Svet

Srbský prezident Vučić odmieta spojenie s údajnou „snajperskou turistikou“ počas obliehania Sarajeva

Srbsko a jeho prezident Aleksandar Vučić odmietli obvinenia, ktoré ho spájajú s tzv. snajperskými safari počas obliehania Sarajeva v 90. rokoch minulého storočia. Ako referuje web Politico, Vučić na tlačovej konferencii v Belehrade označil tieto tvrdenia za „klamstvá“ s cieľom vykresliť ho ako „monštrum“ a „chladnokrvného vraha“. „Nikdy som nikoho nezabil, nikdy som nikoho nezranil, ani som nič také neurobil,“ vyhlásil Vučić.

Obvinenia vzniesol chorvátsky investigatívny novinár Domagoj Margetić, ktorý podal formálnu sťažnosť talianskym prokurátorom v Miláne. Tvrdí, že Vučić sa buď priamo zúčastnil, alebo pomáhal organizovať „snajperskú turistiku“, pri ktorej cudzinci platili bosniansko-srbským silám za možnosť strieľať na civilistov z pozícií nad obliehaným mestom.

Videozáznamy z roky 1993 s „vojnovým dobrovoľníkom“ Vučićom

Margetić vo svojej sťažnosti uvádza videozáznam z roku 1993, vojnové rozhovory a svedectvá bosnianskych predstaviteľov, ktoré podľa neho dokazujú, že Vučić bol „vojnovým dobrovoľníkom“ v Sarajeve v rokoch 1992 a 1993 a členom novosarajevskej policajnej jednotky v armáde Republiky srbskej. Tvrdí tiež, že Vučić strávil niekoľko mesiacov na frontovej línii na židovskom cintoríne v Sarajeve.

Vučić reagoval na obvinenia týkajúce sa videozáznamu, ktorý ho údajne zachytáva s puškou na snajpera, slovami: „Nikdy v živote som nedržal snajperskú pušku. Dokonca som nemal ani tú pušku, o ktorej hovoríte, pretože to je statív na kameru.“

Talianski prokurátori minulý týždeň začali vyšetrovanie v prípade talianskych občanov, ktorí sa mohli zúčastniť na týchto snajperských safari, a skúmajú možné obvinenia z vrážd. Vyšetrovanie sa zameriava na tvrdenia, že zahraniční návštevníci platili bosniansko-srbským jednotkám pod velením bývalého bosniansko-srbského lídra Radovana Karadžića, ktorý bol v roku 2016 odsúdený za genocídu, aby ich previezli na vyvýšené pozície okolo Sarajeva, odkiaľ mohli zo zábavy strieľať na civilistov.

Počas obliehania Sarajeva v rokoch 1992 až 1996 zahynulo viac ako 10-tisíc ľudí, mnohí z nich v dôsledku neustáleho ostreľovania a „snajperskej“ paľby. Obliehanie predstavuje najdlhšie obliehanie v modernej európskej histórii, keď bosnianske vládne sily bránili mesto proti bosniansko-srbským jednotkám, ktoré obkľúčili Sarajevo z okolitých kopcov.

Vyšetrovanie v Taliansku, ktoré inicioval nezávislý novinár a spisovateľ Ezio Gavazzeni, má za cieľ zistiť, či sa tieto dlho šírené „ľudské safari“ skutočne konali a kto ich mohol umožniť alebo sa na nich podieľať. „Hovoríme o bohatých ľuďoch, s reputáciou, podnikateľoch, ktorí počas obliehania Sarajeva platili za to, aby mohli zabíjať bezbranných civilistov,“ uviedol Gavazzeni pre denník La Repubblica.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK