Svet

Vyhostenia odsúdených migrantov rozdeľujú Európu: bude sa meniť dohovor o ľudských právach?

V posledných rokoch dochádza ku konfliktom medzi Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) a štátmi Európy v otázkach vyhostenia nelegálnych migrantov odsúdených za zločiny spáchané v európskych krajinách. Ruka v ruke s nedávnou kritikou niektorých krajín adresovanou súdu sa hovorí o nutnosti zmeny Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý bol vytvorený v roku 1950.

Nedávne udalosti

Nový predseda ESĽP, slovinský sudca Marko Bošnjak, ktorý na tomto súde pôsobí už vyše 9 rokov, komentoval v prejave na Svetovom právnom kongrese v Santo Domingu 4. mája 2025 tlak vlád, ktorý vyvíjajú na jeho súd.

„V Európskom súde pre ľudské práva vidíme na vlastné oči, čo sa deje, keď dochádza k erózii právneho štátu – keď sa súdy politizujú, keď sa umlčuje nesúhlas a keď sa porušujú ľudské práva,“ uviedol a dodal: „Vidíme však aj jeho trvalú silu, ktorú podporujú odvážni jednotlivci, zásadoví sudcovia, nezávislí právnici a živá občianska spoločnosť. Právny štát vždy potreboval ochrancov.“

Ešte v tom istom mesiaci sa na súd obrátilo deväť premiérov európskych krajín v otvorenom liste, spochybňujúcom presnosť jeho judikatúry. Kritizujú v ňom judikatúru súdneho tribunálu obmedzujúcu možnosti vyhostenia prisťahovalcov, ktorí spáchali trestné činy vrátane tých najzávažnejších, ako je terorizmus.

List iniciovali premiérky Dánska a Talianska a podpísali ho premiéri Rakúska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Belgicka, Estónska a Českej republiky. Vyzývajú v ňom k „novej a otvorenej diskusii“ o tom, ako európsky súd interpretuje Európsku konvenciu o ľudských právach.

Rada Európy spája 46 krajín, je nezávislá od Európskej únie a funguje na princípe diskusie a hľadania spoločných riešení, je založená na medzivládnom princípe, pričom pod túto inštitúciu patrí aj ESĽP.

Na list reagoval 24. mája generálny tajomník Rady Európy Alain Berset v tlačovej správe, v ktorej komentuje obavy premiérov týkajúce sa rozhodnutia súdu v oblasti migrácie.

„Ide o zložité výzvy a demokracia musí byť vždy pripravená na otvorenú reflexiu prostredníctvom príslušných inštitucionálnych ciest,“ napísal Berset, ktorý je bývalým švajčiarskym ministrom zdravotníctva.

Podľa Berseta je potrebné dodržiavať nezávislosť súdu, ale je možné viesť dialóg o zmenách dohovoru. „Diskusia je zdravá, ale politizácia súdneho dvora nie je,“ napísal Berset s tým, že súdny dvor je viazaný „dohodou, ktorú všetkých 46 členov slobodne podpísalo a ratifikovalo“.

Dohoda bola vypracovaná, resp. podpísaná pred 75 rokmi.

Britský model – zmeniť alebo odísť

Britská vláda pod vedením konzervatívcov pripravila v roku 2022 deportačný plán na návrat nelegálnych migrantov do Rwandy, keď uzavrela dohodu s vládou v Kigali, aby bolo možné zadržané osoby ľahko repatriovať. Podľa tejto dohody mali migranti čakať na posúdenie svojich žiadostí o azyl v Rwande.

ESĽP však v júni „zastavil“ hneď prvé lietadlo predbežným opatrením a paralyzoval tak pripravené britské riešenie rastúceho počtu migrantov, ktorí sa snažia dostať do krajiny nelegálne na člnoch, pontónoch a niekedy aj v nákladných automobiloch.

Predbežné rozhodnutie ESĽP na poslednú chvíľu zastavilo možnosť deportácie, čo vyvolalo protesty Londýna a diskusie o tom, že britská vláda by mala rozhodnúť o odstúpení od Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s opustením celého systému ochrany ľudských práv Rady Európy ako neprimerane obmedzujúceho suverenitu Spojeného kráľovstva.

V roku 2024 prijal britský parlament zákon o bezpečnosti Rwandy, podľa ktorého každý rozhodujúci činiteľ v krajine (súd, migračný úradník) musí považovať Rwandskú republiku za bezpečnú krajinu, a teda za krajinu, kam môžu byť migranti, ktorí do krajiny vstúpia nelegálne, vrátení.

V článku 5 bolo takisto uvedené, že o tom, či sa v konaní o zamýšľanom vyhostení osoby do Rwandskej republiky vyhovie predbežnému opatreniu Európskeho súdu pre ľudské práva, bude rozhodovať výlučne minister.

Súčasná labouristická ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová kritizovala články 3 a 8 európskej konvencie, ktoré sú podľa nej často zneužívané migrantmi aj kriminálnikmi na blokovanie deportácie, čo podľa jej slov „podkopáva dôveru verejnosti“ a „nezmyselne uprednostňuje väzňov pred bezpečnosťou spoločnosti“.

Mahmoodová podľa denníka The Guardian opakovane zdôrazňovala, že Briti sú „rozhodne odhodlaní zachovať Dohovor“, ale rovnako ako signatári otvoreného listu z mája volá po „rozvoji a prispôsobení“ Dohovoru.

„Keď uplatňovanie práv začne byť v rozpore so zdravým rozumom, keď je v rozpore so spravodlivosťou alebo narúša legitímnu činnosť vlády, dôvera začne klesať,“ dodala ministerka. „Ak cudzinec spácha závažný trestný čin, mal by očakávať, že bude vyhostený z krajiny… Nie je správne, aby práva nebezpečných väzňov mali prednosť pred bezpečnosťou a ochranou ostatných. To nie je to, čo mal Dohovor chrániť.“

Podobná dohoda, akú má Británia s Rwandou, bola uzatvorená v novembri 2023 medzi Talianskom a Albánskom, pričom prvých nelegálnych migrantov presunuli Taliani do krajiny mimo EÚ približne o necelý rok neskôr.

Posledný vývoj

6. júna generálny tajomník Rady Európy Alain Berset pripustil rastúcu kritiku 75-ročného dohovoru, ale dodal, že k reforme je potrebné pristupovať opatrne a vychádzať pritom zo spoločných demokratických zásad.

„Sme svedkami toho, že sa svet rýchlo mení. Je to čoraz rýchlejšie. Vidíme to a to znamená, že je normálne, že sa tomu musíme tiež prispôsobiť. Potrebujeme sa prispôsobiť. Potrebujeme diskusiu o pravidlách, ktoré chceme mať, a neexistuje žiadne tabu,“ povedal Berset pre denník The Guardian.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK