Nedeľa 24. mája, 2026
Marco Rubio na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Paríži (Foto: Brendan Smialowski/POOL/AFP via Getty Images)

Konflikt na Ukrajine: Rubio obvinil Zelenského z klamstva

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z klamstva ohľadom postojov USA v konflikte na Ukrajine. Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú momentálne pozastavené, čiastočne kvôli vojne v Iráne a maximálnym požiadavkám oboch strán. Zelenskyj hľadá nových spojencov v oblasti Perzského zálivu, aby posilnil Ukrajinu v obrane proti dronom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 28. marca obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z klamstva v súvislosti s postojmi USA v rokovaniach o Ukrajine. Zelenskyj 26. marca uviedol, že USA trvajú na odstúpení celého východoukrajinského Donbasu Rusku ako na podmienke pre bezpečnostné záruky. „To nie je pravda,“ povedal Rubio počas stretnutia ministrov zahraničných vecí G7 v Paríži.

Chcú USA naozaj nechať Donbas Rusku?

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo ostré slová Rubia na svojej facebookovej stránke: „Je poľutovaniahodné, že to povedal… pretože vie, že to nie je pravda.“ Zelenskyj bol podľa neho informovaný len o tom, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu nenadobudnú platnosť, kým sa vojna neskončí. Americký minister zahraničných vecí zdôraznil, že je zrejmé, že táto informácia nebola spájaná s územnými ústupkami Ukrajiny.

Zelenskyj reagoval na obvinenie zdržanlivo. Ako 28. marca informoval denník Kyiv Independent, ukrajinský prezident obvineniu Rubia neodporoval. Dal však jasne najavo, že podľa jeho chápania by koniec vojny v rámci súčasných mierových rokovaní znamenal stiahnutie sa Ukrajiny z Donbasu.

Zelenskyj ďalej povedal, že Moskva dala Kyjevu ultimátum a vojnu ukončí až po stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl z celého územia Doneckej a Luhanskej oblasti.

Zelenskyj sa vo svojom vyjadrení o USA pravdepodobne odvolával na článok v denníku Financial Times z 26. januára. V ňom sa uvádzalo, že americký prezident Donald Trump naznačil Ukrajine, že bezpečnostné záruky závisia od toho, či Kyjev bude súhlasiť s mierovou dohodou, ktorá predpokladá odovzdanie Donbasu Rusku.

Mierový návrh USA a maximálne požiadavky

Vo vyhlásení, ktoré 12. marca 2025 zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí, sa v súvislosti so snahami USA uvádza, že Rusko aj Ukrajina musia prijať ťažké rozhodnutia. V tom čase išlo ešte o prímerie. Dokument ďalej uvádza, že ukrajinská delegácia vyjadrila ochotu prijať návrh USA na dohodu o okamžitom, predbežnom 30-dňovom prímerí. Spojené štáty oznámili Rusku, že kľúčom k dosiahnutiu mieru je ich ochota k reciprocite.

K tomu však nedošlo. Obe bojujúce strany trvajú na svojich maximálnych požiadavkách: Putin chce, aby bol Donbas oficiálne medzinárodne uznaný ako ruské územie, zatiaľ čo Zelenskyj sa nechce vzdať Donbasu ani Krymu.

Mierové rokovania pozastavené

V rozhovore pre Politico sa fínsky prezident Alexander Stubb vyjadril skepticky k tomu, že vojna na Ukrajine sa čoskoro skončí. Trump je momentálne veľmi zaneprázdnený vojnou s Iránom, povedal Stubb. Podľa jeho zistení sú mierové rokovania o Ukrajine momentálne pozastavené a ďalšie rokovania sa v blízkej budúcnosti neplánujú. Stubb má k Trumpovi blízky vzťah, čo potvrdzuje aj portál Politico.

Podľa Stubbovho odhadu má pozastavenie mierových rokovaní o Ukrajine dva dôvody: „Dôvodom môže byť Irán, prípadne fakt, že obe strany sú už na konci so silami.“ Oba konflikty sú podľa neho v súčasnosti prepojené. Rusko by mohlo pomáhať Iránu identifikovať ciele USA, zatiaľ čo na Ukrajinu útočí pomocou dronov vyvinutých v Iráne.

„Dúfam, že Američania chápu, že potrebujú Ukrajincov viac, ako potrebujú Rusov,“ povedal fínsky prezident. Okrem toho verí, že Rusko je úhlavným nepriateľom USA.

Stubb vidí možnosť Ukrajiny získať nových spojencov v Perzskom zálive a v Amerike tým, že poskytne štátom, ktoré sú napádané Iránom, svoje odborné znalosti v oblasti vedenia vojny pomocou dronov.

Dohody so štátmi Perzského zálivu v súvislosti s ruskými útokmi dronov

Ukrajinský prezident Zelenskyj 27. marca podpísal dohodu so Saudskou Arábiou. Informuje o tom ukrajinský denník Kyiv Independent. Ďalšiu dohodu podpísali 28. marca s Katarom a záujem o spoluprácu s Ukrajinou prejavujú aj Spojené arabské emiráty a Jordánsko. Všetky tieto štáty majú záujem o ukrajinskú dronovú techniku na obranu proti iránskym leteckým útokom.

Zelenskyj 27. marca nečakane odcestoval do oblasti Perzského zálivu, kde viedol rokovania so saudským korunným princom Muhammadom bin Salmánom, ako aj s ďalšími predstaviteľmi arabských štátov. So Saudskou Arábiou má Zelenskyj už dlhší čas úzke kontakty, pretože tento najväčší štát Perzského zálivu sa zdá otvorený sprostredkovaniu vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. V marci 2025 bola Saudská Arábia napríklad hostiteľom rokovaní medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi o pláne na ukončenie vojny.

Podľa denníka Kyiv Independent Zelenskyj pred svojou cestou oznámil, že Ukrajina vyslala na Blízky východ a do oblasti Perzského zálivu viac ako 200 špecialistov, aby pomohli pri obrane proti iránskym dronom Šáhid. Ukrajina má s obranou proti týmto dronom bohaté skúsenosti, keďže Teherán dodal Rusku veľké množstvo týchto strojov ešte pred vypuknutím nedávnej vojny na Blízkom východe.

Rheinmetall: Ukrajinské drony ako „Lego“

Úplne opačný názor na ukrajinské znalosti v oblasti dronov má nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall. Predseda predstavenstva Armin Papperger nedávno vyvolal rozruch v rozhovore pre americký časopis The Atlantic. Povedal, že nasadenie ukrajinských dronov proti ruským tankom pripomína „hru s kockami Lego“. „V čom spočíva inovácia Ukrajiny?“ spýtal sa Papperger a dodal, že krajina nedosiahla žiadny technologický prelom. So svojimi malými dronmi síce pracuje inovatívne, ale technologicky nedosahuje úroveň spoločnosti Rheinmetall.

Časopis The Atlantic zdôrazňuje, že ukrajinské drony sú z väčšej časti zostavené z importovaných dielov, medzi ktoré patria rotory, motory, kamery a počítačové čipy. Väčšina týchto komponentov pochádza z Číny, kde jediná spoločnosť vyrába viac ako 80 % malých dronov na svete. Americký časopis však upozorňuje na to, že práve nizka cena, najmä v porovnaní s nákladnými zbraňovými systémami spoločností ako Lockheed Martin a Rheinmetall, robí tieto drony takými ničivými. Len za niekoľko sto dolárov môžu ukrajinské drony spôsobiť ťažké škody na vojenskom vozidle v hodnote miliónov. To, čo Papperger nazval „Legom“, podstatne prispelo k záchrane celej krajiny, konštatuje komentátor The Atlantic.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj