Svet

Kremeľ vyhlásil, že Kyjevu sa kráti čas na uzavretie dohody o ukončení vojny

Rusko vo štvrtok (15. 1.) vyhlásilo, že Ukrajine sa zužuje priestor na uzavretie dohody o ukončení vojny, ktorá trvá už takmer štyri roky. Vyjadrenia Kremľa zazneli v čase, keď tisíce obyvateľov Kyjeva zostali bez kúrenia pri teplotách klesajúcich až na mínus 12 stupňov Celzia po vlnách ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Situácia sa pre kyjevský režim zhoršuje zo dňa na deň,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že „koridor pre rozhodovanie“ ukrajinského vedenia sa podľa Moskvy „zužuje“.

Rusko odmietlo návrhy Západu na ukončenie vojny na Ukrajine a vyhlásilo, že ak diplomatické riešenie zlyhá, je pripravené obsadiť silou zvyšok ukrajinských území, ktoré vyhlásilo za svoje. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý zároveň vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby „prevzal zodpovednosť a prijal príslušné rozhodnutie“.

Peskov tým zjavne nalieha na Kyjev, aby súhlasil s tvrdými podmienkami Moskvy. Ruský prezident Vladimir Putin totiž ako predpoklad prímeria požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli z rozsiahlych oblastí na východe a juhu krajiny. Americký prezident Donald Trump vyjadril v ostatných týždňoch frustráciu z oboch strán konfliktu. Napriek mesiacom rokovaní sa totiž zatiaľ nepodarilo dosiahnuť žiadny prelom smerom k ukončeniu vojny.

Ukrajinskí, americkí a európski vyjednávači sa podľa Zelenského dohodli na rámci 20-bodového mierového plánu, ktorý upravuje pôvodný 28-bodový návrh predložený Washingtonom. Ten bol podľa Kyjeva výrazne naklonený Moskve. Kremeľ však odmietol akékoľvek zmeny pôvodného návrhu.

Pokračovanie dialógu s USA

Hovorca Kremľa tiež uviedol, že dialóg so Spojenými štátmi pokračuje. Zároveň poukázal na intenzívne rokovania medzi Európanmi a Američanmi a zdôraznil, že „je dôležité, aby svoje názory na tieto rozhovory prezentovala aj ruská strana“. Moskva zároveň odmietla vyhlásenia Británie a Francúzska o možnom vyslaní vojakov na Ukrajinu po prípadnom prímerí, pričom ich označila za potenciálne „legitímne ciele“ ruských síl.

V utorok 24. februára uplynú štyri roky od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí na životoch, spustošil veľké časti východnej Ukrajiny a prinútil milióny ľudí opustiť svoje domovy.

Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na energetickú sieť Ukrajiny, čo spôsobilo rozsiahle výpadky dodávok elektriny a tepla, najmä v hlavnom meste. Ukrajinské úrady označujú tieto útoky za snahu Moskvy zlomiť odolnosť civilného obyvateľstva počas zimy.

Kyjev opakovane odmieta ruské výzvy na rokovania za podmienok, ktoré by znamenali územné ústupky, a trvá na tom, že akákoľvek dohoda musí rešpektovať územnú celistvosť krajiny. Ukrajinské vedenie zároveň vyzýva svojich západných spojencov na ďalšiu vojenskú a energetickú pomoc s cieľom zvládnuť následky ruských útokov a pokračovať v obrane proti invázii.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK