Svet » EÚ

„Opakujeme sovietsky model.“ Energetická smernica EÚ povedie podľa španielskeho experta k zdražovaniu a vyraďovaniu bytov z trhu (Rozhovor)

Španielsky inžinier Gerardo del Caz upozorňuje na dopady európskej regulácie, ktorá od roku 2030 zakáže predaj a prenájom energeticky neefektívnych nehnuteľností.

Gerardo del Caz je inžinier a pravidelný prispievateľ španielskej nadácie Disenso. Vďaka dlhoročnej praxi konzultanta a odborníka na energetiku patrí medzi najaktívnejších komentátorov dopadov niektorých ekologických opatrení v EÚ.

V rozhovore pre Epoch Times Španielsko sa vyjadruje ku kontroverznej smernici EÚ, ktorá od roku 2030 zakáže predaj či prenájom nehnuteľností s nízkou energetickou účinnosťou. Jej dopady budú podľa del Caza zásadné – nielen na realitný trh, ale aj na vlastnícke práva.

„To, čo sa v Európe presadzuje, je obmedzovanie súkromného vlastníctva a zaškrtenie trhu s bývaním,“ varuje del Caz. Podľa neho ide o ideologický model, ktorého cieľom je sťažiť bežným ľuďom prístup k bývaniu a sústrediť vlastníctvo nehnuteľností do rúk veľkých hráčov.

Epoch Times Španielsko: Popíšte konkrétnejšie opatrenie Európskej únie, ktoré od roku 2030 zakáže predaj a prenájom energeticky neefektívnych nehnuteľností.

Gerardo del Caz: Ide o obmedzenie vlastníckych práv na základe energetickej triedy konkrétnej nehnuteľnosti. Energetická certifikácia, ktorá je už niekoľko rokov povinná, rozdeľuje nehnuteľnosti do kategórií A až G podľa izolácie a spotreby energie. Pod rúškom tejto klasifikácie a domnelých ekologických prínosov sa v skutočnosti zavádza obmedzovanie súkromného vlastníctva a dusenie realitného trhu.

Tieto opatrenia nemajú nič spoločné s ochranou planéty. V Španielsku máme na to výraz „čokoláda pre papagája“ – ich dopad je smiešne zanedbateľný. Ide skôr o to, aby štát mohol prijímať čoraz tvrdšie obmedzenia práv občanov aj firiem a zamaskovať ich ekologickou rétorikou.

Takže cieľom podľa vás nie je energetická účinnosť ani ochrana klímy, ale reálne obmedzovanie vlastníctva?

Presne tak. Otázka znie, či sa priestor pre osobnú slobodu a vlastnícke práva rozširuje, alebo zužuje. A v Európe – najmä v Španielsku – sa už roky jednoznačne zužuje. Vláda má problém s bývaním. Ceny nehnuteľností aj nájmov rastú. Klasickým riešením by bolo zvýšiť ponuku. Lenže vláda ide inou cestou – obmedzuje ceny a práva, napríklad zakazuje krátkodobé prenájmy. To je zásah do legitímneho súkromného využívania majetku.

Aby takéto opatrenia prešli, obalí sa to do rečí o ochrane životného prostredia, zdravia a kvality života. Ale v skutočnosti sa tým situácia len zhoršuje – ponuka bývania sa ešte viac zníži, trh sa zmenší a ceny porastú.

Ak už teraz máme krízu bývania, a zároveň sa začne vyžadovať, aby ľudia investovali tisíce eur do renovácie bytu (napr. z triedy G do triedy E), neprejaví sa to automaticky na cene predaja či prenájmu?

Presne tak. Európa sa mení – z kontinentu malých vlastníkov sa stáva priestor, kde bude mať bývanie len niekoľko veľkých hráčov, a tisíce ľudí k nemu nebudú mať prístup. Vláda, ktorá skutočne háji súkromné vlastníctvo, by mala uľahčovať jeho nadobúdanie. Ale v Európe – a obzvlášť v Španielsku – to tak nie je.

Investičné fondy alebo veľkí prenajímatelia tieto problémy nemajú. Majú rozsiahle portfóliá, výhodu rozsahu a prístup k technológiám, ktoré im umožňujú renovovať lacnejšie. Bežný občan túto možnosť nemá. Začíname opakovať sovietsky model – vlastníka vnímame ako niekoho, koho môžeme neustále zdaňovať, regulovať a trestať. Lebo ak niečo vlastníte, tak ste vraj bohatí – a štát musí chrániť tých, ktorí nevlastnia nič.

Novostavby možno požiadavky splnia, ale čo staršie byty, ktoré tvoria 80 % bývania v Španielsku?

To je práve to. V zásade ide o to isté ako pri zákaze spaľovacích motorov. Ľudia sú nútení kupovať elektromobily – drahšie a pre väčšinu nedostupné. Výsledok? Vozový park starne, nové generácie sa auta vzdávajú, lebo si ho nemôžu dovoliť.

S bývaním je to podobné – len v tichosti. Je to nenápadné, ale systematické. Vytvára sa dojem, že bývanie je niečo, čo má zabezpečiť štát, prostredníctvom nájomného bývania a dotácií. V konečnom dôsledku však vlastníctvo prechádza do rúk veľkých hráčov – bánk, fondov, korporácií.

V Španielsku bolo 80 % ľudí vlastníkom svojho bývania. Je to súčasť kultúry, najmä v južnej Európe. Na severe sa skôr uprednostňuje bývanie v družstvách a kolektívnych formách vlastníctva. To, čo sa dnes deje – často pod záštitou legislatívy EÚ – je premyslená zmena tohto modelu. A najhoršie je, že sa o tom otvorene nehovorí. Namiesto toho sa ľuďom predkladajú frázy o energetickej efektívnosti.

V skutočnosti ide o to, vyradiť z trhu tisíce bytov – či už na prenájom alebo predaj. Ide o byty, ktoré dnes ľudia potrebujú, ale po zavedení týchto pravidiel sa stanú „nelegálne“ a prakticky nepredajné.

Myslíte si, že sa táto smernica skutočne začne v roku 2030 uplatňovať? Alebo sa to dá právne zablokovať?

Vidím dve protichodné tendencie. V Španielsku som skeptický. Vláda má ideologickú averziu k súkromnému vlastníctvu a opozícia je pasívna alebo zbabelá. Okrem toho sa tieto opatrenia už prejavujú v číslach – európske hospodárstvo stagnuje, klesá konkurencieschopnosť, rastú ceny aj nezamestnanosť. A zároveň sa obmedzujú práva jednotlivcov.

Na druhej strane vidíme nádej v iných krajinách – Taliansko, Maďarsko, Poľsko – ktoré nejdú touto cestou. Vo Francúzsku sa možno čoskoro zmení vláda, niečo podobné sa črtá aj v Nemecku. Verím, že Európa ešte môže zmeniť kurz.

Aký odkaz máte pre občanov, ktorí sa o týchto opatreniach práve dozvedeli?

Chcel by som ľuďom povedať: dávajte si pozor. Myšlienky a rozhodnutia majú dôsledky. Postupne prichádzame o slobodu aj životnú úroveň. Veci, ktoré boli pre generácie našich rodičov samozrejmé – bývanie, auto, dovolenka – sa dnes stávajú luxusom.

Dnes už nemáme nepriateľa s kladivom, kosákom a červenou hviezdou, ktorého by sme vedeli pomenovať ako komunizmus. Dnes čelíme ideológiám, ktoré sa vydávajú za ekologizmus, toleranciu či ochranu planéty. Ale ich cieľom je to isté: obmedziť individuálnu slobodu.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK