Európa sa lúči s ruskou energiou. Odvaha, kríza či začiatok novej a lepšej éry?

Pracovník prechádza časťou rafinérie Slovnaft 31. mája 2022 v Bratislave na Slovensku. (Foto: Zuzana Gogova/Getty Images)

Európska únia sa približuje k historickému míľniku – úplnému ukončeniu závislosti od ruských energií. Sankcie, embargá a diverzifikácia dodávok, ku ktorým EÚ pristúpila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, viedli k dramatickému poklesu dovozov z Ruska. Cesta k úplnému dokončeniu tejto európskej ambície však ešte zďaleka nie je na dohľad.

Európska komisia v máji tohto roka predstavila plán REPowerEU, ktorý stanovuje konkrétne termíny pre postupné „odstrihnutie sa“ od ruského plynu, ropy a jadrovej energie. Pred rokom 2022 tvoril ruský plyn až 45 % dovozu do EÚ, čo robilo blok zraniteľným voči potenciálnym manipuláciám Moskvy.

Invázia na Ukrajinu viedla k sérii sankcií. EÚ zakázala uhlie hneď v apríli 2022 a väčšinu dovozu ropy cez more v decembri toho istého roka. Napriek tomu sa v minulom roku vrátil dovoz ruského plynu na úroveň 19 % celkového objemu, čo vtedy Komisia označila za „nebezpečný návrat k starým vzorcom“.

Moskva stále zarába miliardy na plyne do Európy

Podľa dát Komisie klesol dovoz ruskej ropy v roku 2025 pod tri percentá, no plyn naďalej tvorí 13 %, čo dáva hodnotu viac ako 15 miliárd eur ročne. Tieto peniaze podľa predstaviteľov EÚ nepriamo financujú vojnu na Ukrajine, čo podčiarkuje naliehavosť zmien.

Plán REPowerEU, zverejnený 6. mája 2025, navrhuje deväť konkrétnych opatrení na koordinované ukončenie dovozu. Zahŕňa zlepšenie transparentnosti kontraktov, monitorovanie dodávok či prípravu národných plánov členských štátov do konca roka 2025.  Tieto postupy majú zabezpečiť stabilné ceny a dodávky, pričom EÚ počíta s diverzifikáciou od dodávateľov ako Nórsko, USA či Katar.

Nedávno sa EÚ rozhodla „pritiahnuť skrutky“ a 20. októbra 2025 dosiahla Rada EÚ všeobecný súhlas s návrhom na postupné ukončenie dovozu ruského plynu. Krátkodobé kontrakty uzatvorené pred 17. júnom 2025 môžu pokračovať do júna 2026, dlhodobé do januára 2028. 

Európsky parlament navrhuje ešte ambicióznejšie termíny – ukončenie ropy do konca 2025 – no finálne rozhodnutie sa očakáva v najbližších mesiacoch.

Ohnivá slovenská debata – realistické obavy či výhovorky?

V Európskom parlamente sa 22. októbra 2025 uskutočnila intenzívna rozprava o ukončení dovozu všetkých energií z Ruska a zatváraní medzier v importe cez tretie krajiny. Europoslanci v nej poukázali na viaceré kľúčové aspekty – od morálnej nutnosti zastaviť financovanie ruskej vojny až po praktické riziká pre energetickú bezpečnosť a ekonomiku členských štátov.

Slovenskí europoslanci sa prezentovali rozdielnymi pohľadmi. Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko / Obnovme Európu) zdôraznila, že „ruský plyn nie je lacný, ako sa tvrdí“, keďže podľa nej „domácnosti dotujeme stovkami miliónov a firmy majú jedny z najvyšších cien v EÚ“. Tvrdí, že ak sa od ruských energií dokázali odstrihnúť pobaltské štáty alebo Česko, Slovensko to zvládne tiež, ak bude politická vôľa. 

Naopak, Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD / nezaradená) varovala, že návrh „ohrozuje energetickú bezpečnosť“ východnej časti Európskej únie, pričom tvrdí, že nahrádza jednu závislosť druhou. Narážala tým na to, že EÚ môže začať byť namiesto Ruska energeticky závislé na USA.

Branislav Ondruš (Hlas-SD / nezaradený) upozornil na konkrétne dopady – slovenská rafinéria pokrýva takmer tretinu spotreby pohonných hmôt v Rakúsku a Česku a je kľúčovým dodávateľom na Ukrajinu. 

„Ročná kapacita alternatívneho chorvátskeho ropovodu je 12 miliónov. Lenže Maďarsko a Slovensko potrebujú ročne 14 miliónov ton ropy. Ale najhoršie je, že tento ropovod má 50 rokov a jeho kapacita sa doteraz využívala na necelých 15 %,“ povedal Ondruš a pridal paralelu: „Predstavte si, že máte v garáži 50-ročné auto, s ktorým ročne prejdete tak zhruba 2-tisíc kilometrov a zrazu ho máte začať používať na tisíc kilometrov týždenne a bez zastavenia 24 hodín denne má takto odteraz fungovať už navždy.“

Ondruš tiež hovoril o tom, že Chorváti navyše požadujú štvornásobné poplatky za prepravu oproti napríklad transalpskému ropovodu z Talianska do Nemecka či Rakúska. „Dokonca aj Ukrajinci, ktorí majú s prevádzkou ropovodu veľké náklady, požadujú polovičné poplatky než Chorváti, čo pre Slovensko znamená nárast poplatkov o 100 miliónov eur ročne.“

Trumpova výnimka pre Orbána 

Členské štáty musia predložiť národné plány diverzifikácie vrátane ropy, s cieľom ukončiť dovoz do 1. januára 2028. Niektoré krajiny, ako Slovensko a Maďarsko, protestujú proti plánu. Slovenský premiér Robert Fico ho označil za „poškodzujúci národné záujmy“ a varoval pred rastom cien energií. Think-tank Strategic Perspectives však tvrdí, že plán je „správny krok“, ktorý mal prísť skôr, a zdôrazňuje potrebu európskej solidarity v dodávkach.

Najnovšou udalosťou je výnimka, ktorú Maďarsko získalo od USA. V piatok 7. novembra sa maďarský premiér Viktor Orbán vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Po rokovaniach Maďarsko oznámilo „neobmedzenú výnimku“ z amerických sankcií na dovoz ruskej ropy a plynu cez potrubia TurkStream a Družba. Podľa ministra zahraničia Pétera Szijjártóa to zaručuje „najnižšie ceny energií v Európe“ a chráni ekonomiku pred šokom.

Biely dom však neskôr ponúkol inú verziu. Maďarsko podľa americkej strany dostalo výnimku len na jeden rok a viaže ju na záväzok diverzifikovať dovoz – vrátane nákupu amerického LNG v hodnote 600 miliónov dolárov. 

Maďarsko, ktoré dováža 86 % ropy a 74 % plynu z Ruska, argumentovalo, že jeho rafinérie sú prispôsobené na ruskú ropu Urals a alternatívy by spôsobili cenový skok. Naopak, web euronews.com upozorňuje, že kritici, vrátane spojencov Maďarska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), to vidia ako politický darček pre Orbána pred budúcoročnými voľbami, ktorý oslabuje jednotu Západu. 

Európska komisia však napriek tomu trvá na svojich termínoch a Maďarsko tak musí do konca roka predložiť národný plán.

Pozrite sa na nás, vravel bývalý šéf Orlenu

Fínsky zákonodarca Ville Niinistö zo skupiny Zelených pripomenul, že „v roku 2024 sme stále dovážali ruské palivá za 22 miliárd eur“, čo boli podľa neho významné peniaze financujúce vojnu proti Ukrajine. 

Poliak Daniel Obajtek zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov zasa poukázal na úspech Poľska, ktoré sa od ruskej ropy a plynu odstrihlo už v roku 2023 vďaka novej infraštruktúre, a označil pokračujúci dovoz za „škandál“. „Pozrite sa na Poľsko. Je to chudobnejšia krajina ako Francúzsko alebo Nemecko. V roku 2023 sme sa vzdali ruskej ropy a plynu, vybudovali sme infraštruktúru a ukázali celej Európe, že to dokážeme. Hovoríme o tom už tri roky a aký je výsledok?“ vyhlásil Obajtek, v rokoch 2018 až 2024 predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poľskej energetickej spoločnosti Orlen.

Ľavicová Švédka Hanna Gedinová dodala, že „každý nákup ruskej energie financuje vojnové zločiny“ a za pol roka sme kúpili skvapalnený zemný plyn (LNG) za sumu ekvivalentnú 140 000 dronom.

Kritici návrhu zdôrazňovali ekonomické riziká a nerovnosti medzi štátmi. Češka Jana Nagyová z frakcie Patrioti pre Európu hovorila o „rane do chrbta priemyslu“ vnútrozemských krajín a nelogickosti zákazu. Maďar Csaba Dömötör z rovnakej skupiny varoval, že pre Maďarsko by to mohlo znamenať stratu 4 % HDP.

Eurokomisár: Nie je to o Rusku, ale aj o našich cieľoch

Analýzy podľa spravodajského webu CNN ukazujú, že diverzifikácia je realizovateľná, keďže USA a Nórsko už pokrývajú väčšinu LNG, zatiaľ čo v najbližších rokoch sa tiež očakáva i nárast kapacity obnoviteľných zdrojov. 

Pre Slovensko a Maďarsko to znamená investície do infraštruktúry, ako je rozšírenie plynovodu Adria z Chorvátska.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen pripomenul, že energetický odklon od Ruska nie je len o sankciách, ale o novej ére energetickej suverenity. „Ide o otvorenie toku domácej, cenovo dostupnej a čistej energie na celom našom kontinente,“ skonštatoval dánsky politik.

Podporte nás

Prečítajte si aj