Svet

Putin rozšíril právomoci armády v zahraničí. Pobaltské štáty sa obávajú scenára ako na Kryme

V dôsledku nového ruského právneho rámca, ktorý umožňuje vojenské zásahy v zahraničí na „ochranu“ ruských občanov, sa Estónsko, Lotyšsko a Litva obávajú scenára podobného tomu na Kryme, založeného na zneužití ich početných menšín hovoriacich po rusky.

Ide o krok, ktorý vyvolal vlnu znepokojenia od Tallinnu po Vilnius. Podpisom zákona, ktorý povoľuje nasadenie ruskej armády za hranicami krajiny na obranu ruských občanov žijúcich v zahraničí, oživil Putin traumy pobaltských štátov. Podľa poslancov ruskej Štátnej dumy má toto opatrenie bojovať proti „rusofóbii“, ktorá sa podľa nich v zahraničí šíri rýchlym tempom, informuje BFMTV.

Geopolitická pasca „neobčanov“

ZSSR v roku 1940 anektoval tieto tri štáty a vyslal do nich státisíce robotníkov a vojakov. V roku 1989 po páde železnej opony tvorili Lotyši už len polovicu obyvateľstva, pripomína BFMTV. Časť Rusov získala občianstvo, ďalší zdedili štatút „neobčana“ alebo „osoby s trvalým pobytom“. V Lotyšsku tak viac ako 180 000 ľudí vlastní tento špeciálny pas, ktorý ich zbavuje politických práv, napríklad volebného práva.

Aj dnes tvoria menšiny hovoriace po rusky tretinu obyvateľstva Lotyšska, takmer tretinu obyvateľstva Estónska a 15 % obyvateľstva Litvy. V reakcii na bezpečnostnú hrozbu vyvolanú inváziou na Ukrajinu v roku 2022 sa pobaltské vlády pustili do odstraňovania posledných pozostatkov sovietskej éry vrátane búrania historických pamätníkov. To viedlo k tomu, že bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová bola zaradená na zoznam osôb hľadaných Moskvou.

Najmä Estónsko zaviedlo viacero reštriktívnych reforiem: estónčinu zaviedlo ako jediný vyučovací jazyk a prijalo ústavný dodatok, ktorý ruší volebné právo štátnym príslušníkom tretích krajín v komunálnych voľbách.

„Rozhodnutia v našom živote nebudú prijímať občania agresorských štátov, my sami budeme rozhodovať na svojom území,“ odôvodnil estónsky premiér Kristen Michal a označil tento krok za víťazstvo.

Tieto opatrenia však u miestnych obyvateľov vyvolávajú nevôľu.

„Je to najťažšie obdobie v našej histórii za posledných približne štyridsať rokov,“ rozhorčuje sa Michail Staľnuchin, predseda mestského zastupiteľstva v Narve, estónskom pohraničnom meste, kde 95 % obyvateľov hovorí po rusky. Kritizuje atmosféru úzkosti a ekonomických ťažkostí.

Proces právnej integrácie prostredníctvom naturalizácie, ktorá vyžaduje skúšky z jazyka, histórie a ústavy, považujú niektorí starší obyvatelia za „ponižujúci“.

Narva a Suvalský koridor: kritické body sledované NATO

„Rusko môže podobne ako na Donbase argumentovať tým, že práva jeho menšín žijúcich v zahraničí sú ohrozené, čo by mu poskytlo dôvod na ich ochranu, v prípade potreby aj vojenskými prostriedkami,“ vysvetľoval už vo februári 2026 pre agentúru AFP nemecký politológ Carlo Masala.

Vo svojej knihe predvídal takýto posun v politike Kremľa. Načrtol v nej čierny scenár, podľa ktorého by ruské jednotky v roku 2028 obsadili Narvu v priebehu niekoľkých hodín, aby otestovali pevnosť článku 5 Severoatlantickej aliancie. Zároveň však pripomenul, že mesto sa medzičasom zmenilo na „pevnosť“, čo by akúkoľvek vojenskú operáciu výrazne sťažilo.

Súbežne s fyzickými provokáciami zaznamenanými na hranici – ako je odstraňovanie hraničných bójí ruskými pohraničníkmi – je mesto Narva vystavené aj digitálnym destabilizačným kampaniam, ktorých cieľom je presadiť myšlienku nezávislej republiky s vlastným erbom.

NATO mimoriadne pozorne sleduje túto oblasť, rovnako ako aj Suvalský koridor, 65 kilometrov dlhý pás územia spájajúci Kaliningrad s Bieloruskom. Ak by ho Rusko ovládlo, pobaltské štáty by boli odrezané od zvyšku Európy. Estónsko oznámilo, že zvýši výdavky na obranu najmenej na 5 % svojho HDP. Premiér krajiny zároveň opätovne zdôraznil, že Rusko nezmenilo svoje ciele ani svoje imperiálne ambície.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK