Európska únia 23. októbra odsúhlasila nové sankcie voči Rusku. Zameriavajú sa na ruskú tieňovú flotilu, banky, subjekty z tretích krajín a poskytovateľov kryptomien. EÚ oznámila nové sankcie deň po tom, ako americká administratíva Donalda Trumpa ohlásila, že voči Moskve zavedie prísnejšie sankcie vrátane sankcií uvalených na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Lukoil a Rosneft. Tento krok je priamo zameraný na najdôležitejší zdroj príjmov Kremľa, ktorý podľa svetových lídrov udržiava vojnu na Ukrajine v chode.
V poradí 19. balík sankcií EÚ voči Moskve je podľa Rady EÚ reakciou na rastúcu agresiu Ruska voči Ukrajine, najmä na útoky na civilnú infraštruktúru.
Opatrenia zahŕňajú sankcie voči ďalším 117 plavidlám z ruskej tieňovej flotily, čím sa ich celkový počet zvýšil na 557. Tieto plavidlá sú podozrivé z prepravy ruskej ropy aj napriek existujúcim sankciám.
Od januára 2027 nadobudne platnosť zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu pre dlhodobé kontrakty, pričom pre krátkodobé zmluvy začne platiť už do šiestich mesiacov.
Na zoznam s transakčnými obmedzeniami bolo pridaných päť ruských bánk; úplné sankcie boli uvalené aj na vývojára kryptomeny viazanej na rubeľ.
EÚ pridala na čierny zoznam ďalších 45 subjektov, ktoré sa zapájajú do obchádzania sankcií alebo do podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu.
Patrí sem 28 subjektov so sídlom v Rusku, 12 v Číne a Hongkongu, tri v Indii a dva v Thajsku. „EÚ tiež obmedzuje pohyb ruských diplomatov, aby zabránila pokusom o destabilizáciu. Pre Putina bude financovanie vojny čoraz náročnejšie. Každé euro, ktoré Rusku odoprieme, nemôže použiť na vojnu,“ uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.
Zelenskyj v Bruseli
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na brífingu vyhlásila, že pokusy Bruselu sankcionovať Rusko sa obrátili proti EÚ a možnosti rozšírenia sankcií sú „takmer vyčerpané“.
Zacharovová dodala, že Moskva má právo reagovať na sankcie EÚ, „hoci ide o zjavne neúspešné pokusy“ poškodiť Rusko, uviedla ruská štátna tlačová agentúra TASS.
„Ako vždy, odpovieme primerane a obozretne, pričom budeme dbať na naše základné záujmy,“ doplnila Zacharovová.
V príspevku na platforme X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval EÚ za zavedenie najnovších sankcií a uviedol, že je kľúčové, aby EÚ, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo „konali koordinovane, čím zvýšia tlak na Rusko a priblížia mier, ktorý všetci potrebujeme“.
„Sankčný tlak potrebujeme zintenzívniť. Dnes o tom budeme diskutovať v Bruseli s našimi partnermi,“ doplnil.
Zelenskyj sa 23. októbra zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde sa rokovalo o perspektíve vstupu Ukrajiny do EÚ a obrannej pomoci pre krajinu. EÚ má ešte prediskutovať, či bude v podpore Kyjeva pokračovať aj počas nasledujúcich dvoch rokov.
Zrušené stretnutie Trumpa s Putinom
Celý svet očakával, že americký prezident Donald Trump sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom stretne v Budapešti, kde mali diskutovať o ukončení vojny na Ukrajine. Tieto plány však boli začiatkom týždňa zrušené.
Rozhodnutiu predchádzal telefonát amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia s jeho ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom, ktorí mali tento týždeň rokovať o príprave možného samitu.
„Minister Rubio a minister Lavrov spolu telefonovali,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení 21. októbra.
„Ukázalo sa, že ďalšie osobné stretnutie ministra s jeho ruským kolegom nie je potrebné a v blízkej budúcnosti sa neplánuje ani stretnutie prezidenta Trumpa s prezidentom Putinom.“
Nasledujúci deň Trump uviedol: „Zrušili sme stretnutie s prezidentom Putinom; nemal som pocit, že by rokovania šli správnym smerom.“
„Nezdalo sa mi, že by sme sa mohli dostať tam, kam musíme smerovať. Preto som to zrušil, ale spravíme to v budúcnosti.“
Trump tiež naznačil, že rokovania po stretnutí s Putinom uviazli na mŕtvom bode.
„Môžem len povedať, že zakaždým, keď hovorím s Vladimirom, máme konštruktívne rozhovory, no potom nikam nevedú. Proste nikam nevedú,“ skonštatoval americký prezident.
Dodal, že nadišiel čas, aby Rusko ukončilo nepriateľstvo s Ukrajinou.
„Vo vojne nikdy neviete, ale povedal by som, že nastal čas uzavrieť dohodu,“ skonštatoval Trump.
„Veľa ľudí umiera. Viete, nie sú to Američania, ale sú to ľudia, sú to duše a umierajú po tisícoch, je to najhorší konflikt od druhej svetovej vojny a naozaj by sme ho mali zastaviť.“
Trump už 22. októbra uviedol, že nechce premárniť čas pri ďalšom stretnutí s Putinom. „V priebehu nasledujúcich dvoch dní vás budeme informovať o tom, čo urobíme,“ povedal.
Trumpova administratíva sa snaží na Putina zvyšovať tlak, aby vojnu ukončil. Minulý týždeň americký minister obrany Pete Hegseth upozornil Moskvu, že Spojené štáty a ich spojenci v NATO spôsobia Rusku „vysoké straty“, ak rýchlo neukončí vojnu na Ukrajine.
Hegseth vyhlásil, že Spojené štáty a Európa vyslali Rusku „jasný odkaz“. „Teraz je čas ukončiť túto tragickú vojnu, zastaviť zbytočné krviprelievanie a sadnúť si k mierovému stolu,“ povedal.
Trumpova administratíva tiež zvýšila sankcie a clá voči Moskve a zaviedla aj sekundárne clá na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu.
Ministerstvo financií USA 22. októbra oznámilo sankcie voči spoločnostiam Rosnefť a Lukoil, ako aj voči ich takmer tridsiatim dcérskym spoločnostiam.
Americký minister financií Scott Bessent pri oznamovaní sankcií uviedol, že opatrenia sú priamou reakciou na neochotu Moskvy ukončiť „nezmyselnú vojnu“ a boli navrhnuté tak, aby ochromili „kremeľský vojnový stroj“.
Rosnefť a Lukoil sú chrbticou ruského energetického priemyslu a spoločne zabezpečujú viac ako polovicu odhadovaných piatich miliónov barelov ropy, ktoré krajina denne vyváža. Štátom kontrolovaná spoločnosť Rosnefť, vedená Igorom Sečinom, blízkym spojencom Putina, produkuje približne 40 % celkovej produkcie ropy v Rusku, zatiaľ čo súkromná spoločnosť Lukoil prispieva podľa údajov zverejnených na webových stránkach spoločností zhruba 15 %.
Ide o prvé veľké ekonomické sankcie voči Moskve, ktoré Trump vyhlásil od svojhonávratu do Bieleho domu.
Americký Senát bude čoskoro hlasovať o návrhu zákona, ktorý Trumpa oprávni uvaliť rozsiahle sekundárne sankcie na krajiny, ktoré budú naďalej nakupovať ropu od Moskvy. Podľa ustanovení návrhu zákona by Spojené štáty zaviedli 500-percentné clá na všetok ruský tovar a služby, ako aj na tovary a služby krajín, ktoré nakupujú ruský urán a ropné produkty.
Putin sankcie odsúdil
Ruský prezident pred novinármi v Kremli odsúdil sankcie ako „nepriateľský čin“, pričom dodal, že „nebudú mať významný vplyv“ na ruskú ekonomiku.
„Je to zrejmá vec a nezlepšuje to vzťahy medzi Ruskom a USA, ktoré sa práve začali zotavovať,“ vyhlásil Putin. „Americká administratíva takýmito činmi jasne poškodzuje vzťahy medzi Ruskom a USA.“
„[Sankcie] sú svojou povahou vážne a prinesú určité dôsledky, ale nebudú mať významný vplyv na našu ekonomiku.“
Putin následne pohrozil, že obmedzenie ruského exportu energií pravdepodobne zvýši svetové ceny, pričom poznamenal, že na rozdiel od Ruska Spojené štáty spotrebujú viac ropy, ako predávajú.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý momentálne pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, sa vyjadril expresívnejšie.
„USA sú naším protivníkom a ich ukecaný „mierotvorca“ sa teraz plne vydal cestou vojny s Ruskom,“ napísal na Telegrame.
Trump neschválil dodanie rakiet Tomahawk
Trump zároveň pri inej príležitosti informoval, že USA nepovolili Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu pri útokoch na Rusko. Správy, ktoré tvrdili, že tak urobil, označil za falošné (fake news).
V príspevku na sociálnych sieťach uviedol: „Správa Wall Street Journal o tom, že USA schválili Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu, je falošná! USA nemajú nič spoločné s týmito raketami, nech už pochádzajú odkiaľkoľvek, ani s tým, čo s nimi Ukrajina robí!“
Trump dodal, že Ukrajina nepoužíva americké rakety. „Myslím, že používajú nejaké európske rakety, ale nepoužívajú naše,“ povedal. „A čo s nimi robia, to nekontrolujem, ale čo kontrolujem, sú naše rakety.“
„Nestrieľajú našimi raketami. Je to vymyslená správa.“
Ukrajinská armáda 21. októbra oznámila, že pri útoku na chemický závod v juhoruskej Brianskej oblasti použila francúzsko-britské rakety Storm Shadow odpaľované zo vzduchu. Rusko toto zariadenie využívalo na výrobu pušného prachu, výbušnín a raketového paliva, pričom Ukrajina ho považovala za ruské „strategicky významné zariadenie“.
Guvernér Brianskej oblasti Alexander Bogomaz na platforme Telegram uviedol, že región bol 21. októbra popoludní napadnutý ukrajinskými dronmi a raketami. Povedal, že pri útoku nebol nikto zranený a neboli hlásené žiadne škody.
Epoch Times tieto správy nedokázal overiť.
K zverejneniu správy došlo po tom, ako sa Trump začiatkom októbra pokúsil donútiť Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine. Povedal vtedy, že zvažuje, či schváli použitie amerických rakiet Tomahawk pre Ukrajinu.
Následne po telefonáte s Putinom 16. októbra a po stretnutí s ukrajinským prezidentom Zelenským v Bielom dome 17. októbra Trump vyjadril nádej, že sa mu podarí vyriešiť situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou bez vyslania rakiet Tomahawk do Kyjeva.
Zelenskyj povedal, že stretnutie s Trumpom bolo „pozitívne“ napriek tomu, že nedostal súhlas na použitie rakiet Tomahawk.
Trump 22. októbra počas návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho povedal novinárom, že aj keby Spojené štáty poskytli Ukrajine prístup k svojim raketám Tomahawk, trvalo by jej nejaký čas, kým by ich začala používať.
„Problém s raketami Tomahawk, o ktorom veľa ľudí nevie, je, že naučiť sa ich používať trvá minimálne šesť mesiacov, no zvyčajne rok,“ povedal Trump. „Sú veľmi zložité.“
Doplnil, že Spojené štáty nebudú odpaľovať Tomahawky v mene Ukrajiny. „Jediný spôsob, ako by mohla byť raketa Tomahawk vystrelená, je, keby sme ju vystrelili my,“ povedal. „A to neurobíme.“
„Je to veľmi silná zbraň, veľmi presná zbraň a možno práve preto je taká zložitá. Naučiť sa ju používať trvá rok intenzívneho tréningu. A my vieme, ako ju používať. A nebudeme to učiť iných ľudí… Je to otázka príliš vzdialenej budúcnosti.“
22. októbra Rusko vykonalo skúšobný štart svojich medzikontinentálnych balistických a riadených striel schopných niesť jadrové nálože.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
