Svet

Unesení, bití a nútení zabíjať. Konžskí chlapci opisujú „peklo“ v radoch povstalcov

Ozbrojení povstalci napojení na takzvaný Islamský štát systematicky unášajú deti v severovýchodnej časti Konžskej demokratickej republiky a vystavujú ich násiliu, indoktrinácii a nútenej práci. Dvaja chlapci, ktorým sa podarilo uniknúť z radov Spojeneckých demokratických síl (ADF), poskytli agentúre AFP výnimočné svedectvá o živote v povstaleckých táboroch.

„Strašne sme trpeli,“ povedal 17-ročný Edouard, ktorý strávil v milícii štyri roky po tom, ako ho vo veku 12 rokov uniesli. Dvanásťročný Paluku sa zasa k ADF dostal po tom, čo povstalci počas útoku na jeho dedinu v provincii Severné Kivu zabili jeho matku. Spolu so súrodencami bol odvlečený do lesa, kde strávil dva mesiace. Jeho brat a sestra zostali v zajatí.

Chlapci hovorili pod zmenenými menami v špecializovanom centre pre bývalých detských vojakov, ktorého presnú polohu AFP nezverejnila z bezpečnostných dôvodov. Ich výpovede potvrdili aj zdravotnícke a bezpečnostné zdroje.

Tábory ADF

Tábory ADF sú ukryté v hustom pralese na severovýchode Konžskej demokratickej republiky a tvoria ich jednoduché prístrešky, ktoré možno rýchlo presunúť. Väčšinu obyvateľov podľa bezpečnostných zdrojov tvoria ženy a deti, ktoré sa podieľajú na fungovaní skupiny, no zároveň slúžia ako ľudské štíty. Po únose boli deti nútené konvertovať na islam a učiť sa arabčinu, ale aj angličtinu a svahilčinu. Edouard opisuje aj vojenský výcvik. „Učili ma ošetrovať ranených, zaobchádzať so zbraňami a čistiť ich,“ povedal.

Paluku dodal, že ich nútili kradnúť potraviny, oblečenie a lieky. Deti, ktoré sa z rabovania nevrátili s korisťou, čelili krutým trestom. „Ak manželka veliteľa povie, že si nepriniesol to, čo chcela, môže žiadať, aby ťa zabili,“ opísal Paluku. Telesné tresty boli bežné. Deti bili bičmi alebo ich zatvárali do jám na celé týždne. „Potrestali ma ranami, pretože som odmietol ísť zabíjať ľudí,“ povedal Paluku.

Tresty

Edouard sa zúčastnil na bojoch proti konžskej armáde a miestnym milíciám. Keď stratil muníciu, nasledovalo kruté bitie. „Ochorel som z tých rán. Keď som povedal, že už nevládzem bojovať, zbili ma ešte viac,“ uviedol. V centre v provincii Ituri končí v priemere asi desať detí mesačne, ktorým sa podarí z ADF uniknúť. Podľa psychologičky Madeleine majú väčšina z nich vážne psychické traumy. „Keď prídu, sú často agresívne. Po niekoľkých týždňoch sa to zlepší, no jazvy zostávajú,“ povedala.

Edouard sa stal závislým od drog, ktoré mu povstalci podávali po zranení v boji, a trpí poruchami reči. Paluku si zas nesie bolesť z osudu svojej sestry, ktorá zostáva rukojemníčkou. „Stala sa manželkou jedného z veliteľov ADF,“ povedal potichu. ADF, pôvodne ugandská povstalecká skupina, patrí medzi najbrutálnejšie ozbrojené zoskupenia v regióne a je zodpovedná za masakre civilistov v severovýchodnej časti Konžskej demokratickej republiky.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK