Trump chce 50 % clo na meď. Cena kovu rastie, cieľom je podpora domácej produkcie
Americký prezident Donald Trump predstavil plán na zavedenie 50 % cla na meď. „Dnes sa budeme venovať medi,“ povedal Trump 8. júla na zasadnutí kabinetu pred novinármi. „Myslím si, že clo na meď bude vo výške 50 percent.“ Neposkytol zatiaľ podrobnosti, napríklad presný dátum, kedy má clo nadobudnúť účinnosť.
Podľa amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka, ktorý vystúpil v relácii „Power Lunch“ televízie CNBC, by nové clo malo nadobudnúť účinnosť koncom júla alebo 1. augusta. Ako uviedol, cieľom je zvýšiť domácu produkciu medi.
Okrem toho Trump pohrozil clami až do výšky 200 % na farmaceutické výrobky dovážané do Spojených štátov. Zdôraznil však, že vyššie dovozné poplatky nezačnú platiť okamžite. „Dáme im asi rok, rok a pol,“ dodal Trump.
Lutnick neskôr potvrdil, že podrobnosti o clách na lieky budú zverejnené koncom mesiaca. „Štúdie o liekoch a polovodičoch budú dokončené do konca mesiaca a vtedy prezident oznámi svoje rozhodnutia. Počkám, kým sa rozhodne, ako to urobí,“ povedal Lutnick pre CNBC.
Vo februári Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým poveril ministerstvo obchodu, aby sa zaoberalo hrozbami pre národnú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu v súvislosti s dovozom medi. V tom čase oznámil zámer zaviesť clo do výšky 25 % na všetok dovoz medi a vyzval americké firmy, aby zvýšili jej domácu produkciu. Po oznámení narástla cena priemyselného kovu o viac než 11 % (na 5,55 dolára za libru).
Spojené štáty sú jedným z najväčších producentov medi na svete, pričom ročne vyťažia približne 1,1 milióna ton. Najväčším producentom zostáva Čile (5,3 milióna ton), nasleduje Konžská demokratická republika (2,84 milióna), Peru (2,76 milióna) a Čína (1,83 milióna). Zároveň však USA spotrebujú približne dvojnásobok toho, čo vyprodukujú, a preto sú odkázané na dovoz – najmä z Čile.
Meď je kľúčová pri výrobe elektromobilov a obnoviteľných zdrojoch energie. Zohráva tiež zásadnú úlohu pri napĺňaní Trumpovej hospodárskej agendy, najmä v oblasti umelej inteligencie, dátových centier, robotiky a polovodičov.
Podľa Združenia pre rozvoj medi je na inštaláciu 1 megawattu výkonu v dátovom centre potrebných 27 ton medi. Očakáva sa, že do roku 2029 dosiahne celosvetový dopyt po výkone v dátových centrách 127 000 megawattov.
Podľa Adama Turnquista, hlavného technického stratéga spoločnosti LPL Financial, ktorý sa vyjadril pre Epoch Times, patrí meď k najperspektívnejším komoditám nasledujúcich rokov. „Meď je dlhodobým víťazom vďaka infraštruktúre umelej inteligencie… Drží si svoju hodnotu, pretože sa čoraz viac spája s AI. Jej vynikajúca vodivosť je kľúčová pri zvládaní rastúceho dopytu po elektrine zo strany dátových centier a zároveň je dôležitou súčasťou ich výstavby,“ uviedol Turnquist
Rastúci medzinárodný dopyt po tomto základnom kove tlačí cenu medi nahor – v tomto roku vzrástla približne o 30 %, čo podporilo aj akcie ťažobných spoločností. Akcie spoločnosti Freeport-McMoRan, jedného z najväčších producentov medi na svete, vzrástli od začiatku roka približne o 24 %. Podobne akcie spoločnosti Southern Copper stúpli asi o 16 %. Po Trumpovom oznámení vyskočili akcie týchto dvoch firiem o 5% a 1 %.
Vyššie ceny však pravdepodobne zaťažia viaceré odvetvia náročné na meď vrátane stavebníctva a technológií.
Meď je nevyhnutným materiálom aj pre výrobcu čipov s umelou inteligenciou. Tento kov sa používa v špecializovanej architektúre čipov Blackwell, dátových systémoch a chladiacej infraštruktúre tohto technologického giganta.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?