Svet

Macron a Putin spolu prvýkrát od roku 2022 telefonovali

Ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Emmanuel Macron mali prvý spoločný telefonát od roku 2022, uviedol 1. júla Kremeľ. Moskva uviedla, že dvojica mala „vecný“ telefonát a diskutovala o konflikte medzi Iránom a Izraelom, ako aj o vojne na Ukrajine. Paríž uviedol, že telefonát trval viac ako dve hodiny a že francúzsky líder vyzval na prímerie na Ukrajine a začatie rokovaní o ukončení konfliktu.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS uviedla, že naposledy sa takýto rozhovor uskutočnil 11. septembra 2022 a že tento telefonát inicioval Elyzejský palác. „Bol to nápad francúzskej strany,“ uviedol 2. júla hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Putin v telefonáte „opätovne zdôraznil, že ukrajinský konflikt je priamym dôsledkom politiky západných krajín“. Ďalej povedal, že Západ roky ignoroval bezpečnostné záujmy Ruska a toleroval porušovanie práv rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny. Akákoľvek mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by podľa neho mala mať „komplexný a dlhodobý“ charakter a mala by vychádzať z „nových územných skutočností“.

Macron podľa vyhlásenia Elyzejského paláca „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny“. Vyzval tiež na čo najskoršie dosiahnutie prímeria a na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou s cieľom dosiahnuť trvalé urovnanie konfliktu. Elyzejský palác uviedol, že obe hlavy štátov budú naďalej diskutovať o situácii.

Obaja lídri viedli pravidelné diskusie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, za čo Macron čelil kritike. Krátko pred inváziou vo februári 2022 navštívil aj Moskvu. Pravidelný dialóg medzi oboma lídrami bol prerušený po tom, ako Macron podľa Moskvy „porušil dôvernosť posledného rozhovoru tým, že doň bez predchádzajúceho upozornenia zapojil novinárov“.

Pokiaľ ide o súčasnú situáciu v Iráne, Putin podľa Kremľa uviedol, že je potrebné rešpektovať právo Teheránu na mierový rozvoj jadrovej energetiky, ako aj jeho pokračujúce dodržiavanie zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Úrad francúzskeho prezidenta uviedol, že Macron považuje jadrovú hrozbu zo strany Teheránu za natoľko vážnu, že si vyžaduje zapojenie všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, medzi ktorých patrí aj Francúzsko a Rusko. Ďalšími stálymi členmi sú Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Čína.

Macron súčasne zdôraznil potrebu plnej spolupráce Iráncov s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a „vyjadril odhodlanie hľadať diplomatické riešenie, ktoré by viedlo k trvalému a dôslednému vyriešeniu jadrovej otázky, otázky iránskych rakiet a úlohy Iránu v regióne“. Macron a Putin sa údajne dohodli na „koordinácii“ svojich snáh na dosiahnutie tohto cieľa.

Minulý týždeň Irán oznámil svoj zámer ukončiť vzťahy s MAAE v dôsledku útokov Izraela a Spojených štátov na jeho jadrové zariadenia. Teheránsky minister zahraničných vecí Seyed Abbas Araghči 27. júna na sociálnej sieti X uviedol, že iránsky parlament hlasoval za ukončenie spolupráce s agentúrou, „kým nebude možné zaručiť bezpečnosť a istotu“ jadrových aktivít krajiny.

Významnú časť viny za útok pripísal aj agentúre a jej generálnemu riaditeľovi Rafaelovi Grossimu. „Priamo podporil prijatie politicky motivovanej rezolúcie proti Iránu zo strany [Rady guvernérov] MAAE, ako aj nezákonné izraelské a americké bombardovania iránskych jadrových zariadení,“ uviedol Araghči vo svojom vyhlásení. „Grossi navyše neuveriteľne zradil svoje povinnosti, keď výslovne neodsúdil takéto očividné porušenie bezpečnostných opatrení MAAE a jej štatútu. MAAE a jej generálny riaditeľ nesú plnú zodpovednosť za tento nepríjemný stav,“ dodal Araghči.

Podľa Islamskej tlačovej agentúry iránsky prezident Masúd Pezeškijan 2. júla ratifikoval zákon, ktorým sa pozastavuje spolupráca krajiny s MAAE.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK