Streda 10. decembra, 2025
Mahmoud al-Aloul (vľavo), podpredseda ústredného výboru palestínskej politickej strany a organizácie Fatah, si podáva ruku s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yiom počas slávnostného ceremoniálu v štátnej rezidencii Diaoyutai v Pekingu 23. júla 2024. (Foto: PEDRO PARDO/POOL/AFP via Getty Images)
»

Čína a Hamas: väzby, ktoré už nie je možné skrývať (Analýza)

Ako Peking prispel k vojenským, technologickým a diplomatickým schopnostiam teroristickej skupiny zodpovednej za útoky zo 7. októbra.

Po celé roky bola prítomnosť Číny na Blízkom východe opisovaná ako diskrétna, pragmatická a zameraná na obchod. Vojna, ktorá vypukla po 7. októbri, však odhalila oveľa menej upokojujúcu realitu: Peking nie je neutrálnym aktérom a jeho regionálna politika sa neobmedzuje len na diplomatické vyhlásenia. V zákulisí Čína nadviazala vojenské, technologické a strategické vzťahy s aktérmi, ktorí sa snažia destabilizovať Izrael a oslabiť vplyv USA v regióne.

Geopolitický kontext pred masakrom do veľkej miery vysvetľuje túto dynamiku. V roku 2023 sa rysovalo historické preusporiadanie: Izrael smeroval k úplnej normalizácii vzťahov so Saudskou Arábiou, čo bolo pokračovaním zbližovania, ktoré už dosiahol so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom vďaka Abrahámovským dohodám. Výsledkom bolo vytvorenie regionálneho bloku, ktorý sa čoraz viac zosúlaďoval s Washingtonom a mohol redefinovať rovnováhu síl na Blízkom východe.

Súčasne Spojené štáty, India a viaceré arabské krajiny presadzovali ekonomický koridor IMEC, infraštruktúrny projekt zameraný na prepojenie Indie s Európou cez Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu, Jordánsko a Izrael. Tento projekt priamo konkuroval Si Ťin-pchingej iniciatíve „Pás a cesta“ a hrozil vytvorením siete hospodárskej spolupráce v regióne, ktorá by bola nepriateľská voči čínskym záujmom.

V tomto kontexte mali útoky zo 7. októbra dvojaký účel. Nešlo len o masaker zameraný na vraždu a únos izraelských civilistov, ale aj o časovanú bombu v srdci tohto regionálneho preusporiadania. Útok vykoľajil proces normalizácie izraelsko-arabských vzťahov, ktorý začal Abrahámovskými dohodami, proces, ktorý je v rozpore so záujmami iránskeho režimu, a zároveň zmrazil vznikajúci rámec Izrael-Saudská Arábia-Spojené štáty súvisiaci s koridorom IMEC, čo je jasne v rozpore so strategickými záujmami Číny. Výsledok bol presne taký: normalizácia je v slepej uličke, koridor je pozastavený a región sa opäť ocitol pod vplyvom vojnovej logiky – čo je oveľa pohodlnejšie pre tých, ktorí uprednostňujú fragmentovaný a závislý Blízky východ.

Správa s názvom „Čínska podpora Hamasu: dôkazy a opatrenia“ zasadzuje tento výsledok do širšieho kontextu: Čína už roky posilňuje svoju koordináciu s Iránom a upevňuje svoju ekonomickú, diplomatickú a vojenskú prítomnosť v regióne, vždy s veľmi jasným základným cieľom: oslabiť bezpečnostnú architektúru, ktorú zaviedli Spojené štáty a ich spojenci.

Od tohto momentu už nie je otázkou, či Irán podporuje Hamas, čo je dnes nesporný fakt, ale skôr to, do akej miery Čína využíva Irán a Hamas v spojeneckej vojne proti Izraelu a v širšom zmysle proti Západu.

V tejto súvislosti vyšetrovanie denníka The Algemeiner poukazuje na politické, finančné a vojenské prepojenia medzi Pekingom a teroristickou skupinou, pričom Čínu nikdy nepredstavuje ako neutrálneho aktéra.

Tunely, zbrane a výcvik: čínska technická podpora Hamasu

Ak je niečo, čo od izraelskej invázie do Gazy znepokojuje vojenských analytikov, je to mimoriadna sofistikovanosť siete tunelov v enkláve: stovky kilometrov vykopaných, vystužených, segmentovaných a prepojených s raketometmi, zbrojnicami a veliteľskými centrami.

25. júla 2024 navštívil dôstojník izraelskej armády tunel, ktorý Hamas používa v Gaze na cezhraničné útoky. Podľa najnovších informácií bola časť tejto podzemnej infraštruktúry navrhnutá alebo posilnená vďaka technickým znalostiam inžinierov spojených s čínskym režimom. (JACK GUEZ/POOL/AFP via Getty Images)

Nejde o niekoľko provizórnych tunelov, ale o podzemný systém hodný regulérnej armády s prístupom k špičkovým znalostiam v oblasti vojenského inžinierstva. Túto skutočnosť je ťažké vysvetliť bez príspevku technológií, poradenstva a výcviku zvonku.

Niekoľko štúdií sa zhoduje v tom, že veľká časť tejto technickej pomoci pochádza z Číny. Odborníci na podzemnú vojnu zistili, že konštrukcia a zložitosť metra v Gaze kopírujú vojenské inžinierske doktríny, ktoré študovala a používala Ľudová oslobodzovacia armáda.

Analýza Jewish Policy Center naznačuje, že čínski vojenskí poradcovia mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami v oblasti podzemnej vojny, a túto hypotézu potvrdzujú vyhlásenia Guermantesa Lailariho, bývalého dôstojníka amerických vzdušných síl. Pre v NTD, sesterské médium Epoch Times, opísal štruktúru tunelov Hamasu v termínoch, ktoré jasne odrážajú čínske doktríny.

Lailari tvrdí, že izraelská armáda našla dvoch tunelových inžinierov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) v Gaze, čo pôvodne uviedol novinár Ira Stoll. Čína okamžite vyvinula tlak, aby sa títo inžinieri vrátili, ešte skôr ako boli zverejnené podrobnosti o ich misii. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to čínsku vojenskú prítomnosť v sieti tunelov Hamasu, čo by bolo červenou čiarou, ktorá by zmenila povahu konfliktu, pretože by už nešlo o abstraktnú pomoc, ale o priamu technickú intervenciu do kľúčovej infraštruktúry skupiny.

Nayvše, vedúci predstavitelia Hamasu boli cvičení na čínskom území. Mohammed Deif, architekt útoku zo 7. októbra a vojenský veliteľ skupiny, bol v 90. rokoch vyškolený v Číne, kde študoval delostrelectvo, výbušniny a rakety v inžinierskom centre Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Toto vzdelávanie, zdokumentované v strategických analýzach mapujúcich jeho kariéru, vysvetľuje taktický a technologický vývoj Hamasu v priebehu posledných dvoch desaťročí, od základného používania domácky vyrobených výbušnín až po nasadenie rakiet a zariadení s čoraz väčšou presnosťou a ničivou silou. Tieto zbrane pravdepodobne pochádzajú z Pekingu, ako sa dá súdiť podľa nálezov izraelských síl v teréne.

Zo zdokumentovaných nálezov v Gaze vyplýva, že Hamas používa pušky QBZ, automatické granátomety, vojenské komunikačné systémy a sofistikované výbušniny čínskej výroby. Zverejnené video ukazuje časť tohto materiálu získaného v tuneloch a bojových pozíciách. Logika čierneho trhu by mohla vysvetľovať sporadickú prítomnosť izolovaných zbraní, ale stále viac dôkazov o objeme, rozmanitosti a modernosti čínskeho vybavenia naznačuje štrukturálnejší problém.

Túto interpretáciu rozvinul článok v Newsweeku. Opisuje prítomnosť veľkého množstva sofistikovaného čínskeho vojenského vybavenia v Gaze a vracia sa k otázke inžinierov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zodpovedných za tunely. Podľa tejto interpretácie nie je to, čo sledujeme v Gaze, jednoduchý lokálny konflikt, ale epizóda spojeneckej vojny, v ktorej Čína využíva Hamas v rámci širšej stratégie proti Izraelu a Spojeným štátom.

Televízia NTD a denník Epoch Times zdôraznili, že táto kombinácia výcviku, inžinierstva a vyzbrojenia zodpovedá postupu Pekingu v iných scenároch, kde uprednostňuje pôsobenie prostredníctvom ozbrojených sprostredkovateľov pred otvorenými konfliktmi.

Keď sa všetky tieto prvky spoja – špecializovaní inžinieri, výcvik veliteľov, výzbroj, technológia – vynára sa obraz fragmentovanej, ale koherentnej spolupráce.

Čína sa nejaví ako jediný dodávateľ ani oficiálny sponzor, ale ako rozhodujúci zdroj znalostí, vybavenia a krytia, ktorý umožňuje Hamasu budovať, udržiavať a využívať sieť tunelov, ktorá prekvapila svet a predĺžila vojnu pod povrchom.

Diplomacia a politická legitimizácia

Čínska angažovanosť v Hamase sa neobmedzuje len na tunely alebo zbrane. Rozširuje sa aj na oblasť diplomacie a informácií, kde je jej vplyv menej viditeľný, ale rovnako rozhodujúci.

Od 7. októbra zaujímajú hovorcovia čínskej vlády systematicky kritický postoj voči Izraelu, pričom sa starostlivo vyhýbajú odsúdeniu Hamasu.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi (vľavo) na tlačovej konferencii so svojím egyptským náprotivkom Samehom Shoukrim, ktorého vláda prijala delegáciu z Gazy na rokovania o prímerí, 3. augusta 2014 v Káhire. (MOHAMED EL-SHAHED/AFP via Getty Images).

Zároveň sa pridali k iránskej rétorike, keď raketové útoky na Izrael prezentovali ako akty „sebaobrany“, a na regionálnych stretnutiach a fórach poskytli diplomatickú podporu vodcom Hamasu.

Jeden vysokopostavený diplomat dokonca vyhlásil, že Hamas je súčasťou „palestínskej národnej štruktúry“, čím politicky legitimizoval skupinu zodpovednú za jeden z najhorších masakrov civilistov v 21. storočí. Tieto postoje boli podrobne analyzované, najmä v denníku Jerusalem Post, ktorý varuje pred nepriateľským obratom Pekingu voči Izraelu a nutnosťou prehodnotiť bilaterálne vzťahy.

Šírenie antisemitských videí

Súčasne čínsky digitálny ekosystém zohral rušivú úlohu. Platformy kontrolované z Pekingu, ako napríklad TikTok, slúžili na šírenie virálnych obsahov, ktoré ospravedlňujú Hamas, démonizujú Izrael a zosilňujú antisemitské posolstvá, najmä medzi mladým západným publikom.

Tento jav bol veľmi jasne opísaný v už spomínanej analýze Newsweek, ktorá ukazuje, ako sa videá ospravedlňujúce alebo bagatelizujúce terorizmus proti Izraelu stávajú virálnymi.

Digitálne možnosti a informačná vojna idú ruka v ruke: Peking nemusí vysielať vojská, ak môže formovať globálny diskurz o tom, kto je obeťou a kto agresorom.

Výskumníčka taiwanského pôvodu Yael Hsuová zhromaždila veľkú časť týchto nitiek vo svojej eseji „Who’s helping Hamas? “ („Kto pomáha Hamasu?“), uverejnenom v The Times of Israel. Hsuová ukazuje, ako sa technická pomoc, diplomatická spolupráca a manipulácia informácií prekrývajú a ako Čína zapadá do tejto siete podpory, ktorá zahŕňa Irán, Katar a ďalších aktérov.

Jej grafy a schémy vizualizujú to, čo by inak zostalo skryté: Hamas sa neudržiava len s podporou Teheránu; potrebuje tiež politický, ekonomický a mediálny ekosystém, v ktorom sa Čína rozhodla zaujať čoraz dôležitejšie miesto.

Táto fotografia, ktorá bola zhotovená počas tlačovej návštevy organizovanej izraelskou armádou 8. februára 2024, zachytáva izraelských vojakov vo vnútri veliteľského tunela Hamasu pod komplexom Úradu OSN pre pomoc a práce pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) v meste Gaza. Rôzne spravodajské zdroje uvádzajú, že niektoré z týchto tunelov boli vybudované s technickou pomocou inžinierov spojených s čínskym režimom. (JACK GUEZ/AFP via Getty Images)

Medzitým sa v Európe naďalej hovorí takmer výlučne o Iráne. Iránsky vplyv, hoci je rozhodujúci, nestačí na vysvetlenie kvalitatívneho skoku, ktorý Hamas dosiahol v oblasti vojenskej infraštruktúry, technologickej vyspelosti alebo politického a mediálneho vplyvu.

Zapojenie Pekingu (výcvik, inžinierstvo, zbrane, diplomatická podpora, digitálna propaganda) je čoraz viac zdokumentované, ale v európskej verejnej diskusii je stále nedostatočne zastúpené.

Pre analýzu súčasnosti a predvídanie vývoja konfliktu je nevyhnutné pochopiť tento rozmer. Vojna, ktorá sa odohráva v tuneloch v Gaze, je zároveň bojom o podobu medzinárodného poriadku 21. storočia. V tomto scenári už Čína nie je vzdialeným aktérom, ktorý sa uspokojuje s nákupom ropy a predajom lacných výrobkov: je to veľmoc, ktorá využíva zahraničné vojny, ozbrojené skupiny a digitálne platformy na to, aby v tieni presadzovala svoj program, zatiaľ čo veľká časť sveta naďalej vníma situáciu podľa kritérií, ktoré sú dnes už prekonané.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

Podporte nás

Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?

Prečítajte si aj