Nedeľa 21. júla, 2024
Ilustrácia: The Epoch Times, Getty Images, Public Domain
,

Americká neviditeľná stíhačka nasadzovaná v Európe môže niesť už aj jadrové zbrane (Špeciálny report)

Európa a jadrové zbrane? Lietadlo F-35A sa certifikuje ako bojové stíhacie lietadlo s dvojitou schopnosťou. Niektorí však pochybujú o tom, či tento historicky najdrahší zbraňový systém dokáže plniť svoje úlohy a byť spoľahlivý.

Od októbra 2023 sú určité lietadlá vzdušných síl F-35A operačne certifikované na prepravu termonukleárnej gravitačnej bomby B61-12, uviedol pre Pentagón hovorca Spoločnej programovej kancelárie ministerstva obrany (DOD) pre lietadlá F-35.

Hoci toto odhalenie nevzbudilo v Spojených štátoch veľký záujem spravodajských médií, podnietilo to rozsiahle komentáre v odvetví obranných technológií. Hlasno to rezonuje aj v Európe a predovšetkým v Kremli, kde ruský prezident Vladimir Putin otvorene hovorí o používaní taktických jadrových zbraní.

Certifikácia lietadla F-35A pre jadrové zbrane a zavedenie bomby B61-12 sú kľúčovými prvkami modernizácie taktických jadrových zbraní v Európe zo strany NATO v reakcii na ruské jadrové zastrašovanie a pokrok v oblasti používania jadrových zbraní v bojových operáciách.

Zatiaľ čo stíhačky NATO, F-16A/B a F-16C/D vyrábané v USA a PA-200 Tornado vyrábané vo Veľkej Británii sú tiež oprávnené niesť jadrové zbrane, F-35A Lightning II je momentálne prvou stíhačkou „piatej generácie” typu stealth, ktorá je podľa Pentagónu schopná niesť konvenčné aj jadrové zbrane.

F-35A sa čoskoro stane jedným z hlavných útočných stíhačiek NATO. Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko zásobujú svoje vzdušné sily stíhačkami F-35, pričom Nemecko to robí vyslovene kvôli tomu, že sú schopné niesť jadrové zbrane.

V oznámení z 8. marca sa zároveň potvrdilo spustenie výroby atómovej bomby B61-12 v plnom rozsahu. Predošlé typy týchto bômb boli umiestnené do Belgicka, Nemecka, Talianska a Turecka. Podľa niektorých správ ich od decembra 2022 nahrádzajú novými bombami.

Certifikácia jadrových zbraní, ktorá bola podľa Pentagónu stanovená na január 2024, bola vydaná o dva mesiace skôr, a to v októbri 2023. Hoci to Spojené štáty verejne potvrdili až 8. marca, holandskí vojenskí predstavitelia už v novembri 2023 v príspevku na sociálnej sieti X napísali, že ich lietadlá F-35A získali „počiatočnú certifikáciu” na prepravu jadrových zbraní.

Vzhľadom na to, že politika Pentagónu zakazuje zverejňovať informácie o vojenských kapacitách partnerov NATO, oznámenie sa týkalo len „určitých” lietadiel F-35A amerického letectva v Európe, pričom americká stíhacia letka v Lakenheath vo Veľkej Británii je pravdepodobne práve jednou z tých, ktoré sa modernizujú.

Veliteľ švajčiarskych vzdušných síl generálmajor Peter Merz gestikuluje pred obrazovkou počas prezentácie stíhačky F-35A Lightning II na leteckej základni Emmen vo Švajčiarsku, 24. marca 2022. (Fabrice Coffrini/AFP via Getty Images)

„Z veľkej časti ide len o informačnú vojnu, SOP [štandardný operačný postup] a snahu upriamiť pozornosť na to, že máme F-35A a spojencov, ktorí majú tieto F-35A v Európe,” uviedol pre Epoch Times John Mills, armádny plukovník vo výslužbe.

Mills, armádny veterán s 33-ročnou praxou a bývalý riaditeľ pre politiku kybernetickej bezpečnosti, stratégiu a medzinárodné záležitosti na ministerstve obrany, povedal, že lietadlá F-35A „sa vždy týkali Európy”.

„Posolstvom je, že F-35 sú momentálne v Európe, majú certifikát na jadrové zbrane a bomby B61-12 sú uskladnené v Lakenheath a v prípade potreby sú pripravené na použitie,” povedal.

Mills, ktorý sa intenzívne venuje vojenským otázkam a píše o nich, okrem iného aj o lietadle F-35A v rubrike denníka Epoch Times, uviedol, že toto oznámenie bolo adresované priamo Putinovi.

„Samozrejme, on je tým cieľom,” povedal. 

„Keď už nič iné, tak to na strane Rusov vyvoláva aspoň trochu znepokojenia, nakoľko to znamená, že [F-35A] má viac potenciálnych platforiem, rôznych oblastí a miest, ktoré musia Rusi sledovať,” povedal Mike Fredenburg, zakladajúci prezident Inštitútu Adama Smitha v San Diegu. Často píše o obranných technológiách pre rôzne publikácie vrátane National Review a Epoch Times.

„F-35 má na jednomotorovú stíhačku celkom dobrý dolet. Je neviditeľná, a tak sa pravdepodobne môže dostať bližšie k ruskému vzdušnému priestoru skôr, než bude účinne zameraná, ako v prípade F-15,” povedal a poznamenal, že s celkovým počtom 600 až 700 lietadiel F-35 v amerických a spojeneckých vzdušných silách „je pravdepodobne v konkrétnom čase schopná lietať len časť z nich”.

Fredenburg pripúšťa: „Nie som veľkým fanúšikom F-35.”

A to až natoľko, že pre tých, ktorí sledujú kontroverzný vývoj lietadla za posledných 30 rokov, musel uviesť, aký je skutočný význam certifikácie F-35A.

„Nechcem povedať, že je bezvýznamná. Podľa môjho názoru však potenciálne vytvára určitú väčšiu nestabilitu, pretože nikto iný nemá toľko neviditeľných stíhačiek,” povedal pre Epoch Times.

(Hore) Austrálske stíhačky F-35A Lightning prelietavajú počas spoločného cvičenia na námornej základni na Filipínach, 25. augusta 2023. (Dole) Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen (vpravo) víta pilota F-35 na leteckej základni Skrydstrup v Dánsku, 14. septembra 2023. (Ted Aljibe/AFP prostredníctvom Getty Images, Bo Amstrup/Ritzau Scanpix/AFP prostredníctvom Getty Images)

„Povedal by som, že by bolo oveľa významnejšie, keby ste [jadrovú zbraň] umiestnili na platformu, ktorá by bola spoľahlivejšia. Myslím, že by sa to dalo takto povedať.”

Dlhá a desivá história

„V prvom rade sa musíte pozrieť do minulosti. Od samého začiatku to bolo odsúdené na neúspech. Lietadlo bolo príliš ťažké. Neexistuje spôsob, ako vyrobiť dostatočne výkonný a ľahký spoľahlivý motor, ktorý by dokázal lietať s tak veľkým lietadlom. Ide o najväčšie jednomotorové lietadlo na svete.”

Keď spoločnosť Lockheed Martin začiatkom 90. rokov minulého storočia prvýkrát predstavila projekt F-35, hovorilo sa o ňom ako o univerzálnom jednomotorovom stíhacom lietadle novej generácie s technológiou stealth, ktoré by nahradilo až 16 rôznych typov bojových lietadiel vrátane F-14 patriace námorníctvu, F-16 vzdušným silám a stíhačiek typu Harrier pre námornú pechotu.

Odvtedy ubehli už tri desaťročia. 

S projektovaním sa začalo v roku 1994. Po mnohých odkladoch mali byť desiatky letiek, ktoré boli vybavené lietadlami F-35 za 233 miliárd dolárov, uvedené do prevádzky do roku 2010. „Ani zďaleka to však nebolo tak,” povedal Mills.

Do roku 2016 sa náklady na projekt zdvojnásobili. Podľa niektorých tvrdení je projekt stále viac ako desať rokov pozadu a presahuje rozpočet o miliardy eur, pričom výsledky sú veľmi rozporuplné.

„Urobili to asi takým spôsobom: viete, ako si môžete „vylepšiť” svoje auto? Pridáte doňho dusičnan alebo niečo podobné?” povedal Fredenburg. „Možno sa vám s ním podarí urobiť zopár jázd, kým vybuchne, a to je presne to, čo urobili aj v tomto prípade.”

„Vylepšili motor F-35 a spravili ho extrémne horúcim, aby dosiahli výkon a ťah, pričom nie je možné, aby bol tento motor dlhodobo odolný.”

„Takže má motor, ktorý nedokáže plniť svoju funkciu. Nebude nikdy spoľahlivý. Nikdy.”

Viacúčelové bojové lietadlo Lockheed Martin F-35A Lightning II amerických vzdušných síl letí počas leteckej prehliadky v Dubaji, 13. novembra 2023 (Giuseppe Cacace/AFP via Getty Images)

Mills uviedol, že pri tomto lietadle vyvstávajú iné problémy ako pri ostatných lietadlách, pretože jeho konštrukcia je vyrobená prevažne z epoxidových plastov, ktoré v prípade požiaru vypúšťajú toxický dym, a je výrazne hlučnejšie než ostatné stíhačky.

„Tá vec je naozaj ťažká,” povedal Fredenburg. „Nie je veľmi aerodynamická. Nie je to skrátka dobrá letecká konštrukcia. Mohli by ste doňho nainštalovať všetky tie elektronické veci a … všetky softvérové funkcie, ale nikdy to jednoducho nebude dobré lietadlo. Vždy bude mať problémy so zahrievaním.”

„Chcem tým povedať, že ešte ani nie sú certifikované na plnú sériovú výrobu… a je naozaj zarážajúce, koľko táto vec stojí.”

Vládny kontrolný úrad USA v apríli 2023 uviedol, že vývoj F-35 stál od roku 2004 viac ako 1,7 bilióna dolárov a že od roku 2018 stojí ich prevádzka v priemere približne 44 000 dolárov za hodinu, čo je viac ako dvojnásobok nákladov na prevádzku lietadiel F/A-18E/F Super Hornet amerického námorníctva.

1,7 bilióna dolárov je suma, ktorú bude ministerstvo obrany stáť vývoj, nákup, prevádzka a údržba týchto lietadiel, pričom najnovšie verejne dostupné náklady na vývoj F-35 sa v decembri 2022 odhadovali na viac ako 79 miliárd dolárov.

Redakcia denníka New York Times okrem iného v uplynulom desaťročí označila F-35 za „boondoggle” (projekt, ktorý stráca čas a peniaze, pozn. prekladateľa) a „najdrahší zbraňový systém v dejinách ľudstva”.

Nepomohlo ani to, keď Pentagón v auguste 2023 pozastavil dodávky lietadiel F-35, pretože zistil, že pri výrobe boli použité diely čínskej výroby.

Okrem problémov s chvostovou časťou lietadla, ktoré obmedzujú dĺžku nadzvukového letu F-35, lietadlo sprevádzajú aj nedostatky s povrchovou úpravou stealth, problémy so zháňaním náhradných dielov pre jeho motory za 12 miliónov dolárov a komunikačný systém, ktorý je podľa niektorých náchylný na kybernetické útoky. 

Napriek tomu Lockheed Martin tvrdí, že na základe skúseností získaných za posledných 30 rokov, sa podarilo vytvoriť stíhačku, ktorá bude schopná plniť celý rad úloh ešte niekoľko desaťročí.

Spoločnosť Lockheed Martin uviedla, že do konca roka 2023 dodala 17 krajinám a trom americkým vojenským útvarom viac ako 965 lietadiel F-35, ktoré uskutočnili celkovo 430 000 letov počas 721 000 letových hodín. Spoločnosť konštatuje, že od roku 2006, kedy začali lietadlá F-35 lietať, došlo k jednému úmrtiu pilota a bolo potvrdených menej ako 10 zničených lietadiel.

Námorníctvo bude nasledovať tento príklad

Zatiaľ čo nasadenie stíhačiek F-35A s jadrovými zbraňami je do veľkej miery zamerané na posilnenie NATO v Európe a presvedčenie Ruska, že použitie jadrovej zbrane na bojisku zaručuje odvetný úder – teda taktickú vzájomne zaručenú deštrukciu – Fredenburg tvrdí, že je to dôležité aj pre Čínu, ktorá takisto pracuje na vývoji stíhačky stealth vybavenej jadrovou výzbrojou.

Oznámenie Pentagónu, že „všetky stíhačky F-35A vo výbave vzdušných síl by mali byť v budúcnosti certifikované pre jadrovú výzbroj”, podľa neho v podstate oznamuje, že „F-35 je prvou stealth stíhačkou, ktorá nesie jadrovú zbraň, a že sme predbehli Číňanov”.

Americký námorník kontroluje stíhačku F-35B na výsadkovej lodi triedy Wasp v juhokórejskom Pusane, 23. marca 2023 (Jung Yeon-Je – Pool/Getty Images)

Ministerstvo obrany sa nezmienilo o modeli F-35B námornej pechoty, ktorá má schopnosť vertikálneho vzletu, ani o verzii F-35C námorníctva, ktorý je určený na operácie na lietadlových lodiach, ale očakáva sa, že obe tieto verzie budú tiež schopné používať jadrové zbrane – a to bez verejného oznámenia.

„Pre námorníctvo by to malo zmysel, pretože jednanie s Čínou je jeho hlavnou úlohou,” uviedol Fredenburg.

Mills by si prial, aby sa Pentagón zmienil aj o Pacifiku. „Čo to znamená pre Tichý oceán? To zatiaľ neviem,” povedal. „Takisto neviem, prečo táto administratíva odmieta urobiť niečo, čo bude mať zmysel v boji proti Číne v západnom Pacifiku.”

Mills uviedol, že námorníctvo muselo prekonať námietky Bidenovej administratívy, aby mohlo „znovu zaviesť” jadrové hlavice na raketách Tomahawk.

Podobne ako F-35A, aj bomba B61-12 má dlhú výrobnú históriu. Je to prinajmenšom šiesta verzia relatívne málo účinnej, čiastočne manévrovateľnej, takmer lietajúcej zbrane, ktorá sa začala vyrábať za Obamovej vlády.

Prvá verzia B61-12 bola nasadená v novembri 2021 a jej výroba je naplánovaná do konca fiškálneho roka 2025 s nákladmi 9,6 miliardy dolárov.

Bidenova administratíva v októbri 2023 oznámila, že bude vyvíjať raketu B61-13, ktorá by pri ekvivalente výbuchu 360 kiloton bola sedemkrát silnejšia ako 50-kilotonová B61-12.

„B61-12 má síce menšiu výbušnosť, ale ide o kompromis s presnosťou; ak sa môžete trafiť bližšie k cieľu, nepotrebujete takú silnú bombu, aby ste cieľ zničili,” povedal Fredenburg.

(Hore) Generál Roger Brady ukazuje postupy zneškodňovania jadrovej zbrane B61 na inertnej cvičnej verzii na leteckej základni Volkel v Holandsku, 11. júna 2008. (Dole) Obrázok termonukleárnej zbrane B-61. Vzadu je zmontovaná, v strede sú zobrazené jej hlavné komponenty a vpredu je takmer úplne rozobratá. (Public Domain)

Vzdušné sily tvrdia, že B61-12 je po odpálení z lietadla F-35A schopná preletieť posledných 80 km k cieľu sama.

„Takže sa aspoň môžete dostať bližšie a mať väčší dosah,” povedal Fredenburg. „Inými slovami, od okamihu, keď ju zhodíte, bude plachtiť ďalších 80 kilometrov.”

Mills si však myslí, že Pentagón túto schopnosť príliš preceňuje.

„Nemá schopnosť plachtiť,” povedal a podotkol, že nevie, či je toto tvrdenie zámerným zveličovaním „schopnosti plachtiť” B61-12. „Nikdy som nevidel, že by B61-12 disponovala krídlami umožňujúcimi plachtenie. Má chvost. Má plutvy. Ide o dve rôzne veci,” uviedol.

„Môžeme polemizovať a tvrdiť, že [plutvy] jej dávajú určitú plachtiacu schopnosť, ale nie takú ako krídla. Sú to úplne odlišné technické komponenty. Myslím, že to robia naozaj šikovne.”

„B61-12 je rovnako ako jej predchodcovia jadrová bomba s voľným pádom a ešte stále je potrebné efektívne preletieť a priblížiť sa tesne k cieľu. To znamená, že vaše lietadlo a pilot sú vystavení riziku,” konštatoval Mills.

Fredenburg do istej miery súhlasil. „Nemá síce krídla, ale má ťah, tú dynamiku potrebnú na let vo veľkej výške. Môžu mať dodatočný dolet 25 kilometrov, takže to spolu so schopnosťou nepozorovane sa priblížiť z nej robí väčšiu hrozbu,” povedal.

Obaja sa zhodli na tom, že 30-ročná sága F-35 s desaťročným meškaním, miliardovým prekročením rozpočtu a nekonečnými komplikáciami nie je v Pentagóne výnimkou, ale spôsobom, ako sa v tejto oblasti podniká a ako sa to robí už viac ako 70 rokov.

„Nejde len o to. Toto je len akýsi prototyp všetkých ostatných problémov. Jednoducho nerobíme veci dostatočne rýchlo,” povedal Mills.

„Nejde len o to, že je to najväčší obranný program v dejinách sveta, a to aj po zohľadnení inflácie, ale ide aj o tzv. náklady spojené so stratou príležitostí,” povedal Fredenburg a skonštatoval, že čas, úsilie a peniaze investované do F-35 mohli byť lepšie využité na iné vojenské programy.

„Som zástancom obranných opatrení a presadzovania mieru použitím sily. Dôverujem armáde, ale myslím si, že žiadna iná armáda na svete nedostáva za svoje peniaze menej ako my.”

Pôvodný článok

Prečítajte si aj