Domov, Svet » Čína, EÚ

EÚ a Čína sa pripravujú na spoločný samit: obchodné vojny, Ukrajina a ľudské práva

Európska únia a Čína majú na 24. a 25. júla naplánovaný spoločný samit. Uskutoční sa na čínskej pôde a symbolicky sa bude konať pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma stranami.

Samit však prichádza v čase rastúceho globálneho obchodného napätia a európskej nespokojnosti s čínskou podporou Ruska vo vojne proti Ukrajine. Stretnutie vrcholových lídrov EÚ a Číny sa zároveň koná v období, keď obe strany čelia tlaku zo strany USA, ktoré zaviedli nové clá na ich tovary.

Podľa diplomatických zdrojov webu Politico by sa prvý deň rokovaní mal konať v Pekingu a druhý v provincii Anhui, ktorá je významným priemyselným centrom.

Úniu budú zastupovať predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Účasť konkrétnych čínskych predstaviteľov zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, ale očakáva sa, že na toto významné podujatie zavíta prezident Si Ťin-pching aj premiér Li Čchiang.

Vyváženejší vzájomný obchod s omnoho vyšším objemom

Von der Leyenová počas minulotýždňovej rozpravy o prípravách na samit uviedla, že vzťah EÚ s Čínou je pre európsky kontinent jedným z najvýraznejších a najvýznamnejších pre zvyšok tohto storočia. „Čína bola vždy jednou z najväčších svetových civilizácií, ale za posledných 50 rokov sa stala aj jednou z najväčších svetových mocností.“

Poukázala na to, že počas 50 rokov sa hrubý domáci produkt Číny zvýšil viac ako desaťnásobne. „Dediny nahradili megamestá. Viac ako 800 miliónov ľudí sa vymanilo z chudoby. Čína sa z kedysi poľnohospodárskej spoločnosti stala priemyselným gigantom a lídrom v oblasti čistých technológií. Kedysi nerozvinutá krajina sa stala najväčším veriteľom rozvojovým krajinám.“

Dodala, že EÚ a Čína sú dve z troch najväčších ekonomík a obchodných mocností sveta. „Denne však obchodujeme len v hodnote približne dvoch miliárd eur. To je len dvojnásobok objemu, ktorý obchodujeme so Švajčiarskom,“ povedala Von der Leyenová, pričom vyzdvihla skutočnosť, že obchodný prebytok Číny voči Únii bol v minulom roku viac než 300 miliárd eur. Preto chce, aby bol objem obchodu medzi EÚ a Čínou nielen mnohonásobne vyšší, ale tiež vyváženejší z pohľadu Únie.

Von der Leyenová poukázala aj na riziká. Čína podľa nej často nehrá podľa pravidiel. Spomenula zaplavovanie svetových trhov nadmerným množstvom produktov, kybernetické útoky v Európe či zasahovanie do bezpečnosti a konkurencieschopnosti EÚ, napríklad aj diskrimináciou európskych tovarov v čínskom verejnom obstarávaní vďaka známej politike Pekingu „Nakupujte Čínu“, v rámci ktorej tovary a služby vyrobené v Číne automaticky získavajú 20-percentnú cenovú výhodu vo verejných ponukách.

„To jednoducho nie je fér… No verím, že napriek tomu existuje príležitosť vybudovať zmysluplnejšie partnerstvo s Čínou. Aby sme však posunuli náš vzťah vpred, musíme dosiahnuť skutočný pokrok a nájsť spravodlivé riešenia v otázkach, v ktorých sme už príliš dlho uviazli v patovej situácii,“ podotkla predsedníčka Komisie.

Podľa nej sa EÚ musí vo vzťahu k Číne zamerať na tri hlavné priority. „Po prvé, obnovenie rovnováhy v našich hospodárskych vzťahoch s Čínou. Po druhé, znižovanie rizík. A po tretie, pokrok v diplomacii v globálnych otázkach vrátane klímy,“ skonštatovala.

Reciprocita, transparentnosť a rešpektovanie rovnakých podmienok

EÚ bezpochyby má viacero výhrad, na ktoré chce na samite poukázať a ktoré chce vo vzťahoch s Čínou eliminovať. V mene Európskej ľudovej strany, najväčšej skupiny v europarlamente, sa to v niekoľkých bodoch pokúsil zhrnúť Nicolás Pascual de la Parte .

„Reciprocita, transparentnosť a rešpektovanie rovnakých podmienok. Toto sú skutočne tri zásady, na ktorých sa musí budovať náš vzťah s Čínou,“ zhrnul španielsky zákonodarca. 

Dodal, že v oblasti bezpečnosti EÚ nemôže akceptovať, aby Čína naďalej podporovala a pomáhala Rusku vo vojne proti Ukrajine. „Ak chce byť Čína uznaná ako veľká mocnosť, musí prevziať aj veľkú zodpovednosť. Je členom Bezpečnostnej rady OSN, čo znamená, že má byť garantom mieru a stability vo svete.“

Ďalej poukázal na dodržiavanie ľudských práv v Číne. „Nemôžeme ignorovať, že Čína masívne a hrubo ignoruje ľudské práva rasových menšín a náboženských menšín. Musíme si to uvedomiť,“ zdôraznil.

V rámci obchodu a služieb sa podľa neho Čína musí riadiť všetkými ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), nevyberať si tých, ktorí sa jej páčia, a ignorovať tých, ktorí sa jej nepáčia. 

„Poznáme vzorec správania Číny. Dotujú priemyselné odvetvia, aby eliminovali konkurenciu, získajú monopol a následne si stanovia podmienky,“ vysvetlil.

Lexmann hovorila o kritických surovinách a ľudských právach

Často diskutovanú tému vzácnych zemín a kritických surovín konkrétnejšie „rozmenila na drobné“ jeho slovenská kolegyňa z Európskej ľudovej strany Miriam Lexmann (KDH).

„Súčasné kontroly vývozu viacerých nerastov sú ďalším príkladom nástrojov, ktoré Čína využíva na svoje politické účely. Zneužívanie svojej dominancie nad vzácnymi zeminami a úmyselné spôsobovanie narušení dodávateľských reťazcov je súčasťou obchodnej stratégie Číny, ktorá jej umožňuje udržiavať si globálnu závislosť. To ohrozuje nielen našich výrobcov automobilov, ale aj zdravotníctvo, obranu a náš energetický sektor,“ poznamenala.

Slovenská europoslankyňa zároveň očakáva, že Komisia formálne nastolí otázku neodôvodnených kontrol vývozu pred WTO a tiež využije protikorupčný mechanizmus, ktorý má EÚ k dispozícii. Skonštatovala, že nastal čas urýchliť implementáciu zákona o kritických surovinách, na ktorom sa europoslanci dohodli približne pred dvoma rokmi.

„Nadchádzajúci samit EÚ-Čína je pre EÚ príležitosťou nastoliť otázky závislostí a pevne brániť záujmy nášho priemyslu, našich občanov a tiež obranu ľudských práv na celom svete, ale najmä v Číne,“ uviedla Lexmann.

V hlasovaní o kritických surovinách sa Slováci prezentovali rôzne

Súčasťou rozpravy o blížiacom sa samite bola tiež diskusia a následné hlasovanie o uznesení, v ktorom europarlament vyjadril svoje obavy týkajúce sa spomenutých čínskych vývozných obmedzení na kritické suroviny.

Čína od 4. apríla 2025 zaviedla vývozné obmedzenia na sedem vzácnych zemín a magnetov využívaných v obrannom, energetickom a automobilovom priemysle ako reakciu na zvýšené americké clá na čínske produkty. Nové pravidlá vyžadujú od exportérov dodatočné licencie na vývoz z Číny.

V uznesení europarlament označil čínske opatrenia za neopodstatnené a nátlakové vzhľadom na takmer monopolné postavenie krajiny. Poslanci zdôraznili potrebu, aby EÚ identifikovala a posilnila oblasti, v ktorých má kritickú výhodu voči Číne v oblasti tovarov a technológií, pričom vyjadrili hlboké znepokojenie nad požiadavkami Číny, aby žiadatelia o vývozné povolenia poskytovali citlivé údaje.

Počas hlasovania, ktoré sa uskutočnilo 10. júla, dovedna 523 poslancov podporilo uznesenie, ďalších 75 bolo proti a 14 sa zdržalo hlasovania.

Zo slovenských europoslancov za uznesenie hlasovali Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti boli Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).

Zdržalo sa trio Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu) a Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) nehlasovali.

Peking pred samitom normalizuje vzťahy s europarlamentom

Samotná Čína 16. júla potvrdila, že normalizuje svoje vzťahy s Európskym parlamentom, čím vyslala pozitívny signál, že jej na vzťahoch s EÚ mimoriadne záleží. 

„V posledných rokoch došlo k určitým prekážkam vo výmenách medzi čínskymi a európskymi zákonodarnými orgánmi z dobre známych dôvodov,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí s odkazom na spory okolo brutálneho porušovania ľudských práv ujgurskej menšiny v regióne Sin-ťiang.

„Za súčasných okolností obe strany považujú za veľmi dôležité posilniť dialóg a spoluprácu,“ povedal hovorca ministerstva Lin Jian. Čína a Európsky parlament sa dohodli na zrušení všetkých obmedzení pre vzájomné návštevy poslancov.

Uvedené vyhlásenia Pekingu boli pravdepodobne reakciou na utorkový článok denníka South China Morning Post , ktorý informoval, že Čína zrušila „obmedzenia“ voči bývalému zákonodarcovi EÚ Reinhardovi Bütikoferovi.

Ešte v marci 2021 Čína zaradila na sankčný zoznam desať europoslancov a štyri subjekty v reakcii na sankcie EÚ za porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu. Medzi sankcionovanými bol aj spomenutý Nemec Bütikofer, ktorý mal zákaz vstúpiť do Číny a obchodovať s ňou. Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí boli teraz tieto obmedzenia zrušené.

Jedným z európskych zákonodarcov, ktorým Čína zrušila sankcie je aj slovenská europoslankyňa Lexmann. Podľa jej slov však nie sú známe detaily o rozsahu ich zrušenia.

„Tieto sankcie boli od začiatku nepodložené a ich čiastočné zrušenie by nemalo byť odmenené zmenami politiky alebo zmiernením postoja EÚ v zásadných otázkach. Som presvedčená, že spôsob a načasovanie zrušenia sankcií voči európskym zákonodarcom jasne odhaľuje zámer a manipulatívnu povahu tohto kroku Čínskej komunistickej strany,” zdôraznila.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK