Svet » EÚ

Medzi vojnou, klimatickými cieľmi a clami: Dánsko preberá predsedníctvo v Rade EÚ

1. júla 2025 Poľsko odovzdalo predsedníctvo v Rade Európskej únie Dánsku. V čase plnom neistoty chce Dánsko priniesť stabilitu a jasné smerovanie – od vojny na Ukrajine cez obranu a hospodárstvo až po klimatickú politiku a azyl.

V utorok 1. júla sa Dánsko stalo predsedníckou krajinou Rady EÚ na druhý polrok 2025. Je to už ôsmy raz, čo túto úlohu zastáva. Predsednícka krajina má za úlohu okrem iného viesť vnútorné diskusie v rámci EÚ a prispievať k dosahovaniu kompromisov. Vedie aj rokovania s Európskym parlamentom o legislatívnych návrhoch.

Množstvo výziev a časy neistoty

V rozhovore pre portál The Parliament povedal stály zástupca Dánska Carsten Grønbech-Jensen, že rotujúce predsedníctvo vníma ako prvok, ktorý podporuje spolupatričnosť. Na rozdiel od predsedníctiev v rokoch 2002 a 2012, na ktorých sa podieľal tiež, je podľa neho tento cyklus oveľa nepredvídateľnejší: „Na agendu vplýva toľko nepredvídateľných faktorov, že je ťažké odhadnúť, čo sa stane.“

Dánske predsedníctvo sa začína uprostred prebiehajúcej vojny na Ukrajine, neskončenej operácie Izraela proti Hamasu a neistoty okolo iránskeho jadrového programu. K tomu sa pridáva stagnujúce európske hospodárstvo, rastúci odpor voči Zelenému dohovoru a otázka zbrojenia.

Dánsko patrí k zástancom tvrdého postoja voči Rusku a silnej podpory Ukrajiny. Kodaň už poskytla Kyjevu zbrane v hodnote takmer 9 miliárd eur.

Dánsko už nie je súčasťou „šetrnej štvorky“

Bezpečnostná politika bude jednou z priorít dánskeho predsedníctva. Aby EÚ mohla zrealizovať plán ReArm Europe/Readiness 2030, Dánsko sa vzdialilo od svojho predchádzajúceho úsporného prístupu. V roku 2020 patrilo spolu s Holandskom, Rakúskom a Švédskom ešte do tzv. „šetrnej štvorky“ – krajín odmietajúcich rozširovanie rozpočtu EÚ počas pandémie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová dnes hovorí inak. Podľa nej svet, ktorý zaručoval slobodu a blahobyt, už nemožno považovať za samozrejmosť, napísali Euronews.

Proti ďalšej vojenskej podpore Ukrajine a sankciám voči Rusku sa zatiaľ verejne stavajú najmä Maďarsko a Slovensko. Bratislava sa stavia rezervovane aj k ďalšiemu zbrojeniu.

Kodaň sa považuje za priekopníka v oblasti čistej energie

Dánsko patrí medzi vzorných žiakov v oblasti Zeleného dohovoru. Približne 80 % jeho domácej elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov. Podľa stáleho zástupcu Grønbecha-Jensena je energetická transformácia naďalej kľúčovým cieľom: „Prechod na zelenú energiu nám umožní zbaviť sa závislosti od [zahraničných] poskytovateľov energie – vrátane ruských či fosílnych zo zvyšku sveta. Je to aj otázka energetickej bezpečnosti.“

Zelený prechod považuje za súčasť „agendy konkurencieschopnosti“. Dánske firmy podľa neho rastú a získavajú výhodu vďaka ekologickým inováciám. Zelená politika je podľa neho „súčasťou modernizácie ekonomiky celej Európy“ a „vôbec nie je prežitkom“.

Náklady na elektrinu sú ešte vyššie ako v Nemecku

Či bude Dánsko vnímané ako vzor aj v ostatných krajinách EÚ, je však otázne. So 6 miliónmi obyvateľov a územím polovičným v porovnaní s Rakúskom síce využíva priaznivé podmienky na výrobu energie z vetra, no podľa údajov spoločnosti Verivox má vyššie ceny elektriny ako Nemecko – drahšie je to už len na Bermudách.

Okrem skeptického postoja niektorých členov EÚ ku klimatickej politike Dánska môžu komplikácie prísť aj zo strany USA – okrem opakovaných záujmov Donalda Trumpa o Grónsko ide najmä o hroziacu obchodnú vojnu.

Spor o clá môže zatlačiť na export

Dňa 9. júla vyprší lehota na dosiahnutie dohody medzi EÚ a USA v colnom spore. Ak sa strany nedohodnú, Európska komisia bude musieť oznámiť odvetné clá – čo by zasiahlo aj dánsku ekonomiku, keďže USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom krajiny.

Export predstavuje takmer 70 % dánskeho HDP. Ako predsedajúca krajina by Dánsko muselo koordinovať reakciu celej EÚ na možné americké clá.

Rozširovanie EÚ

Ďalšou prioritou Dánska bude rozširovanie EÚ. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v roku 2013, keď sa členom stalo Chorvátsko. V súčasnosti Brusel podporuje členstvo západobalkánskych krajín, Moldavska a Ukrajiny. Proti Ukrajine sa však už vopred vyjadrilo Maďarsko.

Prísna azylová politika

Dánsko je považované za vzor pre niekoľko ďalších členských štátov, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia na udržanie žiadateľov o azyl mimo svojich hraníc. Podľa denníka „Nordschleswiger“ Kodaň v roku 2024 udelila azyl len 860 ľuďom, čo je najnižšia úroveň za posledných 40 rokov – bez započítania ukrajinských vojnových utečencov.

Možno predpokladať, že členským štátom, ktoré sú za mimoriadne prísnu azylovú politiku, sa dostane podpory od dánskeho predsedníctva Rady, hoci nemajú doložku o vystúpení zo spoločnej azylovej politiky, na rozdiel od samotného Dánska. Dánske predsedníctvo Rady EÚ bude pravdepodobne pôsobiť skôr ako urýchľovač než brzda pri zavádzaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS).

Dánska vláda podporuje aj model dočasného umiestňovania žiadateľov o azyl v tretích krajinách. Podobne to robilo aj Spojené kráľovstvo alebo Taliansko. Tento prístup však čelí právnym a finančným výhradám, ako aj kritike humanitárnych organizácií, ktoré varujú pred tým, aby sa z dánskeho modelu nestal celoeurópsky štandard.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK