Čo môže pápež Lev XIV. prevziať od kardinála Jozefa Tomka zoči-voči Číne (Analýza)
Onedlho, 24. mája, si cirkev pripomenie Deň modlitby za Čínu, ktorý vyhlásil pápež Benedikt XVI. v liste čínskym katolíkom v roku 2007. Keďže v Ríme nedávno zaznelo Habemus papam a katolícka cirkev ohlásila svojho 267. pápeža, pozrime sa na komplikované vzťahy medzi Vatikánom a Čínou, a na to, čo čaká novozvoleného Leva XIV. (vlastným menom Roberta Francisa Prevosta). Medzitým zaznelo množstvo rád, čo by mal robiť, a výstrah, čo sa v tejto krajine deje.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian vyjadril nádej, že aj s Levom XIV. bude „pokračovať zlepšenie vzájomných vzťahov a spoločne prispejú k svetovému mieru, stabilite, rozvoju a prosperite“.
Prehodnotenie politiky voči Číne
V roku 2018 počas pontifikátu pápeža Františka sa uzavrela kontroverzná zmluva v Čínou. V rokoch 2020 a 2022 sa obnovila a na jeseň 2024 sa naposledy predĺžila na štyri roky. Hoci jej obsah je tajný, predpokladá sa, že jej cieľom je zosúladiť proces menovania biskupov v pevninskej časti Číny, aby rešpektoval autoritu pápeža a komunistickú vládu. Pontifex a Peking sa podieľajú na výbere a menovaní biskupov.
Pre Apoštolskú stolicu je dohoda krokom k zjednoteniu čínskych katolíkov a ukončeniu rozkolu medzi oficiálnou a podzemnou cirkvou. Zdôrazňuje dialóg, zmierenie a malé kroky na ceste k tomu, aby biskupi boli v spoločenstve s Rímom. Dohoda chce tiež zlepšiť podmienky pre približne 12 miliónov tamojších katolíkov, ktorí čelia rôznym obmedzeniam. Celkovo sa počet tamojších kresťanov odhaduje na 100 miliónov.
„Treba prehodnotiť politiku voči Číne. Je to zjavné zlyhanie, čo sa týka aktuálnej situácie a aj možnosti evanjelizácie v budúcnosti. Je neprípustné, že vláda v Pekingu dosadila biskupa po Františkovej smrti,“ varoval George Weigel, životopisec Jána Pavla II. a vplyvný komentátor v USA a v katolíckych kruhoch. Takto sa vyjadril v Ríme, kde sledoval konkláve a popritom mal prednášky vo Večnom meste.
Čína podľa medializovaných informácií už od smrti predošlého pontifika dosadila dvoch biskupov. Nie je to po prvý raz, čo sa tak stalo.
Aj keď vatikánska diplomacia musí zahŕňať pastoráciu veriacich, treba v prvom rade hovoriť pravdu, myslí si Weigel: „Komunizmus je kultúra lži.“ Ako môže Vatikán čakať, že komunisti v Pekingu dodržia sino-vatikánsku dohodu, keď klamú o covide? – pýtal sa George Weigel.
Čína pokračuje, akoby sa nič nestalo, vysvetlil pre týždenník Famiglia Cristiana kňaz Gianni Criveller, riaditeľ PIME (Pápežského inštitútu pre zahraničné misie): „Dosadenie biskupov počas sede vacante (obdobie, keď je pápežský stolec neobsadený) je nedostatok taktu a jemnosti, ale nie je to nič prekvapujúce pre tých, ktorí poznajú dynamiku čínskej politiky.“
Na rozdiel od októbrovej biskupskej synody nebol žiaden biskup z Čínskej ľudovej republiky na pohrebe pápeža Františka, dodal Criveller, ktorý bol misionárom v Hongkongu a na Taiwane. Navyše z webovej stránky vlasteneckého združenia katolíkov zmizli aj dva riadky o sústrasti zverejnené štyri dni po pápežovej smrti. Nahradila ich správa o stretnutí veriacich v provincii Hanui so straníckym výborom a správa o rozpočte päťročného plánu provincie Hubei Sinic, pripomenul taliansky sinológ a doplnil: „Je to správanie, ktoré vyzerá takmer ako odpoveď na odvahu, s akou mnohí čínski katolíci a dokonca aj niektorí biskupi šírili na osobných profiloch na sociálnych sieťach Františkove zábery pri príležitosti jeho smrti.“
Nový pontifex Lev XIV. bol ako prefekt Dikastéria pre biskupov (akési ministerstvo) v priamom kontakte s episkopátom z celého sveta. A tak si je iste vedomý prekérnej situácie čínskych veriacich. Avšak nie je známe žiadne vyhlásenie terajšieho pápeža, predtým biskupa a neskôr kardinála Roberta Prevosta, o čínsko-vatikánskej dohode.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas v roku 2023 prefekt Prevost povedal, že biskup by mal byť katolícky – univerzálny. Niekedy sa sústredí iba na miestny rozmer, no mal by mať oveľa širšiu víziu. Biskup je v prvom rade pastier, ktorý je schopný byť blízky členom komunity, dodal Prevost.
V rozhovore pre peruánske médium Semanario Expresión vtedajší biskup Prevost v roku 2022 povedal, že ruská invázia na Ukrajinu je „autentická imperialistická invázia, ktorá chce zabrať územie pre mocenské ambície.“
Proukrajinský postoj nie je automaticky protaiwanský či protičínsky, no azda to sčasti objasňuje Levovo zmýšľanie o aktuálnych geopolitických výzvach.
Čínsko-katolícke vzťahy
Podľa niektorých bádateľov prišli kresťania do Číny už v prvom storočí. Za významný sa považuje príchod misionára Mattea Ricciho pred 400 rokmi. Talianskeho jezuitu si vo Vatikáne pripomenuli aj v novembri 2024 na Pápežskej gregoriánskej univerzite, kde prehovoril biskup Hongkongu kardinál Stephen Chow Sau-yan.
V roku 1922 prišiel do východoázijskej krajiny apoštolský delegát Svätej stolice kardinál Celso Costantini. O 20 rokov nato Vatikán nadviazal diplomatické vzťahy počas vlády Čankajšeka, ktoré naďalej trvajú – s Čínskou republikou Taiwan, kam sa Čankajšek utiahol pred komunistami. Svätá stolica je jeden z mála medzinárodných aktérov, ktorý naďalej udržuje diplomatické vzťahy s Taiwanom. Avšak Čínska ľudová republika pod vládou komunistov styky s Vatikánom ukončila v roku 1951.
Peking vytvoril Čínsku katolícku vlasteneckú asociáciu (CCPA), ktorá fungovala nezávisle od Vatikánu a menovala biskupov bez súhlasu z Ríma. To viedlo k rozdeleniu čínskych katolíkov na akusi oficiálnu cirkev pod kontrolou CCPA a podzemnú cirkev, ktorá zostala verná pápežovi, no čelila prenasledovaniu.
Kritika zmluvy z roku 2018 akcentuje, že aj keď Vatikán regularizuje biskupov, v skutočnosti ťahá za kratší koniec. Ázijský drak ju totiž aplikuje, ako chce. Znižuje sa vplyv podzemnej cirkvi a zahraničných aktérov a slúži vraj ako nástroj na posilnenie kontroly nad náboženskými aktivitami, argumentujú odporcovia. Čínska komunistická strana (ČKS) vníma náboženstvo podozrievavo, najmä ak je spojené s cudzími inštitúciami. Oficiálne pritom uznáva päť náboženských komunít: budhistov, taoistov, moslimov, katolíkov a protestantov.
Za strojcu dohody sa považuje kardinál Pietro Parolin, ktorý bol za Františka takzvaným štátnym sekretárom Svätej stolice, akýmsi vatikánskym premiérom. Pripustil, že dohoda je komplexná, a bol otvorený kritike. Obhajcovia zmluvy uznávajú, že je pred nimi ešte mnoho práce. Napriek tomu negatívne incidenty zo strany Pekingu či tlak iných krajín neodradili Vatikán od pokračovania v úsilí. Táto unikátna dohoda sa predĺžila o ďalšie štyri roky, čo je v čínskom kultúrnom a obchodnom kontexte úspech.
Ak by sa neobnovila, Peking by sa v geopolitickom kontexte izoloval a najskôr obrátil k Moskve, vyzdvihujú ďalej zástancovia Františkovej „Ostpolitik“. Je to podľa nich malý krok vpred – cení sa vytrvalosť a snaha o dialóg so všetkými.
Za ďalší úspech, ku ktorému azda dohoda prispela, je to, že biskup Hongkonskej diecézy Stephen Chow Sau-yan bol v roku 2023 na oficiálnej návšteve v Pekingu. Bolo to po prvý raz za posledných temer 30 rokov, čo prišla oficiálna cirkevná návšteva z tejto autonómnej oblasti do hlavného mesta Čínskej ľudovej republiky.
Náboženská sloboda v Číne
Podľa rebríčkov niekoľkých organizácií sa náboženská sloboda v krajine hojne porušuje. Mediálne najznámejší prípad je dalajláma, ktorý žije v exile v Indii a je tvárou čínskych obmedzení v Tibete. Rovnako sú početné správy o prenasledovaní moslimských Ujgurov a hnutia Falun Gong.
Podobne je to napriek sino-vatikánskej zmluve s kresťanstvom. Pápežská nadácia Pomoc trpiacej cirkvi tvrdí, že prenasledovanie kresťanov v „Ríši stredu“ sa zhoršilo. K tomu prispeli regulácie z roku 2015, ktoré obmedzili stavbu, farbu, veľkosť a umiestnenie náboženských budov. Od tohto roku členovia ČKS nesmú byť členmi žiadnej náboženskej skupiny. Pokračuje aj ničenie cirkevného majetku, ktoré je najviditeľnejším znakom pokračujúceho prenasledovania, zhodnotila Pomoc trpiacej cirkvi a uzavrela: „Vyhliadky na náboženskú slobodu zostávajú naďalej negatívne, pričom represie a prenasledovanie budú pokračovať a s čoraz sofistikovanejšími nástrojmi sledovacích technológií sa stanú čoraz dotieravejšími a všadeprítomnými.“
Podľa organizácie Open Doors boli v roku 2024 dvaja z piatich nasledovníkov Krista v Ázii prenasledovaní. Ako upozornila, v Číne je vysoký stupeň prenasledovania: „V posledných rokoch sa vláda agresívne snažila zabezpečiť, aby všetky náboženské prejavy boli zosúladené s oficiálnou čínskou komunistickou filozofiou.“
Nezaregistrované kostoly, aj keď v minulosti tolerované, sa považujú za nelegálne. Deti do 18 rokov nesmú navštevovať kostoly. Oficiálne registrované cirkvi sú veľmi regulované a vystavené štátnej ideológii. Len v roku 2023 v Číne zavreli minimálne 10 000 kostolov, varovala organizácia.
Slovenský prelát v sino-vatikánskych vzťahoch
Slovenský kardinál Jozef Tomko (1924 – 2022) bol významnou osobnosťou slovenských, ale aj nedávnych cirkevných dejín obzvlášť v spomínanej Ostpolitik. V pontifikáte Jána Pavla II. slúžil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov (1985 – 2001). Počas komunistického režimu v Československu a aj po ňom až do svojej smrti žil v Ríme. Označovali ho za odhodlaného, vlasteneckého a s dobrou teologickou prípravou.
Organizoval stretnutia spolu so Štátnym sekretariátom Svätej stolice a s odborníkmi o Číne, kam chodil aj prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger – budúci pápež Benedikt XVI. Avšak po Tomkovi sa stretnutia uzavreli len pre Rímsku kúriu. Jeho prístup k ázijskému drakovi si cenili mnohí, okrem iných emeritný biskup Hongkongu, kardinál Joseph Zen Ze-kiun. Za jeho odvážny postoj k Číne a zato, že je jedným z hlavných kritikov sino-vatikánskej dohody, Zena prezývajú „Starý lev“.
Tomko bol prezieravý a rozumel hrozbe komunizmu. Uznával len podzemnú cirkev, a aj keď bolo veľa dobrých ľudí v oficiálnej cirkvi, nepovažoval ju za pravú, vyzdvihol Zen. Slovenský rodák si taktiež dokázal vydobyť od komunistov ústupky a lepšie podmienky pre katolíkov v pevninskej Číne, čo sa jeho nástupcom nepodarilo, dodal prelát z Hongkongu.
Kardinál Tomko napríklad rozposlal list biskupom sveta. Varoval v ňom návštevníkov Číny pred správaním, ktoré by naznačilo aj nepriame uznanie legitimity režimom odobreného združenia katolíkov.
Na jeho poslednej rozlúčke vo Vatikáne kardinál Giovanni Re prízvukoval, že Tomko vykonával svoju službu s veľkou vyváženosťou úsudku, s pokojom, zdravým rozumom, láskavosťou, jemnosťou a vždy s pocitom oddanosti. Zároveň bol otvorený k ľuďom, ich kultúram, ich tradíciám a mal zmysel pre univerzálnosť.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
