Svet » Čína, EÚ Európa odovzdala diaľkovú kontrolu nad svojou fotovoltaikou Číne. Solárny priemysel varuje pred kybernetickou hrozbou
Rada európskeho solárneho priemyslu (ESMC) minulý týždeň vydala naliehavé varovanie kvôli neregulovanému vzdialenému ovládaniu fotovoltaických meničov od rizikových výrobcov mimo Európu – predovšetkým z Číny.
Konvertory alebo meniče slúžia na premenu jednosmerného elektrického prúdu vyrobeného solárnymi panelmi (DC) na striedavý prúd použiteľný v sieti a spotrebičoch (AC). Tieto zariadenia označované ako „mozog“ fotovoltaického systému sú štandardne pripojené k internetu a umožňujú vzdialený prístup.
„V súčasnosti je viac ako 200 GW európskej kapacity fotovoltaických elektrární pripojených k meničom vyrobených v Číne, čo zodpovedá viac ako 200 jadrovým elektrárňam (myslené bloky, pozn. red.),“ uviedol generálny tajomník ESMC Christoph Podewils. „To znamená, že Európa fakticky odovzdala vzdialené riadenie značnej časti svojej elektroenergetickej infraštruktúry.“
ESMC združuje európskych výrobcov a výskumníkov zo solárneho priemyslu a podporuje výrobu solárnych technológií „Made in Europe“. Drvivá väčšina fotovoltaických systémov je dnes vyrábaná čínskymi výrobcami, ktorí svojimi cenami vytlačili európskych.
Rada sa odvoláva na správu spoločnosti DNV Cyber, popredného poskytovateľa služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre energetický, námorný a priemyselný sektor. Vypracovanie správy zadala organizácia SolarPower Europe. DNV varuje pred možnou hrozbou reťazových blackoutov spôsobených škodlivou alebo koordinovanou manipuláciou s meničmi.
Možnosť aktualizovať meniče na diaľku je praktická vec, zároveň však predstavuje kybernetickú hrozbu, ktorá môže viesť k úmyselnej manipulácii so zariadením a dokonca k hromadnému výpadku prúdu, ak by súkromní alebo štátni hackeri odstavili viac ako 10 GW kapacity.
Podľa skoršej správy DNV sú dnes kybernetické útoky najväčšou hrozbou pre energetiku, aspoň tak to vníma 65 % opýtaných odborníkov z odvetvia. Podľa spoločnosti sú však kybernetické útoky bežnejšie u iných elektrární ako solárnych. To sa však môže zmeniť s rastúcou inštalovanou kapacitou fotovoltaických systémov, ktoré sú podporované Európskou úniou.
Správa DNV uvádza ako príklad hackerský útok z roku 2020, pri ktorom podľa americkej vlády Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) prenikla do softvéru spoločnosti SolarWinds, ktorá sa špecializuje na monitorovanie IT. Útočníci následne získali prístup k sieťam, systémom a dátam tisícov zákazníkov, vrátane vládnych inštitúcií a organizácií kritickej infraštruktúry.
Čínske riziko
Správa DNV uvádza, že 70 % všetkých meničov inštalovaných v roku 2023 pochádzalo od čínskych výrobcov, najmä Huawei a SunGrow. Tieto dve spoločnosti už teraz ovládajú vzdialený prístup ku kapacite 168 GW fotovoltaických elektrární v Európe. „Do roku 2030 sa očakáva, že tento údaj prekročí 400 GW, čo je výkon porovnateľný s 150 – 200 jadrovými elektrárňami,“ poznamenáva ESMC.
Európski výrobcovia zároveň upozorňujú, že výrobky Huawei sú z bezpečnostných dôvodov zakázané v 5G sieťach viacerých krajín. V Belgicku táto spoločnosť navyše čelí vyšetrovaniu kvôli podplácaniu a korupcii v Európskom parlamente. Epoch Times kontaktoval spoločnosť Huawei so žiadosťou o komentár k potenciálnemu riziku ich konvertorov.
ESMC však vyzýva na urgentné riešenie. „Európa musí konať ihneď, aby zabránila budúcej energetickej kríze, ktorá by mohla byť rovnako závažná ako závislosť od ruského plynu,“ dodal Podewils.
Združenie navrhuje niekoľko krokov, ako riziko zneužitia obmedziť. Výrobcovia z mimoeurópskych krajín by podľa neho mali prechádzať komplexným posúdením rizík a nemali by mať možnosť online spojenia s európskou elektroenergetickou sieťou. Krok týmto smerom už urobila Litva, ktorá od mája 2025 zakázala výrobcom z rizikových krajín vrátane Číny prístup k systémom s kapacitou väčšou ako 100 kW. Čínske meniča sa síce môžu v krajine ďalej predávať, ale ich údržbu a aktualizáciu môže vykonávať len tretia strana, uvádza správa DNV.
Obavy zo zneužitia údajov a prístupu k ovládaniu zo strany čínskych aktérov panujú v dôsledku politického nastavenia v krajine, ako aj korupcie. Čínsky režim vyžaduje od všetkých spoločností, aby v prípade potreby umožnili štátnym orgánom prístup k svojim údajom, či už pochádzajú zo zahraničia alebo z domova. Množstvo hackerských skupín v Číne pôsobí pod taktovkou tamojšej vlády a zameriava sa na špionáž a hľadanie strategických chýb v systémoch.
Okrem toho sa na čínskom internete pomerne bežne predávajú osobné údaje, ktoré o svojich občanoch zhromažďuje Ministerstvo verejnej bezpečnosti. Ich zdieľaním si privyrábajú ľudia vnútri systému, ale môže ísť aj o úniky získané hackermi. To však neplatí len pre Čínu.
DNV v jednej zo svojich správ o energetickej kybernetickej bezpečnosti uvádza, že obchod s údajmi funguje aj v Európe. „Zaznamenali sme obrovský nárast prípadov, keď interní pracovníci, konzultanti a zamestnanci predávajú na dark webe prístup do svojich firiem. Napríklad sme objavili niekoho, kto to robil v jednej z najväčších energetických spoločností v Nórsku,“ napísala Sofie Nystrømová, generálna riaditeľka spoločnosti Fortified Technologies zaoberajúcej sa kybernetickou odolnosťou.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
