Merz priznal, že európske štáty boli „čiernymi pasažiermi“ v obrane USA
Nemecký kancelár Friedrich Merz priznal, že Európa sa príliš dlho spoliehala na Spojené štáty v oblasti obrany a bezpečnosti, avšak dodal, že teraz sú „na rovnakej vlne“.
„Vieme, že musíme urobiť viac; v minulosti sme boli čiernymi pasažiermi a Američania nám garantovali našu slobodu a bezpečnosť, ale už nie sú ochotní, čo je pochopiteľné, robiť to ďalej a žiadajú nás, aby sme robili viac. A my teraz robíme viac,“ povedal Merz v piatok (18. júla) pre BBC.
Odvtedy, čo sa americký prezident Donald Trump v januári vrátil do Bieleho domu a obnovil tlak na spojencov v NATO, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za obranu starého kontinentu, Európa zvýšila investície a zlepšila spoluprácu v oblasti obrany.
Pod tlakom Trumpa a generálneho tajomníka Aliancie Marka Rutteho sa na samite v Haagu 25. júna členovia NATO dohodli, že budú na obranu vynakladať 5 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Španielsko, ktoré odmietlo tento cieľ splniť, Trump obvinil, že sa chce „zviezť zadarmo“.
Merzove výroky zazneli počas jeho návštevy Veľkej Británie, ktorej cieľom bolo posilniť obranné vzťahy medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom.
Vo štvrtok (17. júla) podpísali Veľká Británia a Nemecko zmluvu o obrannej spolupráci a dohodli sa aj na vybudovaní priameho železničného spojenia medzi Londýnom a Berlínom. Merz a britský premiér Keir Starmer sa zaviazali, že v priebehu nasledujúceho desaťročia vyvinú pokročilý raketový systém s doletom viac ako 1 900 km.
V piatkovom rozhovore (18. júla) s reportérom BBC Nickom Robinsonom dostal Merz otázku, či si myslí, že Trump je „ľahostajný k osudu Európy“.
„No, prinajmenšom nie je taký jednoznačný a angažovaný ako bývalí americkí prezidenti… a to je dôvod, prečo všetci hľadáme väčšiu nezávislosť od americkej obrany,“ odpovedal Merz.
Nemecký líder podotkol, že si v posledných rokoch všimol, ako sa Spojené štáty postupne odkláňajú od Európy a zameriavajú sa na Áziu, pretože sú „vo veľmi tvrdej kokurencii“ s Čínou. Merz povedal, že sa od svojho nástupu do úradu v máji stretol s Trumpom trikrát a rozprával sa s ním o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou.
Na rovnakej vlne
„Myslím si, že prezident Trump je na rovnakej vlne. Snažíme sa ukončiť túto vojnu,“ skonštatoval Merz.
„Telefonujeme si raz týždenne. Koordinujeme naše úsilie. Jednou témou je vojna na Ukrajine a druhou naše obchodné spory a clá. Vidíme veľkú hrozbu a tou je Rusko. A táto hrozba sa netýka len Ukrajiny. Týka sa nášho mieru, našej slobody a politického usporiadania v Európe.“
Merz spomenul, že momentálne nemecké ozbrojené sily „nie sú dostatočne silné, naša armáda nie je dostatočne silná, a to je dôvod, prečo toľko investujeme“.
24. júna – deň pred oznámením dohody na samite NATO – povedal nemecký minister financií Lars Klingbeil, že Berlín do roku 2029 zvýši svoje základné výdavky na obranu na 3,5 % HDP, pričom ďalších 1,5 % pôjde na infraštruktúru súvisiacu s obranou.
„Zvýšime výdavky na obranu krok za krokom tak, aby sme v roku 2029 dosiahli kvótu NATO vo výške 3,5 %,“ uviedol Klingbeil.
Trump sa od svojho návratu do Bieleho domu v januári snaží ukončiť vojnu na Ukrajine. „Nestojím na strane nikoho. Viete, na čej strane som? Na strane ľudstva,“ vyhlásil 15. júla.
Jeho snahy však boli doteraz ruským prezidentom Vladimirom Putinom odmietané. 14. júla Trump oznámil, že ak Putin do 50 dní neprijme mierovú dohodu s Ukrajinou, zvýši clá voči Moskve a uvalí na ňu aj dodatočné sekundárne clá.
„Som [z Putina] sklamaný, pretože som si myslel, že sme mohli mať dohodu už pred dvoma mesiacmi, ale zdá sa, že sa to neposúva vpred. Takže na základe toho zavádzame sekundárne clá. Pokiaľ nebudeme mať dohodu do 50 dní, je to veľmi jednoduché: budú mať stopercentné clá, tak to proste je,“ vyhlásil Trump.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.