Štvrtok 8. októbra, 2026
Bezpečnostná pracovníčka s ochrannou maskou hľadí von z dverí nemocnice pre infekčné choroby v meste Šelechov, kde zomrela zamestnanenkyňa Irkutského výskumného ústavu pre boj proti moru, v Irkutskom kraji 7. októbra 2026. (Foto: TATYANA MAKEYEVA / AFP prostredníctvom Getty Images)

Ruský protimorový ústav dlhodobo spolupracoval s Čínou

Ruský protimorový výskumný ústav, v ktorom nedávno podľahla neznámej forme zápalu pľúc laboratórna pracovníčka, spolupracuje s rôznymi čínskymi inštitúciami už dlhé roky.

Protimorový výskumný ústav Sibíri a Ďalekého východu v Irkutsku sa dostal pod drobnohľad po tom, ako prvotné miestne správy založené na anonymných zdrojoch naznačovali, že výskumníčka sa mohla nakaziť pľúcnym morom pri nehode v laboratóriu.

Ruské úrady tieto správy popreli s tým, že ich vyšetrovanie neodhalilo žiadnu súvislosť s prácou zosnulej ženy ani šírenie vírusu, ktorý mohol spôsobiť jej smrť, pričom jej úmrtie pripísali zápalu pľúc neznámej etiológie.

Ústav, ktorý sídli na Sibíri približne 150 míľ od hranice s Mongolskom, dlhodobo spolupracuje s čínskymi výskumníkmi a úradmi v oblasti infekčných chorôb. Jeho riaditeľ Sergej Balachonov v auguste predniesol prejav na spoločnom čínsko-ruskom núdzovom cvičení pre prípad cezhraničného vypuknutia infekčných chorôb, ktoré sa v roku 2026 konalo vo Fu-juane v Číne pri čínsko-ruskej hranici.

Na cvičení sa zúčastnilo aj Centrum pre kontrolu chorôb Severného veliteľského okruhu Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, informovali čínske štátne médiá.

Podujatie nadväzovalo na prvé spoločné rusko-čínske cvičenie zamerané na reakciu na hrozby infekčných chorôb, ktoré sa konalo v júni v ruskom Chabarovsku.

Neskôr v októbri bude ústav hostiť čínskych delegátov na konferencii s názvom „Moderné výzvy v sanitárnej ochrane území pred zavlečením a šírením moru a iných nebezpečných infekčných chorôb“. Podobná konferencia sa konala aj v roku 2024.

V roku 2017 sa Balachonov, jeho hlavný výskumník D. B. Veržuckij a ďalší zamestnanci zúčastnili rokovaní v Pekingu o rusko-čínskej spolupráci pri kontrole moru a iných infekcií. Čínsku stranu počas diskusií zastupoval Li Sin-š‘, vtedajší prezident Čínskej akadémie pre inšpekciu a karanténu, uvádza sa na webovej stránke ústavu.

V roku 2014 vystúpil Balachonov s prezentáciami aj na konferencii v čínskom Charbine, ktoré sa týkali rusko-čínskych výmen v oblasti sanitácie a karantény.

V posledných rokoch Rusko a Čína „vybudovali čoraz viac inštitucionalizované mechanizmy biologickej bezpečnosti, výskumu patogénov a včasného varovania pred epidémiami,“ uvádza sa v správe z 6. októbra od washingtonského think-tanku The Jamestown Foundation.

„Výsledný systém má nejednoznačne civilný aj vojenský charakter a presahuje rámec dvojstranných vzťahov,“ píše sa v nej.

Správa uvádza, že „ruské úrady spustili neobvykle rozsiahlu izolačnú operáciu“ po smrti 28-ročnej výskumníčky Darie Šipilovovej, pričom poskytujú rozdielne vysvetlenia toho, čo sa stalo.

„[Incident] odhalil neobvyklý rozdiel medzi rozsiahlou bilaterálnou pripravenosťou a komunikáciou s verejnosťou,“ uvádza sa v správe s tým, že Peking nevydal žiadne varovanie v oblasti verejného zdravia ani odporúčanie týkajúce sa cestovania.

„Mlčanie Pekingu je obzvlášť nesúrodé, pretože k incidentu došlo koncom leta a začiatkom jesene, počas sezóny monitorovania moru pozdĺž severnej hranice [Číny], keď orgány na kontrolu chorôb rutinne intenzívnejšie sledujú populácie hlodavcov a prenášačov a zároveň vykonávajú zdravotné kontroly prichádzajúcich cestujúcich.“

Dňa 29. septembra, v deň, keď bola Šipilovová hospitalizovaná, usporiadal 26. Podvýbor pre čínsko-ruskú zdravotnícku spoluprácu videokonferenciu s Čínskym národným úradom pre kontrolu a prevenciu chorôb na tému prevencie infekčných chorôb a medicíny katastrof.

Čínsko-ruská spolupráca v oblasti infekčných chorôb a biologickej bezpečnosti vychádza priamo z vyjadrení čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorí vo vyhlásení z roku 2021 „vyzvali na rozšírenie spolupráce v oblasti včasného varovania a reakcie na infekčné choroby, ako aj v oblasti liečiv, diagnostických reagencií a vakcín,“ uvádza správa.

V roku 2024 vydali spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo podobné záväzky.

Armády oboch krajín podľa správy spolupracujú v oblasti biologickej bezpečnosti okrem iného prostredníctvom spoločných cvičení, rokovaní a poskytovania zásob.

Predstavitelia americkej vlády vyjadrili v súvislosti s incidentom obavy a požiadali o väčšiu transparentnosť.

„Myslím si, že je povinnosťou Ruska, aby svetu zjavne poskytlo viac informácií. Presne to by malo urobiť,“ povedal 6. októbra americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Americký prezident Donald Trump ponúkol Rusku pomoc v súvislosti s úmrtím laboratórnej pracovníčky.

„Komukoľvek, kto má takýto problém, sme vždy ochotní pomôcť,“ povedal Trump novinárom 5. októbra.

Baktéria Yersinia pestis, ktorá spôsobuje mor, sa prirodzene vyskytuje u hlodavcov v oblasti Ďalekého východu a Sibíri. Pľúcny mor je obzvlášť nebezpečná forma tohto ochorenia, ktorá sa môže šíriť z človeka na človeka a pri rýchlom nezačatí liečby antibiotikami môže v priebehu niekoľkých dní viesť k smrti.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj