Kúzlo manželstva spočíva v spiritualite a posvätnosti
Luís Novaes bol v mladosti pohltený chtíčom, čo ho doviedlo k povrchnému manželstvu. To, čo nasledovalo, rozhodne nebolo „žili šťastne až do smrti“, ale hlboká depresia, ktorá sa začala zlepšovať až v roku 2006, keď začal duchovnú prax. Jeho manželstvo však nevydržalo.
Novaes povedal novinárke Epoch Times Mari Otsuovej o vtedajšom rozhodnutí, že ak sa znovu ožení, bude chcieť, aby jeho žena zdieľala jeho duchovné presvedčenie a bola rovnako zapojená do duchovného života – modlitbou a sebareflexiou.
Takéto myšlienky idú proti prúdu dnešnej spoločnosti, ktorá nás neustále bombarduje správami zameranými na vlastné potešenie a uprednostňovanie statusu, túžob a výkon pred charakterom.
V manželstve je to obzvlášť problematické. Takéto rady nás nakoniec môžu zanechať v podobnom rozpoložení ako Luíse – v ľútosti, smútku, depresii a nespokojnosti so životom.
Možno práve preto 65 % žien a 45 % mužov v prieskume uviedlo, že „v kútiku duše dúfali v zmenu nezáväzných vzťahov na niečo hlbšie a trvalejšie“.
Jedným z dôvodov rastúcej rozvodovosti a klesajúceho záujmu spoločnosti o manželstvo môže byť to, že nás spoločenské vnímanie manželstva vedie k príliš zjednodušenému pohľadu na vzťahy alebo k nereálnym očakávaniam.
V skutočnosti však samotné šťastie nestačí na udržanie dlhodobého vzťahu. Spoločná spiritualita a viera v posvätnosť manželstva môžu mať na zdravý a šťastný vzťah väčší vplyv ako fyzická príťažlivosť a romantická láska, ako uvádza výskum citovaný Otsuovou.
Stabilným základom vzťahu je duchovná láska – bezpodmienečná a nesebecká forma lásky zakorenená v božskosti, píše Otsuová. Takáto láska môže viesť k hlbšiemu zmyslu, dôvere a dlhodobej spokojnosti vo vzťahu.
Okrem toho viera v posvätnosť manželstva a v to, že existuje život presahujúci fyzický svet, môže podľa výskumu Davida Dollahita, profesora rodinného života na Brigham Young University, prehĺbiť lásku a oddanosť vo vzťahu.
Tí, čo praktizujú svoju spiritualitu – teda trávia čas s Bohom – podľa Dollahita zažívajú „rôzne duchovné zážitky s liečivým účinkom, od drobných momentov až po mimoriadne“, pri ktorých cítia Božiu lásku, milosť, odpustenie a vedenie.
Za tie roky som zažila mnoho takýchto okamihov. Keď sme sa však pred rokom s manželom pohádali, žiadne rýchle osvietenie po krátkej modlitbe neprišlo. Naša situácia si vyžadovala hlbšie premýšľanie.
Som presvedčená, že desaťročia vytrvalých modlitieb a vzťah s Bohom mi nakoniec umožnili odpustiť manželovi – a zároveň ho požiadať o odpustenie za svoju rolu v našom šesťtýždňovom odlúčení. Bola to ťažká práca. V domácnosti rozdelenej tichom a emocionálnym odlúčením som začala písať denník vďačnosti zameraný výlučne na svojho manžela – úloha od terapeutky.
Ako plynul čas, moje zatvrdnuté srdce sa začalo otvárať múdrosti tohto cvičenia. Jasne som videla manželove silné stránky a uvedomila som si, aké mám šťastie, že som jeho ženou a že máme práve takéto manželstvo.
Manželstvá založené na spiritualite nie sú nutne ľahšie. Čelia mnohým rovnakým ťažkostiam a pokušeniam. Dvaja ľudia, ktorí však úprimne nasledujú náboženské sľuby, majú k dispozícii viac nástrojov, ako sa vyrovnať s okamihmi, keď život nepripomína rozprávku so šťastným koncom.
Okrem praktizovania vďačnosti sme s manželom museli uprednostniť pokoru, pracovať na vlastných chybách, uprednostniť jeden druhého a znovu budovať dôveru. To, čo nasledovalo, bol jeden z najlepších rokov nášho manželstva – plný otvorenej komunikácie, hlbšej spoločnej spirituality a spokojnosti vo vzťahu – a to všetko v miere, akú sme doteraz nezažili.
To isté zažil aj Luís. Ako spomína Otsuová, znovu sa oženil. So svojou druhou manželkou zdieľajú rovnakú vieru a rovnaké hodnoty, čo viedlo k bezpodmienečnej podpore a osobnému rastu.
Rovnako ako mnohí, ktorí veria v pravý ideál manželstva, aj on si uvedomil, že jeho dar spočíva práve v tom, aké je to náročné a zároveň aj čarovné.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
