Svet

Ukrajina navrhuje nové kolo mierových rokovaní. Putin je pripravený, no trvá na svojich požiadavkách

V predchádzajúcom kole mierových rokovaní ruský zoznam požiadaviek na ukončenie vojny zahŕňal aj odstúpenie významného územia Ukrajiny Rusku.

Ukrajina navrhla nové kolo mierových rozhovorov s Ruskom, ktoré by sa malo uskutočniť tento týždeň, uviedol Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský prezident opätovne potvrdil pripravenosť rokovať tvárou v tvár svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi.

Začiatkom roka sa v Turecku konali už dve kolá rokovaní, ktoré priniesli dohody o výmene zajatcov a výmene tiel vojakov zabitých vo vojne. Napriek tomu v otázke ukončenia konfliktu nedošlo k výraznejšiemu pokroku.

„Dialóg s ruskou stranou o výmene zajatcov pokračuje – naďalej plníme dohody dosiahnuté na predchádzajúcom stretnutí v Istanbule,“ uviedol Zelenskyj 19. júla na Telegrame. „Náš tím aktuálne pripravuje ďalšiu výmenu.“

Podľa Zelenského Rustem Umerov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany, ktorý viedol predchádzajúce kolá rokovaní, predložil Kremľu ponuku na ďalšie stretnutie. Zelenskyj opätovne naznačil, že by chcel rokovať priamo s Putinom.

„Stretnutie na najvyššej úrovni je nevyhnutné na zabezpečenie skutočného a trvalého mieru. Ukrajina je na takéto stretnutie pripravená,“ vyhlásil. „Tempo rokovaní sa musí urýchliť. Musíme urobiť všetko pre dosiahnutie prímeria. Ruská strana sa musí prestať vyhýbať tomu, aby spravila rozhodnutia.“

Počas júnového kola rozhovorov Rusko predložilo zoznam pre Ukrajinu neprijateľných požiadaviek na ukončenie vojny, okrem iného aj odovzdania štyroch juhovýchodných provincií, kde ruské sily čiastočne kontrolujú územie. Tieto ústupky navyše nezahŕňajú Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Pre Kyjev by prijatie stanovených podmienok znamenalo stratu približne 15 % územia.

Moskva navyše trvá na tom, že Ukrajina musí upustiť od plánov vstúpiť do NATO a odmietnuť akúkoľvek formu západnej vojenskej pomoci. Putin zároveň zopakoval svoj neurčitý cieľ „denacifikácie“ Ukrajiny, ktorý vo februári 2022 použil ako dôvod na eskaláciu dlhoročného konfliktu medzi oboma krajinami do otvorenej vojny. Kyjev požiadavky označil za neprijateľné.

Váhavosť Ruska pokročiť v mierovom procese vyvolala kritiku aj vo Washingtone. Americký viceprezident JD Vance už v máji na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Putin vo svojich podmienkach „žiadal príliš veľa“. 

Nespokojnosť vyjadril aj americký prezident Donald Trump. Po nedávnom telefonáte s ruským prezidentom uviedol, že „nedosiahol žiadny pokrok“. Dodal, že nie je spokojný s aktuálnym stavom potenciálnej dohody o prímerí.

Trump a generálny tajomník NATO Mark Rutte 14. júla predstavili iniciatívu, v rámci ktorej Spojené štáty predajú zbrane vrátane systémov Patriot členským krajinám NATO. Tie ich následne presunú na Ukrajinu, aby doplnili jej vyčerpané zásoby. 

Rusko 18. júla potvrdilo, že sa uskutoční tretie kolo rokovaní s Ukrajinou. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že strany budú diskutovať o návrhoch memoránd, ktoré si vymenili počas predchádzajúcich kôl. 

Kremeľ 19. júla zdôraznil, že diplomatické kontakty s Washingtonom a mierové rozhovory s Kyjevom sú samostatné záležitosti. „Tieto línie sú odlišné,“ povedal Peskov podľa štátnej tlačovej agentúry TASS. „Jednou témou je urovnanie situácie na Ukrajine a druhou sú naše bilaterálne vzťahy, všetky problematické otázky a napätia, ktorých je mnoho.“

Peskov 20. júla oznámil, že ruský prezident vyjadril ochotu rokovať o mieri s Ukrajinou, no Moskva bude prioritne presadzovať svoje ciele. Počas vystúpenia v ruskej štátnej televízii Peskov poznamenal, že niektoré „ostré výroky“ amerického prezidenta Trumpa sa pre mnohých vo svete už stali bežnými. Zároveň však zdôraznil, že Trump opakovane vyjadril záujem o dosiahnutie mierovej dohody.

„Prezident Putin viackrát hovoril o svojej túžbe dospieť k mierovému urovnaniu konfliktu na Ukrajine čo najskôr. Je to dlhý proces, ktorý si vyžaduje úsilie a nie je jednoduchý,“ povedal Peskov reportérovi ruskej štátnej televízie Pavlovi Zarubinovi. „Pre nás je najdôležitejšie dosiahnuť svoje ciele. Naše ciele sú jasné.“

Hoci Pentagón pôvodne oznámil, že pozastaví niektoré dodávky zbraní na Ukrajinu z dôvodu „prehodnocovania kapacít“, Trump neskôr svoje rozhodnutie zmenil. 14. júla oznámil, že zastáva tvrdší postoj voči Rusku, a prisľúbil Ukrajine nový balík vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany Patriot. 

Okrem toho vyhlásil, že ak Putin do 50 dní nepristúpi na prímerie s Ukrajinou, uvalí na Rusko stopercentné „sekundárne clá“. Tieto clá by predstavovali dodatočnú daň pre krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu a energetické zdroje, vrátane Číny a Indie.

Európska únia 18. júla schválila ďalší balík sankcií voči Rusku, ktoré zahŕňajú reštriktívne opatrenia zamerané na ruský energetický sektor.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK