Štvrtok 12. decembra, 2024
(Zľava) predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský a predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká počas tlačovej konferencie po stretnutí prezidenta SR Petra Pellegriniho s predstaviteľmi zdravotníctva, 8. októbra 2024 v Prezidentskom paláci v Bratislave. (FOTO TASR - Martin Baumann)

P. Visolajský: Slovenské zdravotníctvo je sofistikovaný systém vytvorený na profit pre pár ľudí

Nový minister zdravotníctva Šaško zohnal viac ako 100 miliónov eur, ktoré majú ísť na platy zdravotníkov. Sestrám a záchranárom sľubuje zachovanie pôvodného zvýšenia platov z obdobia pred schválenou konsolidáciou, zatiaľ čo lekárom navrhuje zvýšenie o 6,4 %. Odborári však požadujú dodržiavanie dohôd z Hegerovho memoranda a upozorňujú, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na riešenie problémov v zdravotníctve. Predseda Lekárskeho odborového združenia Visolajský upozorňuje, že problémy v rezorte siahajú ďaleko za otázku platov. Kritizuje neefektívne financovanie nemocníc, zbytočné míňanie prostriedkov a neochotu vlády viesť dialóg. Visolajský tvrdí, že vláda opakovane ignoruje požiadavky lekárov a rieši situáciu až pod hrozbou výpovedí. 

Minister Šaško vybavil 100 miliónov na pokrytie platov zdravotníkov

Nový minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) prišiel s novou ponukou. Vybavil pre rezort zdravotníctva navýšenie prostriedkov o viac ako 100 miliónov eur. Peniaze majú ísť na platy zdravotníkov. Sestrám a záchranárom vďaka tomu sľubuje zvýšenie miezd v čiastke, ako im to bolo sľubované pred konsolidáciou. Lekárom by sa z pôvodne konsolidovaných 3 % zvýšili platy o 6,4 %.

„Aby bolo zrejmé, o čom sa bavíme, ide o priemerný nárast platu každého lekára o 163 eur mesačne,“ vysvetľuje Šaško. Podľa jeho slov lekári žiadajú priemerné zvýšenie platov o 252 eur. „Rozdiel, o ktorý sa sporíme, je 89 eur v hrubom a 62 eur v čistom,“ ozrejmil. Ponuku považuje minister za férovú a pokiaľ ju zdravotníci nevezmú, je pripravený finančné prostriedky presunúť inam.

Lekárski odborári však žiadajú dodržiavanie dohôd z Hegerovho memoranda, podľa ktorého sa mali lekárom platy zvyšovať o 9,5 %. Zvýšenie platov sa bude počítať z priemernej mzdy za posledné dva roky, pričom budúcoročné zvýšenie bude vychádzať z platu za rok 2023.

„Nie je pravda, že memorandum bolo dohodou medzi nami a pánom Hegerom, ktorý bol predtým premiérom. Podporené bolo v parlamente aj stranami Smer a Hlas, ktoré boli vtedy v opozícii,“ pripomenul predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Šéf lekárskych odborov sa kriticky stavia aj k vyhláseniam prezidenta a ministra zdravotníctva. „Síce niečo sľúbili, ale prezident podpísal úplne inú vec. Aj keď prezident verejne deklaruje, že sa šetrenie miezd sestier nedotkne, tak podpísal zákon, ktorý tie mzdy skreše,“ uviedol Visolajský.

Kavecká: Máme nedostatok personálu a ešte mu znížime plat

Aj keď šéf rezortu zdravotníctva deklaruje, že vláda ponechá sestrám a záchranárom zvýšenie platov dohodnuté v memorande podpisovanom za Hegerovej vlády, predsedníčka odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká upozorňuje, že to tak nie je. Ich platy sa podľa nej vrátia na úroveň pred týmto dokumentom z roku 2022. 

„Teraz sa vlastne zobrali tie koeficienty, mali sme koeficient 1,00 pre začínajúcu sestru, tak teraz zákon pán prezident podpísal a schválil a je tam koeficient 0,93. Čo tu rozprávame o tom, že jednoducho máme kompropis? To je podvod, čo sa spáchal na zdravotníkoch,“ uviedla Kavecká. Tiež kriticky hodnotí, že odborári neboli k rokovaniam s ministrom prizvaní.

Podľa Kaveckej je ponuka od ministra zavádzaním personálu a mnohé kolegyne tomu nerozumejú. Tvrdí, že nedostali žiadnu novú ponuku, pretože pokiaľ sa majú koeficienty vracať na pôvodne dohodnutú úroveň, minister ponúka platy, aké mali dohodnuté pred konsolidáciou. „My si predstavujeme zákon, kde budeme mať garantované tie minimálne nastavenia a chceme rokovať o tom, ako sa ešte navýšia tie koeficienty pre sestry, lebo to teraz stále nie je motivačné,“ poznamenala. Kavecká považuje za absurdné, že na Slovensku máme nedostatok zdravotníckeho personálu a ešte sa mu ide znížiť plat.

Premiérska téma?

„Premiér nemôže za všetko zodpovedať,“ reagoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) na výrok exministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD), ktorá pred odstúpením skonštatovala, že necítila podporu vlády a zdravotníctvo nebolo medzi témami, ktorým premiér prikladal dôležitosť.

„Sú premiérske témy, ale premiérska téma nie je hádka medzi SNS a Hlasom. Sú tu premiérske témy, ale premiérska téma nie je to, keď si pani ministerka pred odchodom niečo povie,“ zhodnotil premiér Fico. Zároveň doplnil, že Dolinková niesla plnú zodpovednosť, rovnako ako ju teraz nesie nový minister Šaško. Predseda vlády ďalej podotkol, že za ministrov nebude preberať zodpovednosť, pokiaľ to nebude absolútne nevyhnutné.

Šéf odborárov Visolajský je presvedčený o opaku. Zdravotníctvo podľa neho premiérskou témou je. „Pán premiér je predseda vlády, je vedúci všetkých ministrov, aj ministra zdravotníctva, ja chápem tú potýčku v koalícií, že ministerstvo zdravotníctva sa naozaj v tých výdavkoch utrhlo z reťaze v prospech biznisu,“ poznamenal. Dodal však, že aj keď premiér ponecháva strane Hlas priestor, aby si rezort upratala, zodpovednosti sa nemôže zbavovať ani on.

Kolaps zdravotníctva

Podľa Visolajského lekári odmietajú tvrdenia, že by im v tejto situácii išlo iba o platy. Uviedol, že rezort zdravotníctva pod vedením ministerky Dolinkovej minul za tento rok 220 miliónov eur nad rozpočet a napriek opakovaným výzvam na dialóg, vrátane troch listov premiérovi a žiadosti o stretnutie s lídrami koalície, nedostali žiadnu odpoveď. 

„Uvedomujeme si potrebu šetrenia a že si všetci musíme utiahnuť opasky. No ukázali sme, že ďaleko viac sa dá ušetriť na biznise v zdravotníctve,“ naznačil. Vysvetlil pritom, že ak by vláda zefektívnila financovanie nemocníc, mohli by ročne ušetriť 53 miliónov eur, čo je dvojnásobok úspor na platoch zdravotníkov. Ďalej je podľa neho možné na rôznych „biznisoch“ v zdravotníctve ušetriť až 308 miliónov eur, čo je hlavná požiadavka LOZ už od roku 2011.

Vyjadril sa, že slovenské zdravotníctvo je sofistikovane vytvorený systém, nastavený na profit pre pár ľudí. „Teraz vyšiel rebríček Forbes – najbohatší Slováci. Na prvom mieste je pán Chrenek – majiteľ Agelu, ktorý sa tam dostal za rok ministrovania pani ministerky Dolinkovej a predtým tam bol najbohatší Slovák pán Haščák a jeho rodina. Dvaja v prvej štvorke podnikajú v slovenskom zdravotníctve. V tom zdravotníctve, kde si musíte nosiť do nemocnice toaletný papier,“ skonštatoval Visolajský.  

Visolajský tiež pripomenul, že Slovensko čelí žalobe Európskej komisie za neplatenie faktúr načas, ktorá nám ukladá pokutu 500 000 eur a každý deň z nej vyplývajúce penále 70 000 eur.

Lekárski odborári odmietajú aj návrh premeny štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, čo podľa ich šéfa porušuje požiadavku z roku 2011. Ďalším veľkým problémom je podľa LOZ téma národnej nemocnice, ktorá je pre zdravotníctvo kľúčová. Visolajský sa vyjadril, že nemocnica, ktorá mala stáť na Rázsochách, bola touto vládou „zarezaná“. Podľa neho sa tam už mohlo na jeseň začať stavať. 

Zároveň kritizuje vplyv oligarchov a finančných skupín v zdravotníctve. Vláda podľa neho o zrušení národnej nemocnice na Rázsochách rozhodla na základe analýzy, ktorú podľa médií platila 300 000 eurami Penta a 70 000 eurami ministerstvo zdravotníctva.

Hrozba výpovedí lekárov

Šéf LOZ zhrnul, že len samotné mzdy problém slovenského zdravotníctva nevyriešia.  Výpovede podľa neho podali aj lekári, ktorí majú platy dojednané v pracovnej zmluve a nič sa im neznížilo. Odborári žiadajú o realizovanie ôsmich opatrení, ktoré by pomohli nášmu zdravotníctvu. „Preto tlačíme na vládu výpoveďami už po tretíkrát,“ vysvetlil Visolajský.

Lekári podľa predsedu LOZ nepodávajú výpovede, aby došlo k navýšeniu ich platov, ale aby sa zmenila situácia v kolabujúcom zdravotníctve. Vláda podľa neho vždy koná len pod tlakom výpovedí lekárov a bolo tomu tak aj v roku 2011 počas Radičovej vlády, či v roku 2022 počas vlády Eduarda Hegera.

„Dnes vieme, že máme okolo 2 400 vypísaných výpovedí lekárov z 32 nemocníc s jedinou požiadavkou – aby vláda riešila situáciu v zdravotníctve. Bez týchto lekárov neexistuje chod nemocníc. Výpovede máme u seba a sme pripravení ich do konca mesiaca podať,“ odkázal premiérovi a vláde s tým, že stále majú čas riešiť vzniknutú situáciu.

Prečítajte si aj