
Šikanu si môžu zažiť aj učitelia od rodičov. Prípad vyučujúcej, ktorá bola v médiách obvinená matkou zo zlého zaobchádzania s jej synom
Téma šikany je v spoločnosti mimoriadne citlivá. Ak dospelý človek – a obzvlášť pedagóg – ublíži dieťaťu, nemôže to ostať bez odozvy. V rozhovore s Epoch Times Slovensko to uviedla Maryla Halandová, učiteľka z Bratislavy. „Deti sú bezbranné a našou úlohou je chrániť ich, nie im ubližovať,“ hovorí. Zároveň však upozorňuje na to, že sa čoraz menej hovorí o prípadoch, keď útoky smerujú práve opačným smerom – od rodičov k učiteľom. Rozpovedala nám svoju skúsenosť, ako ju matka jej bývalého žiaka začala na sociálnych sieťach a v médiách menovať a obviňovať zo zlého zaobchádzania so synom a zo zasahovania do jej rodičovskej výchovy.
Od začiatku problémová spolupráca
Chlapec, ktorý nastúpil do triedy tejto učiteľky, prešiel viacerými materskými školami. Matka ho z nich opakovane odhlasovala, zakaždým s rôznymi obvineniami voči učiteľkám. Do základnej školy tak nastúpil bez predškolskej prípravy, čo sa podľa učiteľky prejavilo na jeho adaptácii aj správaní.
„Bol starší ako jeho rovesníci, chýbala mu socializácia a od začiatku sa dostával do konfliktov,“ spomína. Podľa učiteľky pôsobila matka od začiatku nedôverčivo a do vyučovania zasahovala – pravidelne chodila do triedy a počas prestávok sledovala deti.
Chlapec podľa učiteľky spôsoboval v triede problémy: „Robil spolužiakom zle, väčšinou nie fyzicky, ale verbálne – posmieval sa im, nadával im. Dokonca si osvojil aj stratégie, ktoré mu doma poradila mama: keď som ho prichytila, bránil sa slovami ‚mám ADHD‘.“
Napriek tomu sa podľa učiteľky vďaka jej snahe a každodenným ranným komunitám s deťmi postupne darilo robiť pokroky – žiaci ho začali prijímať a on reagoval lepšie. V tom čase ho však matka začala nechávať viac doma, čo prinieslo ďalšiu komplikáciu – obrovské množstvo vymeškaných hodín. Za polrok mal až 277 absencií. Pediatrička nakoniec odmietla ospravedlňovať jeho neprítomnosť, pretože podľa slov učiteľky matka často chodila po potvrdenia sama, bez dieťaťa.
Z dôvodu absencií musel chlapec absolvovať komisionálne skúšky. „To, že mal štvorky, ako tvrdí matka, nie je pravda. Dokázal uvažovať logicky – matematiku aj prvouku zvládol veľmi dobre, trojku mal len zo slovenčiny,“ dodáva učiteľka.
Keď matka oznámila vedeniu školy, že jej syn má samovražedné myšlienky, škola okamžite privolala odborníkov – psychológov aj pracovníkov CPPPaP (Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, pozn. red.). Na stretnutí sa zhodli, že ide o hyperprotektívnu výchovu. „Dokonca aj odborníčka, ktorú si vyžiadala sama matka, skonštatovala, že ide o hyperprotektívnu výchovu, ktorá dieťaťu škodí,“ dodáva učiteľka.
Odborníci odporučili škole kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a podrobiť žiaka psychiatrickému vyšetreniu.
Mimoriadne rodičovské a odchod zo školy
Situácia vyvrcholila po sérii sťažností ostatných rodičov, ktorí požiadali riaditeľku o mimoriadne rodičovské združenie. „Rodičia opisovali, čo im deti doma rozprávajú, no matka to odmietla a tvrdila, že chcú jej syna zo školy vyštvať,“ spomína učiteľka. Vedenie školy preto rozhodlo o preradení do inej triedy.
Matka následne dieťa definitívne odhlásila zo školy. Najprv ho zapísala do súkromnej školy, chlapec však nakoniec zostal doma na individuálnom vzdelávaní pod vedením matky.
Zlom nastal pri kontrole zo sociálky
Podľa učiteľky sa vzťahy vyhrotili po zásahu sociálnej kurately. „Škola bola povinná podať podnet – odborníci odporučili, aby prípad sledoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka si však dodnes myslí, že som sociálku poslala ja,“ hovorí vyučujúca.
Odvtedy začali podľa nej osobné útoky – od statusov na sociálnych sieťach cez rozhovory v médiách až po zverejnenie mena, priezviska a fotografie učiteľky i jej maloletého syna. „V tej chvíli som sa rozhodla obrátiť na políciu. Nie preto, že by som sa chcela hádať, ale preto, že verejnosť musí poznať aj druhú stranu príbehu,“ zdôrazňuje.
Učiteľka tvrdí, že s matkou predtým nemala otvorený konflikt. Naopak – dostala od nej stovky ďakovných e-mailov. „Za dva mesiace mi poslala 177 správ, v ktorých mi ďakovala a písala, že som jej vzor. Potom však prišla kontrola zo sociálky a všetko sa zlomilo,“ vysvetľuje.
Prípad podľa nej odhaľuje aj menej známu stránku školského prostredia – že sa pedagógovia môžu stať obeťami útokov a neférových obvinení zo strany rodičov.
„Deti si zaslúžia ochranu. Ale aj učitelia potrebujú ochranu pred situáciami, keď sa na nich prenesú problémy či frustrácie rodičov: najmä ak sa osobné útoky následne jednostranne šíria na sociálnych sieťach s potenciálne dlhodobým dosahom na dobré meno učiteľa,“ uzatvára.

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.