Uchovanie pupočníkovej krvi sa prezentuje ako investícia do zdravia dieťaťa už pri jeho narodení. Kritici poukazujú na minimálne využitie. Pupočníkovú krv je však možné aj darovať a tam je už využitie oveľa širšie. Tému na verejnosti už pred rokom otvorila poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková. Tá na niekoľkých tlačových konferenciách poukazovala na možné pochybné pozadie okolo využitia odobratej pupočníkovej krvi a údajný neetický biznis ohľadom jej predaja. Kde končí medicína a začína marketing? Svoj pohľad na tému pre Epoch Times Slovensko vysvetlil gynekológ Milan Mikuš.
„Pupočníková krv je krv novorodenca, ktorá zostáva po narodení dieťaťa a prestrihnutí pupočníka v placente a pupočnej šnúre. Výnimočná je tým, že obsahuje vzácne krvotvorné (hematopoetické) kmeňové bunky, ktoré sú mladé a nezaťažené získanými ochoreniami, liečbou či procesom starnutia,“ opisuje spoločnosť Cord Blood Center (CBC), ktorá sa od roku 2002 na Slovensku zaoberá odberom, spracovaním a skladovaním perinatálnych tkanív. Tieto zabezpečuje v úzkej spolupráci s neziskovou organizáciou Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek (SRPKB).
Uchovanie týchto vzácnych tkanív považuje CBC za investíciu do súčasných, ale aj budúcich inovatívnych liečebných procesov. Uvádza, že v súčasnosti sa pupočníková krv využíva pri liečbe niektorých hematologických a onkologických ochorení, ako sú leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, poruchy imunity či metabolizmu.
„Pri väčšine týchto ochorení zlyháva krvotvorba v kostnej dreni. Pri regenerácii kostnej drene použitím krvotvorných kmeňových buniek hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek,“ uvádza na svojej stránke CBC.
Autológny odber
Spoločnosť ponúka zabezpečenie tzv. autológneho odberu tejto vzácnej tekutiny pre vlastné použitie dieťaťa či súrodenca. Aktuálne platby za odber sa pohybujú v cenovom rozpätí od 1 400 eur – 2500 eur podľa typu odberu. Záleží na tom, či sa odoberá len krv, tkanivo pupočníka alebo aj tkanivo placenty. Celkovo je ich 5 druhov. Následne rodičia platia aj ročné poplatky za skladovanie tohto biologického materiálu. Cena sa tiež odvíja od druhu odberu a pohybuje sa v rozpätí od 80,66 až 197,03 eur za rok.
CBC vidí veľký potenciál v rodinnom uchovávaní pupočníkovej krvi. Šéf marketingu CBC Oliver Sinaj pre Epoch Times Slovensko uviedol, že ide o bežnú službu vo väčšine rozvinutých krajín. Záujem o ňu podľa neho prejavuje okolo 5 % rodičov, prevažne vysokoškolsky vzdelaných. V USA je význam tejto služby prakticky nespochybňovaný, dodal.
Česká hematologická spoločnosť uvádza pravdepodobnosť využitia autológnej pupočníkovej krvi na transplantáciu 1 : 2500, pričom podľa CBC táto štatistika nezohľadňuje použitie pre príbuzných, čo pravdepodobnosť výrazne zvyšuje.
Pre porovnanie, riziko ochorenia kliešťovou encefalitídou je 1 : 1750 – napriek tomu je očkovanie proti encefalitíde bežnou voľbou, podobne ako rozhodnutie o uložení pupočníkovej krvi, argumentuje CBC.
„Transplantácia pupočníkovej krvi má jedinú nevýhodu. Vyžaduje špecifické skúsenosti a vynikajúce technické vybavenie transplantačných centier,“ ozrejmila CBC.
Nedostatok informácií o účinkoch autológneho odberu
Nemocničný gynekológ, pôrodník v Liptovskom Mikuláši, Milan Mikuš pre Epoch Times Slovensko uviedol, že sám osobne nebol nikdy veľkým zástancom odberov pupočníkovej krvi. Najmä kvôli kampani, ktorá sa viedla. Podľa neho nebola úplne pravdivá.
„Odberové spoločnosti pupočníkovú krv prezentujú ako ambróziu, nápoj gréckych bohov alebo svätenú vodu, ktorá všetko jedného dňa vylieči, ale ten deň stále nenastal, a ani nevieme, kedy a či vôbec nastane. Tie reálne využitia v našich podmienkach sú obmedzené,“ skonštatoval lekár. Zároveň ale nespochybňuje jej potrebu.
Podľa neho sú spomínané hematoonkologické ochorenia touto krvou liečiteľné, avšak model, ktorý máme na Slovensku zavedený, funguje „nezdravo”.
„Ja si nepamätám počiatky odberov, ale na začiatku boli odbery “zadarmo”, aby sa naplnil register, následne si rodičky odber platili a ojedinele sa stávalo, že odber bol indikovaný. Niektoré európske krajiny majú svoj štátny register, kde sa vo veľkých pôrodniciach odoberá krv pre potreby štátu, ale aj celkovo pre potreby európskeho registra,“ vysvetlil.
Ako často sa rodičia na Slovensku rozhodnú pre odber pupočníkovej krvi, si netrúfa odhadnúť. „Neviem, aká je spoluúčasť rodičiek. Tie indikované odbery sú pre chorobu súrodenca, kde sa dúfa, že súrodencova pupočníková krv bude vhodná aj pre pacienta,” doplnil.
Gynekológ neodporúča platiť ročné poplatky
Gynekológ uviedol, že na odber pacientku nikdy nenahováral, ani od odberu neodhováral. Keď pacientka o odber požiada, jednoducho ho zrealizuje. Ak sa ho niektorá pacientka opýtala na názor, uviedol, že odber sa zatiaľ využíva len v hematoonkológii a ak sa pre odber rozhodne, je to v poriadku. No neodporúča, aby ďalej platila ročné poplatky. Podľa jeho slov postačuje, že pupočníkova krv bude bezplatne v registri darcov.
„Nedajbože by dieťa ochorelo, jeho krv bude v registri a pri liečbe nájdu zhodu v registri, lebo to bude jeho krv. Náš systém lanáril cez emócie rodičov a zavádzal ich, aké zázraky sa s tým budú dať robiť,” zhodnotil nemocničný gynekológ.
Aktuálne sa odbery pupočníkovej krvi stále vykonávajú, potvrdil doktor Mikuš. V porovnaní s obdobím pred COVID-om je však podľa neho týchto lekárskych výkonov znateľne menej.
„Odber pupočníkovej krvi je určite bezpečný, tam nevzniká vyššie riziko pre matku alebo plod,” ubezpečil. Sám vykonal už desiatky odberov. Úkon nezaraďuje do kategórie “náročné”.
Alogénne odbery dávajú podľa odborníka väčší zmysel
Na rozdiel od autológnych odberov, kedy sa cenné tkanivo a krv odoberá na prípadné využitie dieťaťa alebo súrodenca, alogénne odbery slúžia na darcovské účely. Pupočníková krv môže byť transplantovaná niekomu, kto ju potrebuje. Takýto odber gynekológ považuje za šľachetný. Dáva mu väčší zmysel.
„Áno, toto práve robia európske krajiny. A súhlasím a vedel by som si predstaviť, že by veľké pôrodnice toto robili a dopĺňal by sa ten register,” zhrnul. Zdôraznil však, že samotné využitie odoberaných tkanív je stále obmedzené.
Podľa dát CBC sa v rokoch 2004 až 2009 pupočníková krv zo Slovenska použila trikrát v USA, raz na liečbu vlastného dieťaťa a raz pre súrodenca na Slovensku. V roku 2010 nasledovali štyri použitia v zahraničí, v rokoch 2011 až 2013 pribudlo viac než dvadsať prípadov – väčšinou na hematologicko-onkologické ochorenia, všetky mimo Slovenska. Od roku 2014 sa začala krv využívať aj doma – najmä pri detskej mozgovej obrne (DMO) – päť použití v roku 2014, šesť v roku 2015. V roku 2016 sa na Slovensku uskutočnila súrodenecká transplantácia na onkologickú liečbu.
V rokoch 2017 a 2018 nasledovali prípady DMO a neuroblastómu. V roku 2019 bolo použití násobne viac, no žiadne na Slovensku, a v rokoch 2020 až 2023 išlo približne o šesť prípadov, pričom žiadny nesúvisel s hematoonkologickou liečbou na Slovensku. Počas rekordného roku 2023, keď sa vydalo vyše 180 vzoriek, sa na Slovensku použilo len 5.
SRPKB si za vydanie jednej jednotky pupočníkovej krvi na transplantáciu krvotvorných buniek účtuje 20 000 dolárov.
Doktor Mikuš upozorňuje, že najväčším problémom nie je predaj krvi do zahraničia, ale zavádzanie a strašenie matiek.
„Keď bude model fungovať, prosím, môžeme uchovať pupočníkovú krv do národného registra a jedného dňa môže práve vaša krv pomocť nejakému dieťaťu. Tak sa nájdu ľudia, čo to spravia, lebo si povedia, veď je to len krv. Ja v celej kauze nevnímam najväčší problém ten predaj do zahraničia, ale podvodné praktiky – zavádzaním a strašením matiek, že ich deti budú choré a ony tú krv neodobrali,” uzavrel.
