Svet

Virálna anketa odhalila nálady na Kube, krajine hrozí ekonomický kolaps a protesty (Špeciál)

Kubánske vedenie čelí zvýšenému tlaku zo strany USA a narastajúcim protestom na ostrove.

Selena Lambert Ortegová, 24-ročná žena zo Santiaga de Cuba, vyzvala ľudí, aby v ankete na Facebooku zverejnenej 12. januára zvolili osobu, ktorú považujú za vhodného kandidáta na post budúceho kubánskeho prezidenta. Príspevok sa behom niekoľkých hodín stal virálnym.

Respondenti prevažne uprednostnili amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, syna kubánsko-amerických prisťahovalcov.

O niekoľko hodín neskôr agenti štátnej bezpečnosti v Santiagu de Cuba, druhom najväčšom meste ostrova, predvolali Ortegovú a nariadili jej, aby anketu vymazala. Predtým, ako bol príspevok odstránený, Rubio získal okolo 35 000 hlasov, zatiaľ čo súčasný prezident Miguel Diaz-Canel získal len 475.

To, čo začalo ako jednoduchý príspevok na sociálnych médiách, sa podľa Ninosky Perez Castellonovej, rozhlasovej moderátorky a prominentnej členky kubánskej exilovej komunity v Miami, zmenilo na jasný obraz súčasnej verejnej mienky. „Anketa bola z Facebooku odstránená, ale ukazuje, aká je mentalita na Kube,“ povedala pre Epoch Times.

Keď Castellonová nedávno navštívila ministerstvo zahraničných vecí, ukázala Rubiovi prieskum na Facebooku. Minister zahraničných vecí sa zasmial a žartoval, že nechce žiadnu prácu navyše, uviedla Castellonová.

Rubio vedie rokovania s kubánskym režimom a jasne vyjadril pozíciu USA. Kuba musí radikálne zmeniť svoj politický systém, povedal novinárom 17. marca a poznamenal, že súčasní vodcovia nie sú schopní napraviť zlyhávajúcu ekonomiku. „Musí sa k moci dostať nová generácia,“ povedal Rubio.

Po desaťročia sa Havane darilo odolávať americkému embargu na Kubu s pomocou Sovietskeho zväzu, ktorý jej poskytoval dotácie až do svojho rozpadu v roku 1991.

Neskôr podporovala tento karibský ostrov Venezuela dodávkami ropy za znížené ceny. To zohrávalo kľúčovú úlohu v kubánskej ekonomike počas posledných dvoch desaťročí.

Na začiatku 21. storočia venezuelský líder Hugo Chávez poskytol Havane prístup k bohatým ropným zásobám svojej krajiny prostredníctvom barterovej dohody, ktorá pomohla ostrovu zotaviť sa z hospodárskej krízy. Kuba získala ropu v hodnote miliárd dolárov a na oplátku poskytovala Venezuele lekársku, technologickú, vojenskú a spravodajskú podporu.

Po vojenskej operácii USA a zajatí Nicolása Madura začiatkom januára boli dodávky ropy z Caracasu pozastavené. Kuba teraz čelí jednej z najvážnejších hospodárskych kríz za posledné desaťročia. Na ostrove vypukli veľké protesty uprostred častých výpadkov elektriny, vážneho nedostatku potravín a obmedzeného prístupu k liekom.

Na Kube sa ľudia už neboja tak protestovať a mnohí vidia, že embargo nie je hlavnou príčinou ich problémov, povedala Castellonová. „Toto je krajina, ktorá je v troskách. Videli ste zábery, ako sa na uliciach hromadia odpadky. Videli ste ľudí, ktorí sú dlhodobo bez elektriny. Ich jedlo sa kazí… Nemajú vodu. Nemôžu si prať oblečenie ani poslať deti do školy. Je to teda celé jedna veľká hrôza, čím tam ľudia prechádzajú,“ povedala.

„Kubánci trpia kvôli režimu, ktorý tam majú už desaťročia. O tom niet pochýb,“ povedal Tomáš Pojar, vedúci pracovník Centra pre Európu a Euráziu v Hudsonovom inštitúte a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť českej vlády. „Režim sa snaží zvaľovať všetku vinu na ostatných, ale faktom je, že ide o nefunkčný, utláčateľský režim, akým bol vždy od začiatku.“

Podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) Kubánci vo veľkom počte utekajú z krajiny. Podľa vládnych údajov stratil strov v posledných rokoch 10 % svojho obyvateľstva, ale nezávislé štúdie ukazujú, že skutočný počet môže byť oveľa vyšší, uvádza HRW vo svojej správe.

USA požadujú zásadné zmeny

Keď sa Rubia opýtali, či by podporil zmiernenie embarga voči Kube, poukázal na Helms–Burtonov zákon z roku 1996. „Stačí povedať, že embargo je viazané na politické zmeny na ostrove… Embargo je zakotvené v zákone,“ povedal Rubio.

Helms–Burtonov zákon, podpísaný prezidentom Billom Clintonom, posilnil sankcie USA voči Kube a zakotvil embargo do zákona. V dôsledku toho žiadny prezident nemôže jednostranne zrušiť sankcie, kým nebudú splnené konkrétne podmienky.

Podmienky uvedené v zákone zahŕňajú prepustenie všetkých politických väzňov, legalizáciu politických strán a slobodu tlače, ako aj usporiadanie „slobodných a spravodlivých volieb“ pod medzinárodným dohľadom.

„Spojené štáty majú dve možnosti: Kongres zruší zákon, alebo režim splní tieto podmienky, aby boli sankcie zrušené… Existuje priestor na zlepšenie vzťahov v určitých oblastiach, ale v podstate embargo nezmizne, kým nebudú splnené tieto podmienky,“ povedal John Suarez, výkonný riaditeľaCentra pre slobodnú Kubu vo Washingtone.

Ďalšie ustanovenia zákona vyžadujú pokrok smerom k trhovej ekonomike a vytvorenie nezávislého súdneho systému. Zákon tiež vyžaduje odškodnenie za majetok USA, ktorý bol na ostrove skonfiškovaný. Po kubánskej revolúcii v roku 1959 vláda Fidela Castra skonfiškovala americký majetok v hodnote viac ako 1,9 miliardy dolárov, vrátane pozemkov, rafinérií a tovární. Podľa odhadov sa táto suma v dnešných sumách rovná približne 9 miliardám dolárov.

Takmer 6 000 jednotlivcov a spoločností teraz žiada od kubánskeho režimu odškodnenie.

Zákon tiež vyžaduje, aby Kubu spravovala „demokraticky zvolená vláda“, čo konkrétne vylučuje Fidela a Raúla Castra. Fidel Castro zomrel v roku 2016 vo veku 90 rokov. Raúl Castro, 94-ročný bývalý kubánsky prezident, je stále nažive. On a jeho vnuk Raúlito Castro sú údajne zapojení do rokovaní so Spojenými štátmi.

Na Kube je Raulito známy ako „El Cangrejo“ (krab) a pracuje ako osobný strážca svojho dedka. Kritiku si vyslúžil za svoj údajne luxusný životný štýl. „Rodina Castrovcov má stále obrovský vplyv, aj keď nemajú žiadne formálne tituly,“ povedal Suarez.

Trump sa snaží o „priateľské prevzatie moci“

V posledných týždňoch prezident Donald Trump naznačil, že Kuba by mohla byť na rade potom, čo americké sily 3. januára zajali Madura v Caracase a 28. februára začali útoky na Irán. „Kuba je na konci reťazca,“ povedal americký prezident 7. marca v Miami počas samitu s latinskoamerickými lídrami.

Pri viacerých príležitostiach však uviedol, že sa snaží o „priateľské prevzatie“ ostrova. Tiež povedal, že by mu bolo „cťou obsadiť Kubu“.

Generál Francis Donovan, veliteľ Južného veliteľstva USA, povedal zákonodarcom vo Washingtone 19. marca, že americká armáda neprevádza nácviky na inváziu, na Kubu ani sa aktívne nepripravuje na dobytie ostrova.

V nedávnom príspevku na X reagoval kubánsky prezident Diaz-Canel na Trumpove výroky: „USA sa verejne vyhráža Kube takmer každý deň… Majú v úmysle a oznamujú plány na obsadenie krajiny, jej zdrojov, majetku a dokonca aj samotnej ekonomiky, ktorú sa snažia zadusiť, aby nás prinútili kapitulovať,“ napísal 17. marca.

13. marca kubánsky líder po prvýkrát priznal, že Havana viedla rokovania s Washingtonom. Udialo sa tak po tom, ako Kuba uviedla, že prepustí 51 ľudí z väzenia, čo pripísala svojim vzťahom s Vatikánom. Španielska nezisková organizácia Prisoners Defenders odhadla, že na Kube bolo vo februári 1 214 politických väzňov. Hoci prepustenie niektorých väzňov je dobrý začiatok, podľa odborníkov musia byť oslobodení všetci politickí väzni, ako to vyžaduje Helms–Burtonov zákon.

Kuba v súčasnosti neumožňuje žiadne legálne opozičné strany a opozičné osobnosti, ktoré by mohli získať podporu, a často sú takéto osobnosti zabíjané alebo uväznené. Preto je prepustenie väzňov významným krokom k zabezpečeniu slobodných a spravodlivých volieb a podpore demokratickej transformácie na Kube, povedal Suarez.

Castellonová súhlasila a poznamenala, že kubánska opozícia zostáva roztrieštená, na rozdiel od Venezuely. „Vo Venezuele mala Maria Corina Machadová za sebou celé hnutie,“ poznamenala. Na Kube však podľa nej disidenti väčšinou konajú nezávisle a pôsobia v malých skupinách. Americkí predstavitelia vrátane Rubia hovorili s niektorými členmi opozície na Kube, ale neexistuje žiadna zjednocujúca osobnosť porovnateľná s Machadovou, uzavrela Castellonová.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK