Svet » Čína

Čína a Hamas: väzby, ktoré už nie je možné skrývať (Analýza)

Ako Peking prispel k vojenským, technologickým a diplomatickým schopnostiam teroristickej skupiny zodpovednej za útoky zo 7. októbra.

Po celé roky bola prítomnosť Číny na Blízkom východe opisovaná ako diskrétna, pragmatická a zameraná na obchod. Vojna, ktorá vypukla po 7. októbri, však odhalila oveľa menej upokojujúcu realitu: Peking nie je neutrálnym aktérom a jeho regionálna politika sa neobmedzuje len na diplomatické vyhlásenia. V zákulisí Čína nadviazala vojenské, technologické a strategické vzťahy s aktérmi, ktorí sa snažia destabilizovať Izrael a oslabiť vplyv USA v regióne.

Geopolitický kontext pred masakrom do veľkej miery vysvetľuje túto dynamiku. V roku 2023 sa rysovalo historické preusporiadanie: Izrael smeroval k úplnej normalizácii vzťahov so Saudskou Arábiou, čo bolo pokračovaním zbližovania, ktoré už dosiahol so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom vďaka Abrahámovským dohodám. Výsledkom bolo vytvorenie regionálneho bloku, ktorý sa čoraz viac zosúlaďoval s Washingtonom a mohol redefinovať rovnováhu síl na Blízkom východe.

Súčasne Spojené štáty, India a viaceré arabské krajiny presadzovali ekonomický koridor IMEC, infraštruktúrny projekt zameraný na prepojenie Indie s Európou cez Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu, Jordánsko a Izrael. Tento projekt priamo konkuroval Si Ťin-pchingej iniciatíve „Pás a cesta“ a hrozil vytvorením siete hospodárskej spolupráce v regióne, ktorá by bola nepriateľská voči čínskym záujmom.

V tomto kontexte mali útoky zo 7. októbra dvojaký účel. Nešlo len o masaker zameraný na vraždu a únos izraelských civilistov, ale aj o časovanú bombu v srdci tohto regionálneho preusporiadania. Útok vykoľajil proces normalizácie izraelsko-arabských vzťahov, ktorý začal Abrahámovskými dohodami, proces, ktorý je v rozpore so záujmami iránskeho režimu, a zároveň zmrazil vznikajúci rámec Izrael-Saudská Arábia-Spojené štáty súvisiaci s koridorom IMEC, čo je jasne v rozpore so strategickými záujmami Číny. Výsledok bol presne taký: normalizácia je v slepej uličke, koridor je pozastavený a región sa opäť ocitol pod vplyvom vojnovej logiky – čo je oveľa pohodlnejšie pre tých, ktorí uprednostňujú fragmentovaný a závislý Blízky východ.

Správa s názvom „Čínska podpora Hamasu: dôkazy a opatrenia“ zasadzuje tento výsledok do širšieho kontextu: Čína už roky posilňuje svoju koordináciu s Iránom a upevňuje svoju ekonomickú, diplomatickú a vojenskú prítomnosť v regióne, vždy s veľmi jasným základným cieľom: oslabiť bezpečnostnú architektúru, ktorú zaviedli Spojené štáty a ich spojenci.

Od tohto momentu už nie je otázkou, či Irán podporuje Hamas, čo je dnes nesporný fakt, ale skôr to, do akej miery Čína využíva Irán a Hamas v spojeneckej vojne proti Izraelu a v širšom zmysle proti Západu.

V tejto súvislosti vyšetrovanie denníka The Algemeiner poukazuje na politické, finančné a vojenské prepojenia medzi Pekingom a teroristickou skupinou, pričom Čínu nikdy nepredstavuje ako neutrálneho aktéra.

Tunely, zbrane a výcvik: čínska technická podpora Hamasu

Ak je niečo, čo od izraelskej invázie do Gazy znepokojuje vojenských analytikov, je to mimoriadna sofistikovanosť siete tunelov v enkláve: stovky kilometrov vykopaných, vystužených, segmentovaných a prepojených s raketometmi, zbrojnicami a veliteľskými centrami.

Nejde o niekoľko provizórnych tunelov, ale o podzemný systém hodný regulérnej armády s prístupom k špičkovým znalostiam v oblasti vojenského inžinierstva. Túto skutočnosť je ťažké vysvetliť bez príspevku technológií, poradenstva a výcviku zvonku.

Niekoľko štúdií sa zhoduje v tom, že veľká časť tejto technickej pomoci pochádza z Číny. Odborníci na podzemnú vojnu zistili, že konštrukcia a zložitosť metra v Gaze kopírujú vojenské inžinierske doktríny, ktoré študovala a používala Ľudová oslobodzovacia armáda.

Analýza Jewish Policy Center naznačuje, že čínski vojenskí poradcovia mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami v oblasti podzemnej vojny, a túto hypotézu potvrdzujú vyhlásenia Guermantesa Lailariho, bývalého dôstojníka amerických vzdušných síl. Pre v NTD, sesterské médium Epoch Times, opísal štruktúru tunelov Hamasu v termínoch, ktoré jasne odrážajú čínske doktríny.

Lailari tvrdí, že izraelská armáda našla dvoch tunelových inžinierov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) v Gaze, čo pôvodne uviedol novinár Ira Stoll. Čína okamžite vyvinula tlak, aby sa títo inžinieri vrátili, ešte skôr ako boli zverejnené podrobnosti o ich misii. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to čínsku vojenskú prítomnosť v sieti tunelov Hamasu, čo by bolo červenou čiarou, ktorá by zmenila povahu konfliktu, pretože by už nešlo o abstraktnú pomoc, ale o priamu technickú intervenciu do kľúčovej infraštruktúry skupiny.

Nayvše, vedúci predstavitelia Hamasu boli cvičení na čínskom území. Mohammed Deif, architekt útoku zo 7. októbra a vojenský veliteľ skupiny, bol v 90. rokoch vyškolený v Číne, kde študoval delostrelectvo, výbušniny a rakety v inžinierskom centre Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Toto vzdelávanie, zdokumentované v strategických analýzach mapujúcich jeho kariéru, vysvetľuje taktický a technologický vývoj Hamasu v priebehu posledných dvoch desaťročí, od základného používania domácky vyrobených výbušnín až po nasadenie rakiet a zariadení s čoraz väčšou presnosťou a ničivou silou. Tieto zbrane pravdepodobne pochádzajú z Pekingu, ako sa dá súdiť podľa nálezov izraelských síl v teréne.

Zo zdokumentovaných nálezov v Gaze vyplýva, že Hamas používa pušky QBZ, automatické granátomety, vojenské komunikačné systémy a sofistikované výbušniny čínskej výroby. Zverejnené video ukazuje časť tohto materiálu získaného v tuneloch a bojových pozíciách. Logika čierneho trhu by mohla vysvetľovať sporadickú prítomnosť izolovaných zbraní, ale stále viac dôkazov o objeme, rozmanitosti a modernosti čínskeho vybavenia naznačuje štrukturálnejší problém.

Túto interpretáciu rozvinul článok v Newsweeku. Opisuje prítomnosť veľkého množstva sofistikovaného čínskeho vojenského vybavenia v Gaze a vracia sa k otázke inžinierov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zodpovedných za tunely. Podľa tejto interpretácie nie je to, čo sledujeme v Gaze, jednoduchý lokálny konflikt, ale epizóda spojeneckej vojny, v ktorej Čína využíva Hamas v rámci širšej stratégie proti Izraelu a Spojeným štátom.

Televízia NTD a denník Epoch Times zdôraznili, že táto kombinácia výcviku, inžinierstva a vyzbrojenia zodpovedá postupu Pekingu v iných scenároch, kde uprednostňuje pôsobenie prostredníctvom ozbrojených sprostredkovateľov pred otvorenými konfliktmi.

Keď sa všetky tieto prvky spoja – špecializovaní inžinieri, výcvik veliteľov, výzbroj, technológia – vynára sa obraz fragmentovanej, ale koherentnej spolupráce.

Čína sa nejaví ako jediný dodávateľ ani oficiálny sponzor, ale ako rozhodujúci zdroj znalostí, vybavenia a krytia, ktorý umožňuje Hamasu budovať, udržiavať a využívať sieť tunelov, ktorá prekvapila svet a predĺžila vojnu pod povrchom.

Diplomacia a politická legitimizácia

Čínska angažovanosť v Hamase sa neobmedzuje len na tunely alebo zbrane. Rozširuje sa aj na oblasť diplomacie a informácií, kde je jej vplyv menej viditeľný, ale rovnako rozhodujúci.

Od 7. októbra zaujímajú hovorcovia čínskej vlády systematicky kritický postoj voči Izraelu, pričom sa starostlivo vyhýbajú odsúdeniu Hamasu.

Zároveň sa pridali k iránskej rétorike, keď raketové útoky na Izrael prezentovali ako akty „sebaobrany“, a na regionálnych stretnutiach a fórach poskytli diplomatickú podporu vodcom Hamasu.

Jeden vysokopostavený diplomat dokonca vyhlásil, že Hamas je súčasťou „palestínskej národnej štruktúry“, čím politicky legitimizoval skupinu zodpovednú za jeden z najhorších masakrov civilistov v 21. storočí. Tieto postoje boli podrobne analyzované, najmä v denníku Jerusalem Post, ktorý varuje pred nepriateľským obratom Pekingu voči Izraelu a nutnosťou prehodnotiť bilaterálne vzťahy.

Šírenie antisemitských videí

Súčasne čínsky digitálny ekosystém zohral rušivú úlohu. Platformy kontrolované z Pekingu, ako napríklad TikTok, slúžili na šírenie virálnych obsahov, ktoré ospravedlňujú Hamas, démonizujú Izrael a zosilňujú antisemitské posolstvá, najmä medzi mladým západným publikom.

Tento jav bol veľmi jasne opísaný v už spomínanej analýze Newsweek, ktorá ukazuje, ako sa videá ospravedlňujúce alebo bagatelizujúce terorizmus proti Izraelu stávajú virálnymi.

Digitálne možnosti a informačná vojna idú ruka v ruke: Peking nemusí vysielať vojská, ak môže formovať globálny diskurz o tom, kto je obeťou a kto agresorom.

Výskumníčka taiwanského pôvodu Yael Hsuová zhromaždila veľkú časť týchto nitiek vo svojej eseji „Who’s helping Hamas? “ („Kto pomáha Hamasu?“), uverejnenom v The Times of Israel. Hsuová ukazuje, ako sa technická pomoc, diplomatická spolupráca a manipulácia informácií prekrývajú a ako Čína zapadá do tejto siete podpory, ktorá zahŕňa Irán, Katar a ďalších aktérov.

Jej grafy a schémy vizualizujú to, čo by inak zostalo skryté: Hamas sa neudržiava len s podporou Teheránu; potrebuje tiež politický, ekonomický a mediálny ekosystém, v ktorom sa Čína rozhodla zaujať čoraz dôležitejšie miesto.

Medzitým sa v Európe naďalej hovorí takmer výlučne o Iráne. Iránsky vplyv, hoci je rozhodujúci, nestačí na vysvetlenie kvalitatívneho skoku, ktorý Hamas dosiahol v oblasti vojenskej infraštruktúry, technologickej vyspelosti alebo politického a mediálneho vplyvu.

Zapojenie Pekingu (výcvik, inžinierstvo, zbrane, diplomatická podpora, digitálna propaganda) je čoraz viac zdokumentované, ale v európskej verejnej diskusii je stále nedostatočne zastúpené.

Pre analýzu súčasnosti a predvídanie vývoja konfliktu je nevyhnutné pochopiť tento rozmer. Vojna, ktorá sa odohráva v tuneloch v Gaze, je zároveň bojom o podobu medzinárodného poriadku 21. storočia. V tomto scenári už Čína nie je vzdialeným aktérom, ktorý sa uspokojuje s nákupom ropy a predajom lacných výrobkov: je to veľmoc, ktorá využíva zahraničné vojny, ozbrojené skupiny a digitálne platformy na to, aby v tieni presadzovala svoj program, zatiaľ čo veľká časť sveta naďalej vníma situáciu podľa kritérií, ktoré sú dnes už prekonané.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK