Nedeľa 24. mája, 2026
Muž sleduje vystúpenie kubánskeho vodcu Miguela Díaza-Canela v štátnej televízii, 5. februára 2026 v Havane (Foto: Yamil Lage/AFP via Getty Images)
,

Virálna anketa odhalila nálady na Kube: krajine hrozí ekonomický kolaps a protesty (Špeciál)

Kubánske vedenie je pod narastajúcim tlakom zo strany USA a musí sa vyrovnať s pribúdajúcimi protestmi na ostrove.

Selena Lambert Ortegová, 24-ročná žena zo Santiaga de Cuba, vyzvala ľudí, aby v ankete na Facebooku zverejnenej 12. januára zvolili osobu, ktorú považujú za vhodného kandidáta na post budúceho kubánskeho prezidenta. Príspevok sa v priebehu niekoľkých hodín stal virálnym.

Respondenti prevažne uprednostnili amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, syna kubánsko-amerických prisťahovalcov.

O niekoľko hodín neskôr agenti štátnej bezpečnosti v Santiagu de Cuba, druhom najväčšom meste ostrova, predvolali Ortegovú a nariadili jej, aby anketu vymazala. Predtým, ako príspevok odstránili, Rubio získal okolo 35 000 hlasov, zatiaľ čo súčasný prezident Miguel Díaz-Canel ich získal len 475.

To, čo sa začalo ako jednoduchý príspevok na sociálnej sieti, sa podľa Ninosky Pérez Castellonovej, rozhlasovej moderátorky a prominentnej členky kubánskej exilovej komunity v Miami, zmenilo na jasný obraz súčasnej verejnej mienky. „Anketa bola z Facebooku odstránená, ale ukazuje mentálne nastavenie na Kube,“ povedala pre Epoch Times.

Keď Castellonová nedávno navštívila ministerstvo zahraničných vecí, ukázala Rubiovi prieskum na Facebooku. Minister zahraničných vecí sa zasmial a zažartoval, že nechce žiadnu prácu navyše, uviedla Castellonová.

Rubio vedie rokovania s kubánskym režimom a jasne vyjadril pozíciu USA. Kuba musí radikálne zmeniť svoj politický systém, povedal novinárom 17. marca a poznamenal, že súčasní vodcovia nie sú schopní napraviť zlyhávajúcu ekonomiku. „K moci sa musí dostať nová generácia,“ povedal Rubio.

Po desaťročia sa Havane darilo odolávať americkému embargu s pomocou Sovietskeho zväzu, ktorý jej poskytoval dotácie až do svojho rozpadu v roku 1991.

Neskôr podporovala tento karibský ostrov Venezuela dodávkami ropy za zvýhodnené ceny. To zohrávalo kľúčovú úlohu v kubánskej ekonomike počas posledných dvoch desaťročí.

Na začiatku 21. storočia venezuelský líder Hugo Chávez poskytol Havane prístup k bohatým ropným zásobám svojej krajiny na základe výmennej dohody, ktorá pomohla ostrovu zotaviť sa z hospodárskej krízy. Kuba získala ropu v hodnote miliárd dolárov a výmenou za to poskytovala Venezuele lekársku, technologickú, vojenskú a spravodajskú podporu.

Kubánsky režim povolil súkromným malým a stredným podnikom nakupovať palivo cez štátnych dovozcov, aby zmiernil jeho nedostatok po tom, čo vyschli dodávky z Venezuely a Mexika. Spojené štáty následne začali udeľovať licencie na ďalší predaj súkromnému sektoru na Kube. Havana, 19. marca 2026. (Foto: Adalberto Roque/AFP via Getty Images)

Po vojenskej operácii USA a zajatí Nicolása Madura začiatkom januára boli dodávky ropy z Caracasu pozastavené. Kuba teraz prechádza jednou z najvážnejších hospodárskych kríz za posledné desaťročia. Na ostrove vypukli veľké protesty uprostred častých výpadkov elektriny, vážneho nedostatku potravín a obmedzeného prístupu k liekom.

Na Kube sa ľudia už neboja otvorene protestovať a mnohí vidia, že embargo nie je hlavnou príčinou ich problémov, povedala Castellonová. „Toto je krajina v troskách. Videli ste zábery, ako sa na uliciach hromadia odpadky. Videli ste ľudí, ktorí sú dlhodobo bez elektriny. Jedlo sa im kazí… Nemajú vodu. Nemôžu si oprať oblečenie ani poslať deti do školy. Je to jedna veľká hrôza, čím všetkým tam ľudia prechádzajú,“ dodala.

Ľudia čakajú, aby si naplnili kanistre a vedrá z cisternového vozidla. Havana, 20. marca 2026. (Foto: Yamil Lage/AFP via Getty Images)

„Kubánci trpia vinou režimu, ktorý tam majú už desaťročia. O tom niet pochýb,“ povedal Tomáš Pojar, vedúci pracovník Centra pre Európu a Euráziu v Hudsonovom inštitúte a bývalý poradca českej vlády pre národnú bezpečnosť. „Režim sa snaží zvaľovať všetku vinu na ostatných, ale faktom je, že ide o nefunkčný a utláčateľský systém, akým bol od začiatku.“

Tomáš Pojar, vedúci pracovník Centra pre Európu a Euráziu pri Hudsonovom inštitúte a bývalý poradca českej vlády pre národnú bezpečnosť, vo Washingtone 18. marca 2026 (Foto: Madalina Kilroy/The Epoch Times)

Podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) Kubánci vo veľkom počte utekajú z krajiny. Podľa vládnych údajov stratil ostrov v posledných rokoch 10 % svojho obyvateľstva, ale nezávislé štúdie ukazujú, že skutočný počet môže byť oveľa vyšší, uvádza HRW vo svojej správe.

USA požadujú zásadné zmeny

Keď sa Rubia opýtali, či by podporil zmiernenie embarga voči Kube, poukázal na Helms-Burtonov zákon z roku 1996. „Stačí povedať, že embargo je viazané na politické zmeny na ostrove… Embargo je zakotvené v zákone,“ povedal Rubio.

Helms-Burtonov zákon, ktorý podpísal prezident Bill Clinton, posilnil sankcie USA voči Kube a zakotvil embargo do zákona. V dôsledku toho žiadny prezident nemôže jednostranne zrušiť sankcie, kým nebudú splnené konkrétne podmienky.

Podmienky uvedené v zákone zahŕňajú prepustenie všetkých politických väzňov, legalizáciu politických strán a slobodu tlače, ako aj usporiadanie „slobodných a spravodlivých volieb“ pod medzinárodným dohľadom.

John Suarez, výkonný riaditeľ Centra pre slobodnú Kubu, hovorí počas rozhovoru po podujatí venovanom eskalácii nadnárodného útlaku zo strany Čínskej komunistickej strany, ktoré sa konalo 6. júna 2025 na Capitol Hill vo Washingtone. (Foto: Madalina Vasiliu/The Epoch Times)

„Spojené štáty majú dve možnosti: buď Kongres zruší zákon, alebo režim splní tieto podmienky, aby boli sankcie zrušené… Existuje priestor na zlepšenie vzťahov v určitých oblastiach, ale v podstate embargo nezmizne, kým nebudú splnené tieto podmienky,“ povedal John Suarez, výkonný riaditeľa Centra pre slobodnú Kubu vo Washingtone.

Ďalšie ustanovenia zákona vyžadujú prechod na trhovú ekonomiku a vytvorenie nezávislého súdneho systému. Zákon tiež vyžaduje odškodnenie za majetok USA, ktorý bol na ostrove skonfiškovaný. Po kubánskej revolúcii v roku 1959 vláda Fidela Castra skonfiškovala americký majetok v hodnote viac ako 1,9 miliardy dolárov (vrátane pozemkov, rafinérií a tovární). Podľa odhadov sa táto suma v dnešných cenách rovná približne 9 miliardám dolárov.

