Svet

Ako vyzerá súčasné geopolitické bojisko o vzácne zeminy (Analýza)

Vzácne zeminy sú v centre colného sporu Trumpa s Čínou. Dokážu západné podniky vybudovať vlastné dodávateľské reťazce a oslobodiť sa od závislosti od Číny?

Význam vzácnych zemín v geopolitike prudko vzrástol po tom, ako americký prezident Donald Trump krátko po nástupe do úradu naliehal na uzavretie dohody s Ukrajinou a vyjadril zámer kúpiť Grónsko – okrem iného aj preto, aby sa tam mohli ťažiť vzácne zeminy. Čína uprostred obchodného konfliktu s USA pohrozila obmedzením dodávok vzácnych zemín. Odvtedy celý svet vie, že globálny dodávateľský reťazec je ohrozený.

Na čo sa používajú vzácne zeminy

Za vzácne zeminy sa považuje sedemnásť prvkov, ktoré sa vo svete vyskytujú len zriedka a ktoré v kombinácii s inými kovmi vytvárajú jedinečné materiály. Sú nevyhnutné na výrobu polovodičov (dôležitých komponentov elektronických zariadení), magnetov, lietadiel, elektrických vozidiel, pevných diskov, LED obrazoviek, veterných turbín a mnohých ďalších technických aplikácií. Ťažba a proces separácie z vyťaženej rudy vyžadujú vysoko technologickú infraštruktúru. Okrem toho pri tom vznikajú veľké množstvá toxického odpadu, ktorý vedie ku kontaminácii pôdy a vody.

Svetový líder v oblasti vzácnych zemín

Podľa súčasných poznatkov má Čína najväčšie zásoby vzácnych zemín na svete a so 69 % doteraz dominuje na svetovom trhu v ich využívaní a výrobe. Ložisko Bayan-Obo na severe, priamo na hranici s Mongolskom, predstavuje najväčšie súvislé ložisko vzácnych zemín.

Brazília disponuje približne polovicou zdrojov Číny, čo ju radí na druhé miesto, avšak nie je schopná ich ťažiť ani spracovávať vo veľkom meradle. Veľká časť amazonského pralesa, tzv. „pľúc sveta“, bola nenávratne zničená ťažbou.

Tretie najväčšie ložiská boli objavené v Indii. Väčšina ťažobných oblastí sa nachádza pozdĺž pobrežia, konkrétne v turistickej oblasti Kerala, Tamilnád (bývalý Madras), Odisha (severovýchodná India) a Maháráštra na západnom pobreží.

Aj Nemecko disponuje niekoľkými ložiskami vzácnych zemín, napríklad v saskom Storkwitzi, ktorý má len 150 obyvateľov. Už v časoch NDR geológovia narazili na karbonatity obohatené o prvky vzácnych zemín. Vedci vtedy odhadovali veľkosť ložísk na približne 38 000 ton vzácnych zemín. Keďže však ešte neboli potrebné pre smartfóny a katalyzátory, ložiská upadli do zabudnutia. Dnes je Storkwitz medzinárodne známy, pretože disponuje najväčším ložiskom vzácnych zemín v strednej Európe. Podľa vedcov z Helmholzovho centra v Drážďanoch-Rossendorfe bola ťažba doteraz pre malé množstvo, vysoké náklady a vplyv na životné prostredie považovaná za ekonomicky a ekologicky neefektívnu. To sa však v budúcnosti môže zmeniť.

Veľké ložiská vzácnych zemín boli objavené aj v Austrálii, avšak konkrétne údaje o nich zatiaľ nie sú známe. Austrália sa zameriava na rozšírenie svojich spracovateľských kapacít spôsobom šetrným k životnému prostrediu a na tento účel vypracovala „Stratégiu kritických minerálov“ na rok 2023. Zahŕňa technologické inovácie a zvýšenie efektívnosti ťažby nerastov s ohľadom na ochranu životného prostredia.

USA podporujú recykláciu

USA disponujú ložiskami vzácnych zemín, ich rozsah však doteraz nebolo možné definitívne odhadnúť. Vzhľadom na riziká, ktoré so sebou prináša závislosť od Číny, sa USA medzitým zamerali na zvýšenie svojich strategických vlastných rezerv. Okrem toho vláda aj súkromný sektor investujú do recyklovacích technológií. Elektrický odpad, v ktorom sú použité produkty zo vzácnych zemín, sa tak stáva cenným zdrojom.

Prečo chce Trump Kanadu a Grónsko

Kanada sa tiež snaží dosiahnuť významné postavenie v ťažbe svojich nerastných zdrojov. Pri ťažbe vzácnych zemín však táto severoamerická krajina kladie dôraz na vysoké environmentálne bezpečnostné štandardy, v dôsledku čoho sú jej ceny výrazne vyššie ako ceny troch najväčších producentov. Aj na juhu Grónska sa nachádzajú obrovské ložiská vzácnych zemín. Podľa americkej tlače je to skutočný dôvod, prečo americký prezident Trump chce, aby USA získali Kanadu aj Grónsko.

Grónsko Kanadu dokonca prekonáva. Jeho nevyužité vzácne zeminy, ako je dysprózium, neodým, európium a yttrium, sú kľúčové materiály pre hardvér umelej inteligencie, kvantové počítačové technológie, systémy pre obnoviteľné zdroje energie a pokročilé obranné zariadenia. Podľa amerického ekonomického magazínu „Forbes“ obsahuje samotný projekt Tanbreez odhadom 28 miliónov ton vzácnych zemín. Tieto zdroje by mohli výrazne znížiť závislosť USA od Číny, ktorá v súčasnosti kontroluje 69 až 80 % celosvetovej produkcie vzácnych zemín.

Trump to s kontrolou nad Grónskom myslí vážne, ako už 8. januára naznačil Mike Waltz, dočasný poradca Trumpa pre národnú bezpečnosť, v americkej televíznej stanici Fox News: „Tu nejde len o Grónsko,“ povedal vtedy Waltz. „Tu ide o Arktídu. […] Tu ide o kritické nerasty, ide o prírodné zdroje. Ide o ropu a plyn. Ide o našu národnú bezpečnosť. Ide o kritické nerastné suroviny.“

Maroko ako zlomový bod

Aj v Afrike sa začali preteky o vzácne zeminy. 200 kilometrov od pobrežia marockého mesta Laâyoune (bývalá Západná Sahara) bol objavený podmorský vulkán s názvom Tropic Seamount, ktorý by podľa marockého online portálu Barlaman Today mohol „premeniť túto maghrebskú krajinu na globálnu ekonomickú veľmoc“.

Sopka je považovaná za „potenciálnu zásobáreň bezprecedentného bohatstva, plnú vzácnych minerálov, ktoré sú pre moderný priemysel rozhodujúce“, nadšene píše marocký portál. Hlbokomorskí výskumníci sa došli medzitým k záverom, že podmorský vulkán, ktorý leží v hĺbke 970 až 4 000 metrov pod hladinou mora, „skrýva obrovské bohatstvo vzácnych zemín a ďalších kovov“. Tie by mohli z Maroka urobiť najdôležitejšieho hráča na svetovom trhu so vzácnymi zeminami.

Hustota nerastných surovín v Tropic Seamount prekračuje známe ložiská až 50 000-násobne. Maroko by sa tak mohlo stať najdôležitejším hráčom v globálnych dodávateľských reťazcoch. Podarilo sa napríklad lokalizovať telúr, ktorý sa používa na výrobu solárnych panelov. Zásoby telúru v Tropic Seamount sú 6 000-krát väčšie ako v Austrálii, Rumunsku, Spojených štátoch a Mexiku dohromady, teda v štyroch krajinách, kde sa telúr doteraz ťaží. A zásoby kobaltu, ktorý sa používa na výrobu batérií do elektrických áut, presahujú doterajšie celosvetové zásoby 414-násobne, informuje denník The Maghreb Times. K tomu by sa pridalo obrovské množstvo vzácnych zemín, ktoré doteraz nebolo možné odhadnúť.

„Aj keď vyhliadky vyzerajú sľubne, ťažba bohatstva Tropic Seamount so sebou prináša obrovské výzvy,“ upozorňuje Barlaman Today. Ťažba v hlbokom mori si vyžaduje „najmodernejšie a nákladné technológie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ekonomickú rentabilitu“. Maroko nemá žiadne skúsenosti s ťažbou nerastných surovín v hlbokom mori.

Spor so Španielskom

Okrem toho sa časť podmorského vulkánu nachádza na španielskom území v blízkosti Kanárskych ostrovov. Táto oblasť je už dlhší čas predmetom sporu medzi Španielskom a Marokom a mohla by brániť ťažbe. V tejto morskej oblasti sa tak začala prvá bitka o vzácne zeminy, ako už minulý rok informoval denník The Maghreb Times.

Podmorský vulkán sa v skutočnosti nachádza mimo španielskeho kontinentálneho šelfu aj marockých vôd. Už v roku 2014 Španielsko vyzvalo Organizáciu Spojených národov, aby uznala rozšírenie jeho námorných hraníc na zhruba 538 km. Táto žiadosť sa odvtedy preveruje. Maroko zasa jednostranne rozšírilo svoj kontinentálny šelf tak, aby lokalita Tropic Seamount patrila k jeho územiu.

Posledné náznaky týkajúce sa sporu o námorné územie naznačujú, že Španielsko a Maroko sa dohodnú, keďže obe strany si uvedomujú, že vzájomná blokáda škodí obom štátom. Aj Portugalsko a Francúzsko medzitým prejavili záujem o účasť na ťažbe podmorského vulkánu.

Nemecko je však z akejkoľvek spolupráce vylúčené. Na rozdiel od uvedených štátov totiž nemecká vláda neuznáva anexiu Západnej Sahary (bývalej španielskej kolónie) Marokom v roku 1976.

To vyvolalo pod vedením bývalej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej (Zelení) také silné diplomatické napätie, že nemecké veľvyslanectvo v Rabate muselo byť dočasne uzavreté. Podľa zasvätených zdrojov sa marocký kráľ Mohammed VI. hnevá na Nemecko tak veľmi, že politické a hospodárske vzťahy so Spolkovou republikou klesli na historicky najnižšiu úroveň. Po zemetrasení v roku 2023 kráľ odmietol nemeckú pomoc, zatiaľ čo podporu ostatných európskych krajín prijal.

Ako dlho budú vzácne zeminy vzácne?

Je nesporné, že vzácne zeminy sú v istom zmysle „životnou tepnou“ súčasnosti a budúcnosti. Keďže sa však medzitým začali globálne preteky v objavovaní týchto nerastov, vzniká otázka, či vzácne zeminy budú vzácne aj v budúcnosti.

Čína naďalej dominuje v oblasti cien a globálneho dodávateľského reťazca. Prekročila však istú hranicu, keď použila vzácne zeminy ako prostriedok nátlaku na uznanie svojej politiky. V dôsledku toho pravdepodobne stratí svoj strategický vplyv.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK