Odvaha: Riziká, ktoré podstupujete, formujú to, kým sa stanete
Zistite, prečo odvaha nespočíva v absencii strachu, ale v schopnosti konať napriek strachu.
Aký liek je bezpečný, účinný, je zadarmo a vyžaduje len nepatrnú zmenu vnímania? Pozývame vás preskúmať opomínané prepojenie medzi cnosťou a zdravím.
Osemročný chlapec ticho sedel vedľa svojej šesťročnej sestry, ktorá ležala v nemocničnej izbe. Umierala na leukémiu. Jej jedinou nádejou na prežitie bola transfúzia krvi. Keď lekári potvrdili, že jej brat má úplne zhodnú krvnú skupinu, požiadali ho, či by jej daroval pol litra krvi. Po noci premýšľania súhlasil.
Na druhý deň boli súrodenci pripojení na infúziu a chlapcova krv začala prúdiť do chorého tela jeho sestry. V tichu, ktoré nasledovalo, sa chlapec obrátil na lekára a spýtal sa: „Za ako dlho začnem umierať?“
Tento moment, ktorý opísala americká spisovateľka Anne Lamottová vo svojej knihe Bird by Bird (Vtáčik po vtáčkovi), vychádza zo skutočného príbehu, ktorý rozprával Jack Kornfield z meditačného centra Spirit Rock v kalifornskom Woodacru, a ukazuje neuveriteľnú odvahu a nevinnosť dieťaťa, ktoré si myslelo, že záchrana sestry ho bude stáť život.
Hoci väčšina z nás nemusí rozhodovať v tak závažných situáciách, podstata odvahy zostáva relevantná aj v každodennom živote. Odvahu prejavujeme, keď prekračujeme svoju komfortnú zónu, držíme sa svojich zásad alebo sa vydávame na nové cesty osobného rozvoja.
Čo je odvaha?
Odvaha sa zvyčajne chápe ako čin konaný napriek strachu. Podľa psychologičky a odborníčky na výskum odvahy Cynthie Puryovej majú odvážne činy tri prvky: zámer, ušľachtilý alebo zmysluplný cieľ a určité riziko.
Odvaha musí byť vedomá – nemôže byť náhodná. Musí to byť rozhodnutie človeka, nie niečo, čo sa mu jednoducho stane. Okrem toho musí tento čin slúžiť nejakému vyššiemu účelu. Vbehnúť do horiacej budovy, aby ste zachránili dieťa – väčšina ľudí by to nazvala odvahou. Urobiť to isté kvôli videu na TikToku? To už je niečo iné.
Ako zdieľa Puryová pre Epoch Times: „Niektoré činy ľudia všeobecne považujú za dobré alebo zmysluplné.“ Zároveň však zdôrazňuje, že odvaha má aj subjektívny rozmer. To, čo jeden človek vníma ako desivý skok do neznáma, môže iný považovať za premyslený krok vpred. Z toho vyplýva rozdiel medzi „všeobecnou“ a „osobnou“ odvahou.
Neviditeľné riziká
Všeobecná odvaha sa často spája so spoločensky uznávanými cieľmi a rizikami, ako sú hrdinské činy v boji, ktoré sú oslavované sochami a medailami.
Osobná odvaha je naproti tomu oveľa intímnejšia. Pre verejného rečníka je vystupovanie pred ľuďmi bežné. Ale pre plachého človeka môže byť vystúpenie na javisku ako riskovať život.
Puryová vo svojej práci cituje list uverejnený v magazíne The Sun, kde matka opisuje príklad veľkého hrdinstva malej školáčky:
„Moja deväťročná dcéra plakala a neustále opakovala, že nechce ísť do školy, pretože dnes ich čaká veľký test zo spoločenských vied. Bála sa, že jej poruchy učenia jej zabránia otázky vôbec prečítať, nieto na ne odpovedať.“
„Jej strach narastal, až jej bolo fyzicky zle. Trvalo mi vyše hodinu, kým som ju presvedčila, aby sa obliekla. … Keď sme dorazili do školy, prosila ma, aby som ju nenútila ísť dnu: Ja to proste nedokážem, mami. Nemôžem napísať ten test. Už som si myslela, že ju budem musieť z auta vytiahnuť násilím, keď si zrazu utrela slzy, vystúpila a išla so mnou k dverám. Bola som ohromená jej odvahou… Pochopí niekedy niekto, koľko odvahy stálo moje malé dievčatko napísať obyčajný test?“
Vnútorná prekážka na ceste k odvahe
Náš mozog je nastavený tak, aby chránil sám seba – často uprednostňuje známe, predvídateľné a bezpečné, hovorí Margie Warrellová, odborníčka na rozvoj lídrov s doktorátom v oblasti ľudského rozvoja. Skutočný rast a vnútorná premena podľa nej vznikajú v nepohodlí – vtedy, keď prekračujeme svoje domnelé limity.
Warrellová opisuje výzvu konať napriek strachu ako „medzeru v odvahe“ – voľne povedané ako medzeru medzi tým, kým sme, a tým, kým by sme mohli byť, ako ďalej vysvetľuje.
Vo svojej knihe The Courage Gap: 5 Steps to Braver Action (Ako prekonať strach: 5 krokov k odvážnejším činom) spomína na lekcie z detstva. Na mliečnej farme túžila jazdiť na poníkovi, ale rodičia jej dali starého a mohutného koňa menom Roby, ktorého sa bála. Každý deň sa vracala k Robymu, čelila svojmu strachu a obavám z neúspechu. Nebolo to nič slávne – len opakované pokusy, frustrácie a malé úspechy. Postupne jej strach ustupoval a nahradil ho pocit sebavedomia a slobody.
„Rast a pohodlie nemôžu sedieť na tom istom koni,“ napísala.
Puryová vo svojom výskume potvrdila, že keď ľudia konajú odvážne, strach sa znižuje a sebavedomie rastie.
Warrellová tvrdí, že ochota čeliť riziku navzdory neistote môže ovplyvniť celý náš životný smer. Úspech v živote je podľa nej úmerný ochote vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
„[Odvaha] je vzdialenosť medzi tým, kým sme, a tým, kým by sme mohli byť, ak be sme odvahu neustále rozvíjali,“ hovorí.
Z krátkodobého hľadiska sa vyhýbanie riziku môže javiť ako bezpečné. Dlhodobo nás však spútava a obmedzuje náš potenciál aj slobodu.
Odvaha sa oplatí
Odvaha prináša merateľné výsledky. Štúdie podnikateľov ukazujú, že odvaha prispieva k vyššej úrovni psychologického kapitálu (PsyCap) – teda kombinácii sebavedomia, nádeje, optimizmu a odolnosti.
Výskumy ukazujú, že podnikatelia, ktorí prejavujú odvahu a vďaka tomu majú vyšší PsyCap, uvádzajú výrazne väčší pocit naplnenia – a to aj napriek prirodzenej neistote spojenej s podnikaním. Títo ľudia navyše zažívajú nižšiu, nie vyššiu mieru stresu a úzkosti ako bežná populácia.
Tento efekt sa netýka len zakladateľov firiem. Štúdia z roku 2022 zistila, že odvaha tvorí takmer štvrtinu rozdielov vo výkone zamestnancov.
Podľa tejto štúdie uverejnenej v časopise European Journal of Investigation in Health, Psychology and Education, odvaha pomáha zamestnancom čeliť výzvam, prejavovať iniciatívu a robiť odvážne rozhodnutia. Má tiež pozitívny vplyv na medziľudské vzťahy – napríklad pri poskytovaní úprimnej spätnej väzby alebo riešení konfliktov, čo zvyšuje tímovú spoluprácu a produktivitu.
Odvaha prináša výhody aj v akademickom prostredí. V rozsiahlej štúdii viac ako 7 600 stredoškolákov odvážnejší žiaci dosahovali lepšie výsledky a prejavovali väčšiu vytrvalosť pri prekonávaní ťažkostí.
Najbližší spojenec odvahy
Puryová definuje odvahu ako „podstúpenie zmysluplného rizika“. Opisuje príbeh rodiny, ktorá zastavila auto na ceste pri pobreží, aby mohli vyliezť na útes a získať späť plyšového medvedíka, ktorý ich dieťaťu odvial vietor z okna.
To, čo sa spočiatku zdalo ako zvládnuteľné riziko, sa rýchlo zmenilo na nebezpečnú situáciu, keď obaja rodičia uviazli na úbočí útesu a museli byť zachránení vrtuľníkom. Vnímaná hodnota cieľa (získať späť plyšovú hračku) možno neospravedlňovala skutočné riziko. Tento príbeh ukazuje, že ciele aj riziká je potrebné neustále zvažovať.
Aristoteles opisoval odvahu ako „zlatú strednú cestu“ medzi zbabelosťou a nerozvážnosťou. Odvážny človek sa podľa neho nebojí bezhlavo, ale má strach z tých správnych vecí, správnym spôsobom a v správnom čase.
„Odvaha a múdrosť by [preto] mali byť najlepšími priateľmi,“ hovorí Puryová.
„[Odvaha] je ako naučiť sa piecť suflé alebo hrať na klavíri,“ dodáva Warrellová.
Je to zručnosť, ktorú sa možno naučiť a zdokonaľovať praxou, aj keď prvé pokusy môžu pôsobiť neprirodzene. Napríklad, ak si stanovíte cieľ schudnúť, vstup do posilňovne vás môže naplniť obavami z posudzovania alebo trápnosti. Úprava životného štýlu v prospech zdravších návykov môže prinášať aj spoločenské alebo finančné riziká. Ale akonáhle začnete prekonávať tieto nepohodlia, zistíte, že vytrvalosť otvára cestu k pokroku. Začnite v malom. Prijímajte zvládnuteľné riziká. Vyskúšajte nový recept, začnite ťažký rozhovor, ozvite sa na porade alebo podajte prihlášku na vysnívané miesto.
Puryová odporúča klásť si otázky: „Prečo to vlastne chcem? Čo sa stane, ak to risknem? Keď sa odhliadnem späť, budem na seba hrdý?“
Postupom času tieto činy budujú sebavedomie a vnútornú jasnosť, znižujú úzkosť a pomáhajú nám rozlíšiť, čo je skutočne zmysluplné a čo len lákavé – a časom začne odvaha rásť prirodzene.
Warrellová tiež radí obklopiť sa podporným prostredím – ľuďmi, ktorí podporujú váš rast a oslavujú vašu odvahu. Zapisovanie odvážnych činov do denníka môže poskytovať dôkaz o pokroku a pomôcť vytvoriť vnútornú identitu človeka, ktorý má odvahu. A keď sa sami začnete vnímať ako odvážni, budete takí stále viac a viac.
Od váhajúceho dieťaťa pred testom, cez podnikateľa hľadajúceho nové cesty až po človeka v posilňovni prekonávajúceho svoje hranice – každý odvážny krok preklenuje medzeru medzi tým, po čom túžime, a tým, čo skutočne žijeme. „Kvalita vášho života porastie úmerne s mierou odvahy, ktorú prinesiete do každého rozhodnutia,“ píše Warrellová.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