Takmer 6 000 jednotlivcov a spoločností teraz žiada od kubánskeho režimu odškodnenie.

Zákon zároveň vyžaduje, aby Kubu spravovala „demokraticky zvolená vláda“, čo konkrétne vylučuje Fidela a Raúla Castra. Fidel Castro zomrel v roku 2016 vo veku 90 rokov. Raúl Castro, 94-ročný bývalý kubánsky prezident, je stále nažive. On a jeho vnuk Raúlito Castro sú údajne zapojení do rokovaní so Spojenými štátmi.

Na Kube je Raúlito známy ako „El Cangrejo“ (krab) a pracuje ako osobný strážca svojho starého otca. Kritiku si vyslúžil za svoj údajne luxusný životný štýl. „Rodina Castrovcov má stále obrovský vplyv, aj keď jej členovia nemajú žiadne formálne tituly,“ dodal Suarez.

Predajca ovocia a zeleniny si pripravuje stánok vyzdobený plagátom zosnulého kubánskeho vodcu Fidela Castra a štátnou vlajkou. Havana, 13. marca 2026. (Foto: Yamil Lage/AFP via Getty Images)

Trump sa snaží o „priateľské prevzatie moci“

V posledných týždňoch prezident Donald Trump naznačil, že po januárovom zajatí Madura v Caracase a februárových útokoch na Irán by sa pozornosť USA mohla upriamiť práve na Kubu. „Kuba je na konci reťazca,“ povedal americký prezident 7. marca v Miami počas samitu s latinskoamerickými lídrami.

Pri viacerých príležitostiach však uviedol, že sa snaží o „priateľské prevzatie“ ostrova. Povedal aj to, že by mu bolo „cťou obsadiť Kubu“.

Generál Francis Donovan, veliteľ Južného veliteľstva ozbrojených síl USA, povedal zákonodarcom vo Washingtone 19. marca, že americká armáda nenacvičuje inváziu, na Kubu ani sa aktívne nepripravuje na dobytie ostrova.

Kubánsky prezident Díaz-Canel reagoval 17. marca na sieti X na Trumpove výroky takto: „USA sa verejne vyhrážajú Kube takmer každý deň… Majú v úmysle a oznamujú plány na obsadenie krajiny, jej zdrojov, majetku a dokonca aj samotnej ekonomiky, ktorú sa snažia zadusiť, aby nás prinútili kapitulovať.“

Bezdomovci na ulici v Havane 21. júla 2025 (Foto: Adalberto Roque/AFP via Getty Images, Yamil Lage/AFP via Getty Images)

Dňa 13. marca kubánsky líder po prvýkrát priznal, že Havana viedla rokovania s Washingtonom. Udialo sa tak po tom, ako Kuba uviedla, že prepustí 51 ľudí z väzenia, čo pripísala svojim vzťahom s Vatikánom. Španielska nezisková organizácia Prisoners Defenders odhadla, že na Kube bolo vo februári 1 214 politických väzňov. Hoci prepustenie niektorých väzňov je dobrý začiatok, podľa odborníkov musia byť oslobodení všetci politickí väzni, ako to vyžaduje Helms-Burtonov zákon.

Kuba v súčasnosti neumožňuje činnosť žiadnych legálnych opozičných strán a opozičné osobnosti, ktoré by mohli získať podporu, režim často väzní alebo likviduje. Preto je prepustenie väzňov významným krokom k zabezpečeniu slobodných a spravodlivých volieb a podpore demokratickej transformácie na Kube, povedal Suarez.

Castellonová súhlasila a poznamenala, že kubánska opozícia zostáva roztrieštená, na rozdiel od Venezuely. „Vo Venezuele mala María Corina Machadová za sebou celé hnutie,“ poznamenala. Na Kube však podľa nej disidenti väčšinou konajú nezávisle a pôsobia v malých skupinách. Americkí predstavitelia vrátane Rubia hovorili s niektorými členmi opozície na Kube, ale neexistuje tu žiadna zjednocujúca osobnosť porovnateľná s Machadovou, uzavrela Castellonová.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj