Lotyšsko: Ruskojazyční obyvatelia pri hraniciach odmietajú Putinovu predstavu o ich záchrane, uvádza agentúra AFP
Necelých 50 kilometrov od ruských hraníc žije v Lotyšsku početná ruskojazyčná komunita, ktorú sa Moskva opakovane snaží vykresľovať ako utláčanú. Niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Lotyšsku však viacerí jej príslušníci agentúre AFP povedali, že sa cítia byť spätí s Lotyšskom a o „záchranu“ z Ruska nestoja. „Nepotrebujeme tu pomoc (Ruska). Svoje problémy si dokážeme vyriešiť sami,“ povedal 45-ročný Igors Nazarovs na dožinkových slávnostiach v meste Rézekne. „Je to samostatná kultúra – samostatná krajina.“
Otázka ruskojazyčnej menšiny sa stala ešte citlivejšou po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že práva ruskojazyčných obyvateľov pobaltských štátov sú „pošliapavané“. Podobnú rétoriku Moskva používala aj v súvislosti s ukrajinským Donbasom pred začiatkom invázie.
V Daugavpilse, druhom najväčšom meste Lotyšska, hovorí po rusky približne 90 percent z asi 80-tisíc obyvateľov. Šéfredaktorka tamojšieho nezávislého média Čajka Inna Plavoková tvrdí, že práve vojna ju prinútila nanovo premýšľať nad vlastnou identitou. Keď Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, „môj život sa rozdelil na obdobie ‚predtým‘ a ‚potom‘,“ povedala. „Dnes sa jednoznačne stotožňujem s Lotyšskom a s touto krajinou, v žiadnom prípade nie s Ruskom.“
Podľa Plavokovej podobne zmýšľa čoraz viac ruskojazyčných obyvateľov. Pred vojnou ešte poznala ľudí, ktorí verili, že Putin príde do Lotyšska „zachrániť ich“ a prinesie im takzvaný „Russkij mir“, teda „ruský svet“, respektíve „ruský mier“. Dnes už podľa vlastných slov nepozná nikoho, kto by povedal: „Áno, toto chcem.“ Postoj obyvateľov podľa nej ovplyvnili aj nedávne pády dronov na lotyšskom území. „Každý chápe, čo tento ‚Russkij mir‘ v skutočnosti znamená.“
Sympatie k Moskve však úplne nezmizli, najmä medzi staršou časťou ruskojazyčnej populácie. Kandidát strany „Harmónia“ Aleksej Vassiliev má v priestoroch združenia Ruská komunita Lotyšska vystavené portréty Vladimira Lenina a Josifa Stalina. „Toto je história ľudí, ktorí žili v Sovietskom zväze,“ povedal.
Vassiliev zároveň kritizuje postavenie takzvaných „neobčanov“. Ide o ľudí s trvalým pobytom, prevažne ruskojazyčných, ktorí nesplnili všetky podmienky na získanie lotyšského občianstva a zároveň nemajú občianstvo iného štátu. Tvoria takmer deväť percent obyvateľstva a nemôžu hlasovať vo voľbách. „Ak by mohli hlasovať a hlasovali by ako jeden blok, boli by najväčšou parlamentnou skupinou,“ tvrdí Vassiliev. Kritizuje tiež opatrenia, ktorými Riga od roku 2022 obmedzuje ruský vplyv, vrátane zavádzania lotyštiny ako všeobecného vyučovacieho jazyka a odstraňovania sovietskych pamätníkov.
V chudobnom regióne Latgale sa objavuje aj odpor proti európskej pomoci Ukrajine, ktorý podľa AFP súvisí skôr s miestnymi ekonomickými problémami než s priamou podporou Kremľa. „Bolo by pekné, keby táto pomoc európskych krajín smerovala k nám,“ povedal Viačeslavs Stepanenko z populistickej strany „Suverénna moc“, ktorú jej kritici obviňujú z proruských sympatií.
Poslanec Juris Vilums zo stredopravicovej „Zjednotenej kandidátky“ vidí problém najmä v ruskej propagande. „Hlavným problémom… je propaganda,“ povedal. „V súčasnosti nemáme na celoštátnej úrovni žiadne ruskojazyčné médiá,“ dodal s tým, že obyvatelia pri hraniciach môžu prijímať ruské alebo bieloruské rozhlasové vysielanie. Časť ruskojazyčného obyvateľstva je podľa neho „už integrovaná… ďalšia časť nie je a obávam sa, že nikdy nebude“.
Lotyši budú nový parlament voliť v sobotu 3. októbra. „Zjednotená kandidátka“ premiéra Andrisa Kulbergsa je podľa najnovšieho septembrového prieskumu SKDS pre lotyšské verejnoprávne médiá na prvom mieste.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
