Svet

Konflikt na Ukrajine: Rubio obvinil Zelenského z klamstva

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z klamstva ohľadom postojov USA v konflikte na Ukrajine. Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú momentálne pozastavené, čiastočne kvôli vojne v Iráne a maximálnym požiadavkám oboch strán. Zelenskyj hľadá nových spojencov v oblasti Perzského zálivu, aby posilnil Ukrajinu v oblasti obrany proti dronom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 28. marca obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z klamstva ohľadom postojov USA v rokovaniach o Ukrajine. Zelenskyj 26. marca uviedol, že USA trvajú na odstúpení celého východoukrajinského Donbasu Rusku ako podmienku pre bezpečnostné záruky. „To nie je pravda,“ povedal Rubio počas stretnutia ministrov zahraničných vecí G7 v Paríži.

Chcú USA naozaj nechať Donbas Rusku?

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo ostré slová Rubia na svojej facebookovej stránke. „Je poľutovaniahodné, že to povedal… pretože vie, že to nie je pravda.“ Zelenskyj bol údajne len informovaný, že „bezpečnostné záruky pre Ukrajinu nenadobudnú platnosť, kým vojna neskončí“, uviedol americký minister zahraničných vecí. Je podľa neho „zrejmé“, že táto informácia nebola spájaná s územnými ústupkami Ukrajiny.

Zelenskyj reagoval na obvinenie zdržanlivo. Ako „Kyiv Independent“ 28. marca informoval, ukrajinský prezident obvineniu Rubia neodporoval. Dal však jasne najavo, že podľa jeho chápania by koniec vojny v rámci súčasných mierových rokovaní znamenal stiahnutie sa Ukrajiny z Donbasu.

Zelenskyj ďalej povedal, že Moskva dala Kyjevu „ultimátum“ a „vojnu ukončí až po stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl z celého územia Doneckej a Luhanskej oblasti“.

Zelenskyj sa vo svojom vyjadrení o USA pravdepodobne odvolával na článok vo Financial Times z 26. januára. V ňom sa uvádzalo, že americký prezident Donald Trump naznačil Ukrajine, „že bezpečnostné záruky závisia od toho, či Kyjev bude súhlasiť s mierovou dohodou, ktorá predpokladá odovzdanie Donbasu Rusku“.

Mierový návrh USA a maximálne požiadavky

Vo vyhlásení, ktoré 12. marca 2025 zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí, sa v súvislosti so snahami USA uvádza: „Rusko aj Ukrajina musia prijať ťažké rozhodnutia.“ V tom čase išlo ešte o prímerie. Ďalej sa tam uvádza: „Ukrajinská delegácia vyjadrila ochotu prijať návrh USA na dohodu o okamžitom, predbežnom 30-dňovom prímerí. Spojené štáty oznámili Rusku, že ochota Ruska k reciprocite je kľúčom k dosiahnutiu mieru.“

K tomu však nedošlo. Obe vojnové strany trvajú na svojich maximálnych požiadavkách: Putin chce, aby bol Donbas oficiálne medzinárodne uznaný ako ruské územie. Zelenskyj sa nechce vzdať Donbasu ani Krymu.

Mierové rokovania pozastavené

V rozhovore s Politico sa fínsky prezident Alexander Stubb vyjadril skepticky voči tomu, že vojna na Ukrajine čoskoro skončí. Trump je momentálne „veľmi zaneprázdnený vojnou s Iránom“, povedal Stubb. Podľa jeho zistení sú mierové rokovania o Ukrajine momentálne pozastavené a ďalšie rokovania „nie sú v blízkej budúcnosti plánované“. Podľa Politico sa o Stubbovi hovorí, že má k Trumpovi blízky vzťah.

Podľa Stubbovho odhadu má pozastavenie mierových rokovaní o Ukrajine dva dôvody: „Mohlo by to byť kvôli Iránu alebo kvôli tomu, že sú na konci svojich síl.“ Oba konflikty sú podľa neho v súčasnosti prepojené. Rusko by mohlo pomáhať Iránu identifikovať ciele USA, zatiaľ čo by na Ukrajinu strieľalo pomocou dronov vyvinutých v Iráne.

„Dúfam, že Američania chápu, že potrebujú Ukrajincov – viac, ako potrebujú Rusov,“ povedal fínsky prezident. Okrem toho verí, že Rusko je „úhlavným nepriateľom“ USA.

Stubb vidí pre Ukrajinu možnosť získať nových spojencov v Perzskom zálive a v Amerike tým, že poskytne štátom, ktoré sú napádnuté Iránom, svoje odborné znalosti v oblasti vedenia vojny pomocou dronov, uviedol fínsky prezident.

Dohody so štátmi Perzského zálivu v súvislosti s ruskými útokmi dronov

Ukrajinský prezident Zelenskyj 27. marca podpísal dohodu so Saudskou Arábiou. Informuje o tom ukrajinský denník Kyiv Independent. Ďalšia dohoda bola 28. marca podpísaná s Katarom a aj Spojené arabské emiráty a Jordánsko prejavujú záujem o spoluprácu s Ukrajinou. Všetky tieto štáty majú záujem o ukrajinskú dronovú techniku na obranu proti iránskym leteckým útokom.

Zelenskyj 27. marca nečakane odcestoval do oblasti Perzského zálivu, kde viedol rokovania so saudským korunným princom Mohammedom bin Salmánom, ako aj s ďalšími arabskými hlávami štátov. So Saudskou Arábiou má Zelenskyj už dlhší čas úzke kontakty, pretože najväčší štát Perzského zálivu sa zdá byť otvorený pre sprostredkovanie vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. V marci 2025 bola Saudská Arábia napríklad hostiteľom rokovaní medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi o pláne na ukončenie vojny.

Podľa denníka Kyiv Independent Zelenskyj pred svojou cestou oznámil, že Ukrajina vyslala na Blízky východ a do oblasti Perzského zálivu viac ako 200 „špecialistov“, aby pomohli pri obrane proti iránskym dronom Shahed. Ukrajina má veľké skúsenosti s obranou proti týmto dronom, keďže Teherán dodal Rusku veľké množstvo dronov tohto typu ešte pred vypuknutím nedávnej vojny na Blízkom východe, uvádza ukrajinský denník.

Rheinmetall: Ukrajinské drony ako „Lego“

Úplne opačný názor na ukrajinské znalosti v oblasti dronov má nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall. Predseda predstavenstva Armin Papperger nedávno vyvolal rozruch v rozhovore pre americký časopis The Atlantic. Povedal, že ukrajinské drony sú oproti ruským tankom ako „hra s kockami Lego“. „Čo je inováciou Ukrajiny?“, spýtal sa Papperger a dodal, že Ukrajina „nedosiahla žiadny technologický prelom“. Svojimi malými dronmi síce pracuje inovatívne, ale technologicky nedosahuje úroveň spoločnosti Rheinmetall.

The Atlantic zdôrazňuje, že ukrajinské drony sú „z väčšej časti zostavené z importovaných dielov“, medzi ktoré patria rotory, motory, kamery a počítačové čipy. Väčšina týchto komponentov pochádza z Číny, „kde jediná spoločnosť vyrába viac ako 80 percent malých dronov na svete“, píše americký časopis, ale upozorňuje: „Práve to, že sú lacné, najmä v porovnaní s nákladnými zbraňovými systémami spoločností ako Lockheed Martin a Rheinmetall, ich robí tak ničivé. Za len niekoľko sto dolárov môžu ukrajinské drony spôsobiť ťažké škody na vojenskom vozidle v hodnote miliónov. To, čo Papperger nazval „Legom“, „podstatne prispelo k záchrane celej krajiny“, konštatuje komentátor The Atlantic.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK