Svet » EÚ

EÚ prehodnotí obchodnú dohodu s Izraelom v reakcii na ofenzívu v Gaze

Zástupkyňa Európskej komisie pre zahraničné veci Kaja Kallasová 20. mája uviedla, že EÚ prehodnocuje svoju politickú a hospodársku dohodu s Izraelom kvôli „katastrofickej“ situácii v Pásme Gazy.

„Pomoc, ktorú Izrael povolil, je samozrejme vítaná, ale je to kvapka v mori. Pomoc musí prúdiť okamžite, bez prekážok a v dostatočnom rozsahu, pretože to je to, čo je potrebné,“ povedala Kallasová novinárom. „Na zmenu situácie je potrebný tlak.“

EÚ tvrdí, že je najväčším obchodným partnerom Izraela, na ktorého pripadá 32 % celkového obchodu Izraela s tovarom so svetom v roku 2024. Dohoda o pridružení zahŕňa zónu voľného obchodu, pričom vylučuje „tovar pochádzajúci z izraelských osád na územiach, ktoré sú od júna 1967 pod izraelskou správou [Západný breh Jordánu a Golanské výšiny]“.

Izrael sa v posledných dňoch dostal pod silný tlak zo strany svojich medzinárodných spojencov po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozhodol pokračovať v novej pozemnej ofenzíve známej ako Gideonove vozy s cieľom zničiť Hamas.

Vo videovyhlásení z 19. mája Netanjahu povedal, že „najväčší priatelia Izraela na svete“, vrátane viacerých senátorov, mu povedali: „Nemôžeme akceptovať vidinu hladu, masového hladu. Nemôžeme to zniesť. Nebudeme vás môcť podporiť.“

V ten istý deň Kanada, Francúzsko a Spojené kráľovstvo vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli: „Ak Izrael neukončí obnovenú vojenskú ofenzívu a nezruší obmedzenia humanitárnej pomoci, podnikneme ďalšie konkrétne kroky.“

„Záchrana životov“ je najvyššou prioritou EÚ

Kallasová uviedla, že veľká väčšina z 27 ministrov EÚ, ktorí sa 20. mája zišli v Bruseli, podporila revíziu článku 2 dohody o pridružení EÚ s Izraelom. „Medzitým je na Izraeli, aby odblokoval humanitárnu pomoc,“ povedala. „Záchrana životov musí byť našou najvyššou prioritou.“

V príspevku z 20. mája na sociálnej sieti X izraelské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že úplne odmieta smer, ktorým sa uberá vyhlásenie Kallasovej, „ktoré odráža úplné nepochopenie zložitej reality, s ktorou sa Izrael potýka“.

„Túto vojnu Izraelu vnútil Hamas a Hamas je zodpovedný za jej pokračovanie. Izrael opakovane súhlasil s americkými návrhmi na prímerie a prepustenie rukojemníkov. Hamas odmietol každý jeden z týchto návrhov,“ uviedlo ministerstvo, pričom dodalo: „Ignorovanie týchto skutočností a kritika Izraela len posilňujú pozíciu Hamasu a povzbudzujú ho, aby sa držal svojho stanoviska.“

Podľa článku 2 dohody, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000, EÚ a Izrael sa dohodli, že ich vzťahy „budú založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktorými sa riadi ich vnútorná a medzinárodná politika“.

V roku 2012 v odpovedi na otázku v Európskom parlamente Catherine Ashtonová, vtedajšia podpredsedníčka Európskej komisie, napísala: „Táto dohoda obsahuje v článku 2 štandardnú doložku, ktorá je od začiatku 90. rokov 20. storočia vkladaná do všetkých rámcových dohôd EÚ s tretími krajinami. Cieľom tejto doložky je objasniť obom stranám, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je základným prvkom dohody.“

V liste, v ktorom navrhuje revíziu článku 2, holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp uviedol, že politika Izraela „zhoršuje už aj tak zúfalú humanitárnu situáciu“. Potom, ako Kallasová oznámil revíziu, Veldkamp povedal, že ide o „veľmi dôležitý a silný signál“, čím sa pripojil k názoru predstaviteľov Francúzska a Írska.

Iní revíziu nepodporili. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský povedal, že blok by mal namiesto revízie zorganizovať stretnutie s Izraelom v rámci dohody o pridružení, aby vyjadril svoje obavy.

Sankcie Spojeného kráľovstva voči „extrémistickým izraelským osadníkom“

20. mája britská vláda oznámila, že pozastavuje rokovania o voľnom obchode s Izraelom a ukladá sankcie proti „extrémistickým izraelským osadníkom“ na Západnom brehu.

Uprostred diplomatických manévrov Izrael 20. mája pokračoval v ofenzíve a podnikol ďalšie letecké útoky, ktoré podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze kontrolovaného Hamasom zabili najmenej 85 Palestínčanov.

COGAT, izraelská vládna agentúra, ktorá dohliada na humanitárnu pomoc, uviedla, že 20. mája vstúpilo do Pásma Gazy 93 nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou. Hovorca OSN Stéphane Dujarric povedal, že žiadna z pomoci, ktorá zahŕňala detskú výživu, zdravotnícky materiál, múku a potraviny pre vývarovne, sa nedostala k palestínskym civilistom.

Dujarric uviedol počas tlačovej konferencie 20. mája, že izraelský bezpečnostný proces schvaľovania pomoci do skladov je „dlhý, zložitý, komplikovaný a nebezpečný proces“.

Konflikt v Gaze začal 7. októbra 2023, keď teroristi z Hamasu prekročili hranice Izraela, zabili 1 200 ľudí a uniesli asi 250 rukojemníkov späť do pásma územia, ktoré kontrolovali. Izrael reagoval leteckými údermi a pozemnou ofenzívou, ktorá podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze kontrolovaného Hamasom zabila najmenej 53 000 Palestínčanov, z toho mnoho žien a detí.

Izrael tvrdí, že civilné obete sú v porovnaní s mnohými inými ozbrojenými konfliktmi nízke.

V Katare prebiehajú nepriame rokovania medzi zástupcami Izraela a Hamasu. Katarský premiér Mohammed bin Abdulrahman Al Thani, ktorý vedie mediátorov, povedal, že medzi oboma vyjednávacími tímami pretrvávajú „zásadné nezhody“.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK