Svet

OSN schválila prvé uhlíkové kredity podľa Parížskej dohody

Organizácia Spojených národov (OSN) vo štvrtok (26. 2.) oznámila schválenie prvých uhlíkových kreditov v rámci globálneho trhu zameraného na znižovanie emisií, ktorý čelil kritike pre obavy z takzvaného „greenwashingu“, teda prikrášľovania environmentálnych výsledkov.

Trh spravovaný OSN vznikol na základe Parížskej dohody a umožňuje spoločnostiam a štátom kompenzovať nadmerné emisie financovaním projektov na znižovanie skleníkových plynov v iných krajinách. Kritici upozorňujú, že ak by bol systém nastavený nedostatočne prísne, mohol by podkopať globálne úsilie o obmedzenie otepľovania planéty tým, že by krajinám či podnikom umožnil nadhodnocovať svoje zníženie emisií.

Prvé kredity vydané v rámci nového trhu sa týkajú projektu v Mjanmarsku, ktorý distribuuje efektívne sporáky na spaľovanie dreva. Tie znižujú škodlivé znečistenie ovzdušia v domácnostiach a zároveň zmierňujú tlak na miestne lesy, uviedla klimatická agentúra OSN. Projekt realizujú v partnerstve s juhokórejskou spoločnosťou a vygenerované kredity sa započítajú do plnenia klimatických cieľov Južnej Kórey aj Mjanmarska.

Klimatická agentúra OSN zdôraznila, že započítané zníženie emisií je o 40 % nižšie než v predchádzajúcom systéme, keďže nový mechanizmus – Parížsky mechanizmus prideľovania kreditov (PACM) – používa prísnejšie výpočty. „Našou prioritou je od začiatku budovať dôveru v tento trh a prvé vydanie kreditov ukazuje, že systém funguje podľa zámeru,“ uviedla podpredsedníčka dozorného orgánu PACM Jacqui Ruesgaová.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie viac než dve miliardy ľudí na svete stále varia na otvorenom ohni alebo používajú neefektívne sporáky na petrolej, uhlie či biomasu, ako je drevo, poľnohospodársky odpad alebo sušený trus. Znečistenie ovzdušia v domácnostiach si každoročne vyžiada milióny obetí. Sporáky využívané v projekte v Mjanmarsku spaľujú drevnú biomasu účinnejšie, čím spotrebujú menej paliva a produkujú výrazne menej dymu v interiéri.

Pri súčasnom tempe však bude mať do roku 2030 prístup k čistému vareniu iba 78 % svetovej populácie, upozornila WHO. „Čisté varenie chráni zdravie, šetrí lesy, znižuje emisie a pomáha posilňovať postavenie žien a dievčat, ktoré sú znečistením v domácnostiach zasiahnuté najviac,“ uviedol výkonný tajomník klimatickej agendy OSN Simon Stiell.

Parížska dohoda z roku 2015, ktorá zaväzuje svet obmedziť rast globálnej teploty výrazne pod hranicu dvoch stupňov Celzia a ideálne na 1,5 stupňa, počíta aj s cezhraničným obchodovaním so znížením emisií.

Nové pravidlá pre fungovanie uhlíkového trhu boli prijaté na klimatickom samite COP29 v Azerbajdžane v roku 2024. Environmentálna organizácia Greenpeace vtedy upozornila, že dohoda ponecháva medzery, ktoré by mohli umožniť spoločnostiam z oblasti fosílnych palív pokračovať v znečisťovaní. Iní ochranári však ocenili, že pravidlá priniesli väčšiu jasnosť do doteraz nejednotne regulovaného systému uhlíkových kreditov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK