Jed na potkany či cement. Európsky parlament varuje pred nárastom nelegálneho predaja falšovaných liekov
Falšované lieky predávané cez internet môžu namiesto liečby vážne poškodiť zdravie. Slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová upozornila na to, že môžu obsahovať aj veľmi nebezpečné látky. Európsky parlament diskutoval o tom, ako zastaviť nelegálnych predajcov a prinútiť internetové platformy účinnejšie zasahovať proti nebezpečným ponukám.
„Jed na potkany, farba na steny či cement – to všetko môžu obsahovať falšované lieky predávané na internete,“ upozornila slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko) v mene frakcie Obnovme Európu počas októbrovej rozpravy v Európskom parlamente.
Podľa nej nejde iba o podvod, pri ktorom zákazník príde o peniaze. Človek môže v presvedčení, že užíva bezpečný liek alebo výživový doplnok, dostať do tela látky, ktoré vážne ohrozujú jeho zdravie.
Cifrová Ostrihoňová kritizovala aj veľké technologické spoločnosti. Upozornila na to, že platformy ako Google, TikTok či Meta môžu z nelegálneho predaja profitovať prostredníctvom reklamy.
„Je načase pristupovať k internetovému predaju falšovaných liekov tak, ako si zaslúži – ako k závažnej trestnej činnosti a hrozbe pre verejné zdravie, nie iba ako k obchodnej nezrovnalosti,“ vyhlásila.
Ochrana pacientov pred nelegálnymi a falšovanými liekmi predávanými cez internet bola témou rozpravy na plenárnom zasadnutí 5. októbra. Europoslanci diskutovali najmä o dôslednejšom presadzovaní pravidiel, zodpovednosti digitálnych platforiem a spolupráci medzi členskými štátmi.
O nových právnych predpisoch sa však nehlasovalo. Išlo o diskusiu s Európskou komisiou, počas ktorej poslanci upozornili na riziká nelegálneho internetového predaja liekov.
Milióny zadržaných tabletiek a stovky zatknutých
Rozsah problému ilustrujú výsledky medzinárodnej operácie SHIELD VI, ktorá prebiehala od apríla do novembra 2025.
Podľa Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo sa pri nej podarilo skonfiškovať falšované lieky a nelegálne dopingové látky v hodnote približne 32 miliónov eur. Operácia viedla k takmer 500 zatknutiam, viac ako 3 300 trestným stíhaniam a vyšetrovaniu viac ako 40 organizovaných zločineckých skupín. Úrady zároveň zrušili 66 internetových stránok používaných na nelegálny predaj.
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) informoval, že v rámci operácie colné orgány zadržali viac ako 3,1 milióna tabletiek, 104-tisíc balení nelegálnych výrobkov a viac ako tisíc kilogramov liekov, dopingových prípravkov, výživových doplnkov a ďalších nepovolených látok.
Na operácii spolupracovali colné orgány z 30 európskych krajín vrátane Slovenska. Výsledky ukazujú, že nejde iba o jednotlivé podvodné internetové obchody, ale aj o organizovanú trestnú činnosť presahujúcu hranice štátov.
Maďarský eurokomisár pre zdravie Olivér Várhelyi počas rozpravy zdôraznil, že falšovanie liekov nie je len otázkou porušovania práv duševného vlastníctva.
„Pacienti musia mať možnosť dôverovať tomu, že lieky, ktoré užívajú, sú bezpečné a pravé,“ povedal. Falšovaný prípravok podľa neho môže obsahovať nesprávnu látku, chybnú dávku alebo nemusí obsahovať žiadnu účinnú zložku.
Cifrová Ostrihoňová žiada prísnejšie povinnosti platforiem
Slovenská europoslankyňa vo svojom vystúpení vyzvala na dôslednejšie uplatňovanie aktu o digitálnych službách, známeho pod skratkou DSA. Podľa nej sa sociálne siete, internetové vyhľadávače a online trhoviská stávajú výkladnými skriňami organizovaného zločinu.
Navrhla zavedenie záväzných lehôt na odstraňovanie nelegálnych ponúk a povinnosť platforiem rýchlo blokovať nezákonný predaj. Za dôležitý označila aj spoločný európsky systém overovania legitímnych internetových lekární. Takýto systém by podľa nej mohol pomôcť zabrániť tomu, aby nelegálni predajcovia jednoducho presúvali svoje aktivity medzi jednotlivými členskými štátmi.
V súčasnosti už v EÚ funguje spoločné logo legálnych internetových predajcov liekov. Návrh Ostrihoňovej smeroval k posilneniu a zjednoteniu overovania.
Rizikové sú najmä lieky na chudnutie a cukrovku
Osobitnú pozornosť venovali europoslanci liekom určeným na liečbu cukrovky a obezity. Ich popularita v ostatných rokoch výrazne vzrástla, čo využívajú aj nelegálni predajcovia.
Európska lieková agentúra (EMA) upozornila na prudký nárast nelegálnych prípravkov propagovaných ako lieky zo skupiny agonistov receptora GLP-1. Patria medzi ne výrobky vydávané za prípravky obsahujúce semaglutid, liraglutid alebo tirzepatid.
Podvodníci ich ponúkajú prostredníctvom falošných webových stránok, reklám a sociálnych sietí. Niekedy pritom zneužívajú oficiálne logá zdravotníckych inštitúcií alebo vytvárajú falošné odporúčania odborníkov.
Takéto výrobky nemusia obsahovať deklarovanú účinnú látku a môžu obsahovať zdraviu škodlivé zložky. Pacientovi preto hrozí nielen finančná strata, ale aj zlyhanie liečby, vážne vedľajšie účinky alebo nebezpečné interakcie s inými liekmi.
Chorvátsky europoslanec Tomislav Sokol v mene Európskej ľudovej strany poukázal na to, že vysoký dopyt a občasné výpadky dostupnosti niektorých prípravkov vytvárajú priestor pre nelegálnych predajcov.
Podľa neho nestačí prijímať ďalšie politické vyhlásenia. Potrebné je najmä dôsledne uplatňovať existujúce pravidlá a zabezpečiť rýchlejšiu spoluprácu regulačných orgánov, polície a colných služieb.
Zakázané výrobky zostávajú v reklame
Významnou témou rozpravy bola aj úloha sociálnych sietí a internetových vyhľadávačov. Španielsky europoslanec Nicolás González Casares z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upriamil pozornosť na zistenia zo Španielska, podľa ktorých sa takmer polovica liekov označených tamojšou liekovou agentúrou za nelegálne naďalej propagovala na veľkých digitálnych platformách.
„Nešlo len o náhodné príspevky stratené na webe; išlo o platené reklamy: platformy si za ne účtovali poplatky. A neplatí to len v Španielsku. V celej Európe bolo len na Facebooku zistených viac ako 350 000 reklám na potenciálne nebezpečné doplnky výživy,“ poznamenal Casares.
Taliansky europoslanec Ignazio Roberto Marino zo skupiny Zelených uviedol konkrétnejší údaj. Podľa ním citovaného vyšetrovania sa približne 45 percent prípravkov vyhlásených v Španielsku predchádzajúcich dvoch rokoch za nelegálne ďalej propagovalo alebo predávalo online.
Spomenul výrobky vydávané za výživové doplnky, prírodné produkty či nápoje na chudnutie, ktoré v skutočnosti obsahovali farmakologicky aktívne a nebezpečné látky, ako napríklad sildenafil, tadalafil a sibutramín, pričom sibutramín Európska únia pozastavila pre jeho kardiovaskulárne riziká.
Europoslanci v rozprave poukazovali na problém, že aj keď zdravotnícke orgány už určitý výrobok identifikovali ako nebezpečný, jeho reklama sa napriek tomu môže ďalej zobrazovať používateľom internetu.
Várhelyi v reakcii pripomenul, že podľa Aktu o digitálnych službách majú online platformy povinnosti pri overovaní obchodníkov, reagovaní na oznámenia príslušných orgánov a odstraňovaní nezákonného obsahu.
Ako rozpoznať legálnu internetovú lekáreň
Európska únia už má zavedené opatrenia na ochranu legálneho dodávateľského reťazca liekov. Smernica o falšovaných liekoch z roku 2011 stanovila bezpečnostné prvky na obaloch vybraných liekov vrátane jedinečného identifikátora a prvku umožňujúceho rozpoznať neoprávnenú manipuláciu s obalom. Overovací systém pomáha lekárňam kontrolovať pravosť balení pred ich vydaním pacientom.
Pri internetovom predaji funguje aj spoločné európske logo legálnych online lekární a predajcov liekov. Jeho úlohou je pomôcť zákazníkom rozlíšiť registrovaného predajcu od podvodnej stránky.
Podľa EMA nestačí iba skontrolovať, či sa logo na stránke nachádza. Kupujúci by naň mal kliknúť a overiť, či ho presmeruje na oficiálny register príslušného národného orgánu a či je predajca v registri skutočne uvedený. Ak stránka v registri nie je, liek by si z nej nemal objednávať.
Pravidlá internetového predaja sa zároveň medzi krajinami líšia. Nie všetky členské štáty umožňujú predaj liekov na lekársky predpis cez internet. Preto je potrebné rešpektovať aj vnútroštátne podmienky.
Európa hľadá spoločný postup
Europoslanci sa vo svojich vystúpeniach zhodovali na potrebe lepšej ochrany pacientov, hoci sa líšili v predstavách o ďalších opatreniach.
Časť žiadala prísnejšie povinnosti digitálnych platforiem, rýchlejšie odstraňovanie nelegálnych reklám a koordinované európske overovanie predajcov. Ďalší kládli dôraz na vnútroštátne kontrolné orgány, colné kontroly a trestné postihy. V rozprave zaznel aj návrh na vytvorenie systému rýchleho varovania pred nelegálnymi liekmi, ktorý by umožnil pohotovejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi.
Eurokomisár Várhelyi pripomenul význam medzinárodného dohovoru MEDICRIME, ktorý sa zameriava na trestnoprávny boj proti falšovaniu liekov. Podľa údajov, ktoré uviedol v rozprave, ho zatiaľ ratifikovalo desať členských štátov EÚ.
Októbrová diskusia nepriniesla nové schválené nariadenie ani záväzný legislatívny termín. Ukázala však, že ochrana pacientov sa už netýka iba bezpečnosti samotných liekov, ale aj fungovania digitálnej reklamy, internetových trhovísk a spolupráce orgánov naprieč hranicami. Pre pacientov zostáva najdôležitejšie jednoduché pravidlo – dôveryhodne vyzerajúca reklama ešte nie je dôkazom, že ponúkaný liek je pravý, bezpečný alebo legálne predávaný.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
