aj pri takýchto iniciatívach totiž často nakoniec treba súhlas všetkých štátov.

Peniaze ako páka

Reálnejším nástrojom sa zdá byť finančný tlak. Európska komisia už navrhla, aby nový rozpočet EÚ ešte prísnejšie viazal čerpanie fondov na dodržiavanie princípov právneho štátu.

„To znamená, že ak by došlo k porušeniam právneho štátu, pozastavenie platieb alebo blokovanie financovania je teraz na stole,“ povedal McGrath.

Takýto postup má však svoje limity. Podľa diplomatov musí existovať jasná súvislosť medzi porušením pravidiel a využívaním eurofondov. „Môžete zablokovať fondy, ale nemôžete len povedať, že je to politický problém,“ zaznelo z úst jedného z diplomatov.

Navyše Budapešť už naznačila, že by mohla vetovať celý rozpočet, ak by podmienky boli príliš prísne. Minister pre európske záležitosti János Bóka to formuloval otvorene: „Ak existuje reálna možnosť, že nebudeme mať vôbec prístup k fondom EÚ, prečo by sme mali mať záujem takýto viacročný finančný rámec prijať?“

Krajná možnosť – odobrať hlas

Na stole je aj starší, no stále nedokončený proces – článok 7, ktorý môže viesť k odobratiu hlasovacích práv členského štátu.

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pripomenul, že už samotný tlak má efekt: „Už samotné presadzovanie článku 7 vytvára tlak na Maďarsko – boli z toho naozaj nervózni.“

Problém je opäť jednomyseľnosť. Na potrestanie jednej krajiny je potrebný súhlas všetkých ostatných – a Slovensko takýto krok odmieta.

„Článok 7 môže zbaviť volebných práv, ale všetkých 26 ostatných by s tým muselo súhlasiť. A predstavujem si aspoň jedného lídra, ktorý by to neurobil,“ povedal nemenovaný diplomat narážajúc na slovenského premiéra Roberta Fica.

Tabu, ktoré sa vracia

Najradikálnejší scenár – vylúčenie Maďarska z EÚ – zostáva skôr v rovine akademických debát. Zmluvy s takouto možnosťou nepočítajú a väčšina diplomatov ju odmieta.

„Vylúčenie nie je v zmluvách a nevidím náš záujem to robiť,“ povedal jeden z nich. „Čo by Maďarsko urobilo? Spadlo by do sféry Ruska.“

Únia na rázcestí

Diskusia o Orbánovi je v skutočnosti diskusiou o budúcnosti celej Európskej únie. O tom, či má zostať spoločenstvom založeným na konsenze – alebo sa posunúť k flexibilnejšiemu, ale aj tvrdšiemu modelu fungovania.

Ako to zhrnul jeden z diplomatov: „Dá sa očakávať, že sa obnoví a posilní diskusia o tom, ako sa vyrovnať s Orbánom – a možno prídu aj kreatívnejšie riešenia.“ Brusel sa tak pripravuje na scenár, ktorý môže zásadne zmeniť spôsob, akým Európa rozhoduje. A možno aj to, čo vlastne znamená byť súčasťou Únie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK