Česko: Počet zahraničných zamestnancov vzrástol za posledných 16 rokov takmer päťnásobne
Ukrajinci pomáhajú zapĺňať menej kvalifikované miesta, kým Slovákov najímajú firmy, ktoré hľadajú vzdelanejších a kvalifikovanejších zamestnancov. Česká republika prešla za uplynulých šestnásť rokov výraznou demografickou zmenou, pokiaľ ide o počet zamestnancov narodených v zahraničí.
Kým v roku 2010 pracovalo v českých výrobných podnikoch, službách, kanceláriách či v stavebníctve približne 200-tisíc ľudí narodených v zahraničí, dnes ich je podľa dostupných údajov takmer milión, píše web Respekt.cz.
Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci, ktorých je v súčasnosti zamestnaných v Česku okolo 357-tisíc. Ich počet výrazne vzrástol po vypuknutí ruskej invázie vo februári 2022.
Druhou najpočetnejšou skupinou sú Slováci, ktorí sa od rozdelenia bývalého Československa už tradične sťahujú k svojim západným susedom nielen za prácou. Do Česka často prichádzajú študovať na vysoké školy a mnohí z nich tam už potom ostanú. Aktuálne ich v českom hospodárstve pracuje takmer 230-tisíc.
Medzi obomi komunitami sú však výrazné rozdiely v pracovnom uplatnení aj v príjmoch.
Porovnanie výšky priemernej mzdy Ukrajincov, Slovákov a Čechov
Mediánová hrubá mesačná mzda Ukrajincov dosahuje približne 33-tisíc korún (1 362 eur), čo odráža ich časté pôsobenie v menej kvalifikovaných profesiách, najmä v stavebníctve či službách. Slováci v Čechách v tomto vyjadrení zarábajú mesačne v hrubom okolo 49-tisíc českých korún, teda viac než českí zamestnanci (42-tisíc), čo súvisí s ich vyšším zastúpením na kvalifikovaných a odborných pozíciách.
Znamená to, že Ukrajinci pomáhajú zapĺňať menej kvalifikované miesta, kým Slovákov najímajú firmy, ktoré hľadajú vzdelanejších a kvalifikovanejších zamestnancov. Podľa analytikov Slováci odchádzajú do Česka najmä pre nespokojnosť s domácou politickou situáciou, kvalitou školstva a pre malú pravdepodobnosť zlepšenia v blízkej budúcnosti.
Pre českú ekonomiku sú prínosom. Keďže do Česka zväčša prichádzajú študovať na vysoké školy, štát nemusí znášať náklady na ich výchovu a základné či stredoškolské vzdelanie, ale profituje z ich pracovnej aktivity a vysokých príjmov, z ktorých odvádzajú dane do štátne rozpočtu.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.