Svet » EÚ

Europarlament schválil pravidlá pre celý životný cyklus vozidiel. Chce udržať cenné suroviny doma, kritici však varujú pred drahšími autami

Z približne 285,6 milióna motorových vozidiel na cestách Európskej únie (EÚ) dosiahne každý rok koniec životnosti zhruba 6,5 milióna áut. EÚ dlhodobo hovorí o zavedení obehového hospodárstva v automobilovom priemysle. Koncom minulého roka Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli predbežnú dohodu a v júni tohto roku ju europoslanci definitívne schválili. Nové pravidlá po prvýkrát upravujú celý životný cyklus vozidla – od návrhu a výroby až po recykláciu. Cieľom je znížiť závislosť od dovozu strategických surovín, posilniť recyklačný priemysel a zabrániť úniku miliónov ton materiálov z Európy.

Nové nariadenie europarlament prijal pomerom 437 hlasov za, 112 proti a 20 poslancov sa zdržalo. Definitívne ešte musí získať formálne schválenie Radou EÚ, pričom uplatňovať sa začne 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

U slovenských europoslancov si model získal pomerne širokú podporu, keď za nové pravidlá hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení). 

Proti boli Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák (Smer-SD/nezaradení) sa zdržali hlasovania. Branislav Ondruš (nezaradený) s Ľubicou Karvašovou (PS/Obnovme Európu) nehlasovali.

„Prijímame dôležité kroky na podporu prechodu automobilového priemyslu na obehové hospodárstvo. Zlepšujeme bezpečnosť zdrojov, chránime životné prostredie a zabezpečujeme udržateľnosť. S cieľom zabrániť nadmernému zaťaženiu odvetvia sa novými pravidlami zavedú realistické ciele, menej byrokracie a spravodlivejšia hospodárska súťaž,“ skonštatovali spoluspravodajcovia z Európskej ľudovej strany – Jens Gieseke z Výboru pre životné prostredie a Paulius Saudargas z Výboru pre vnútorný trh.

Obehovosť od návrhu až po recykláciu

Nariadenie zavádza princíp, že nové vozidlá musia byť už pri návrhu konštruované tak, aby bolo možné jednoduchšie demontovať ich komponenty, opravovať ich a po skončení životnosti recyklovať čo najväčšiu časť materiálov. 

„Plasty používané v každom novom type vozidla budú musieť obsahovať minimálne 15 % recyklovaných plastov do šiestich rokov a 25 % do desiatich rokov. Minimálne 20 % tohto recyklovaného plastu musí pochádzať z materiálov zhodnotených z vozidiel po dobe životnosti alebo použitých častí, čím sa vytvorí uzavretý recyklačný cyklus,“ uvádza europarlament. 

Dodáva, že na základe štúdií uskutočniteľnosti bude môcť Európska komisia v budúcnosti zaviesť ciele pre iné materiály, ako je recyklovaná oceľ, hliník, horčík a kritické suroviny.

Pri predaji ojazdeného vozidla sa od podnikov – na rozdiel od súkromných občanov – bude vyžadovať posúdenie, či nejde o vozidlo po dobe životnosti alebo či majú platné osvedčenie o technickej kontrole. 

Europarlament upozorňuje, že s cieľom predísť zbytočnému zaťaženiu občanov si transakcie medzi súkromnými osobami budú vyžadovať len jeden z týchto dvoch dokumentov, a to vtedy, ak sa vozidlo vyhlási za vozidlo s celkovou hospodárskou stratou alebo ak sa predaj uskutoční výlučne prostredníctvom online platformy.

Strategická autonómia namiesto dovozu surovín?

Spravodajca legislatívy Jens Gieseke však počas plenárnej rozpravy zdôraznil, že nejde iba o environmentálnu legislatívu. „Nehovoríme len o recyklácii starých áut. Hovoríme o tom, ako urobiť európsky automobilový priemysel nezávislejším, odolnejším a konkurencieschopnejším,“ vyhlásil.

Podľa nemeckého europoslanca vojna na Ukrajine a geopolitické napätie ukázali, aká zraniteľná je Európa pri dovoze energií a strategických surovín. Zároveň upozornil, že z evidencie každoročne zmiznú viac ako tri milióny vozidiel spolu s materiálmi, ktoré by mohli zostať v európskom hospodárstve. „To je jednoducho príliš veľa a my prichádzame o tieto cenné suroviny.“

Podobne argumentoval aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa odhadov výkonného orgánu EÚ by nové pravidlá mohli pomôcť každoročne zachytiť až štyri milióny ďalších vozidiel a ponechať v EÚ približne päť miliónov ton hodnotných materiálov vrátane medi, hliníka či ocele. Väčšie využívanie recyklovaných materiálov má zároveň znížiť emisie CO₂ o približne 13 miliónov ton ročne. 

„A zabezpečí sa tým, že budeme mať k dispozícii viac kvalitného oceľového šrotu, čo je nevyhnutné pre automobilový sektor, ale aj pre priemysel obnoviteľných zdrojov energie, digitálny a obranný priemysel,“ podotkol lotyšský politik.

Ochrana priemyslu alebo ďalšia regulácia?

Nové pravidlá prinášajú aj reálne ekonomické a technické výzvy. Používanie recyklovaných plastov a materiálov môže zvýšiť náklady výrobcov o desiatky až stovky eur na vozidlo, najmä kvôli drahšiemu spracovaniu a zabezpečeniu kvality. 

Najväčšou výzvou je recyklácia lítium-iónových batérií z elektromobilov – chemická recyklácia je energeticky náročná a kapacity v Európe sú nedostatočné. 

V porovnaní s Čínou, ktorá agresívne podporuje renováciu a opätovné použitie komponentov (remanufakturáciu) a má lacnejší prístup k recyklovaným surovinám, alebo s USA, kde podobné prísne mandáty chýbajú, môže byť európsky automobilový priemysel v nevýhode a čeliť vyšším cenám áut.

Podporovatelia nariadenia argumentovali, že EÚ musí prejsť od lineárneho modelu „vyrobiť – použiť – vyhodiť“ k obehovému hospodárstvu. Podľa talianskeho europoslanca Pierfrancesca Marana (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) pôjde zároveň o posilnenie jednotného trhu a strategickej autonómie EÚ, keďže nové pravidlá majú obmedziť odliv strategických surovín mimo Európy. 

„Široká podpora, ktorú toto nariadenie získalo, odráža kvalitu a vyváženosť návrhu. Ukázalo sa tiež, že keď sa navzájom počúvame a spolupracujeme, dosahujeme dobré výsledky pre náš priemysel, našu strategickú autonómiu a naše životné prostredie,“ skonštatoval Maran.

Schválenie privítali aj zástupcovia recyklačného priemyslu. Organizácia Recycling Industries Europe označila nariadenie za významný krok, ktorý po prvýkrát uznáva recykláciu ako strategický pilier európskej priemyselnej politiky. Zároveň však upozornila, že samotná legislatíva nebude stačiť a EÚ bude musieť vytvoriť fungujúci trh s recyklovanými materiálmi.

„Recyklačné spoločnosti sú pripravené investovať do pokročilých technológií triedenia a dodatočnej recyklačnej kapacity, ale tieto investície si vyžadujú jasné trhové signály. Ak chce Európa zajtra viac recyklovaných materiálov, potrebuje po nich dnes silnejší dopyt,“ uviedla Julia Ettingerová, generálna tajomníčka Recycling Europe. 

Organizácia zároveň vyzýva výrobcov vozidiel, aby sa konštruktívne zapojili do implementácie nových pravidiel a budovania skutočne obehového hodnotového reťazca v automobilovom priemysle.

Kritici hovoria o väčšej byrokracii a drahších autách

Kritici z priemyselného prostredia vrátane Európskej asociácie výrobcov vozidiel (ACEA) na jednej strane princíp obehovosti vítajú, na druhej strane však dlhodobo upozorňujú na prísne ciele, ktoré môžu vytvoriť nedostatok kvalitného recyklovaného materiálu a zvýšiť administratívnu záťaž. 

Podľa nich hrozí narušenie konkurencieschopnosti voči ázijským výrobcom, ktorí čelia menej prísnej regulácii, a v konečnom dôsledku tiež rast cien áut pre európskych spotrebiteľov.

Prijatá legislatíva vyvolala ostrú kritiku aj od časti zákonodarcov. Slovenský europoslanec Milan Mazurek obvinil európske inštitúcie z pokračovania „zelenej agendy“, ktorá podľa neho zdražuje život Európanov. 

„Tieto nové pravidlá prinesú ďalšiu byrokraciu a nové povinné poplatky pre výrobcov aj členské štáty. Výsledkom bude, že ľudia zaplatia za svoje autá viac,“ vyhlásil počas rozpravy. 

Belgická europoslankyňa Sara Matthieuová zo skupiny Zelených si vzala na mušku giganta medzi automobilkami, ktorý pôsobí aj na Slovensku. „Keby generálny riaditeľ Volkswagenu trávil viac času súťažením s Čínou, boli by sme v inej situácii,“ povedala podľa webu eunews.it na margo plánovaného prepúšťania zamestnancov nemeckého koncernu.

Slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová vo svojom písomnom stanovisku reformu podporila. Pripomenula, že na európskych cestách jazdí takmer 300 miliónov vozidiel a ich výroba spotrebúva desiatky rôznych surovín. Podľa nej je recyklácia príležitosťou na vznik nových pracovných miest, podporu inovácií a zníženie environmentálnej záťaže. Roth Neveďalová podporila aj zákaz vývozu nepojazdných vozidiel mimo EÚ. 

Čo bude nasledovať?

Pre EÚ týmto hlasovaním práca nekončí, ale skôr začína. Nasledujúce roky ukážu, či sa podarí pretaviť ambiciózne ciele do praxe a vybudovať fungujúci trh s recyklovanými materiálmi, ktorý bude schopný zásobovať európsky automobilový priemysel cennými surovinami z domácich zdrojov. 

Významnú úlohu pritom zohrajú nielen automobilky a recyklačné spoločnosti, ale aj členské štáty, ktoré budú musieť zabezpečiť efektívnejší zber a spracovanie vozidiel po skončení ich životnosti.

Práve od úspešnosti implementácie bude závisieť, či sa nové pravidlá stanú príkladom spojenia environmentálnej politiky s posilnením európskej konkurencieschopnosti, alebo potvrdia obavy kritikov, ktorí varujú pred ďalšou administratívnou záťažou a rastom nákladov pre výrobcov aj motoristov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK