Svet

Šéf NATO varoval Čínu, Indiu a Brazíliu pred sankciami za obchod s ruskou ropou

Kupujúci ruskej ropy – vrátane Číny, Indie a Brazílie – by mohli byť „masívne“ zasiahnutí sekundárnymi sankciami, povedal v utorok (15. júla) generálny tajomník NATO Mark Rutte a vyzval lídrov týchto krajín, aby vyvinuli tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Rutte sa tak vyjadril počas návštevy vo Washingtone po tom, ako americký prezident Donald Trump 14. júla oznámil, že uloží 100-percentné clá na krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu, pokiaľ Kremeľ do 50 dní neprijme mierovú dohodu o ukončení vojny s Ukrajinou.

Šéf NATO vo svojom prejave v Kapitole povedal, že Trumpovo oznámenie bolo „veľmi inteligentné a múdro navrhnuté“. „Ak teraz žijete v Pekingu alebo v Dillí, alebo ste prezidentom Brazílie, mali by ste sa nad tým zamyslieť, pretože vás to môže veľmi tvrdo zasiahnuť. Zavolajte preto Vladimirovi Putinovi a povedzte mu, že musí brať mierové rokovania vážne, pretože inak to bude mať obrovský dopad na Brazíliu, Indiu a Čínu,“ povedal a dodal, že NATO „nájde v Európe peniaze, aby Ukrajina mala všetko, čo potrebuje, aby bola v čo najlepšej pozícii počas mierových rokovaní, hneď ako sa začnú“.

V reakcii na Rutteho poznámku hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian povedal, že Peking „rozhodne odmieta akékoľvek nezákonné jednostranné sankcie a jurisdikciu s veľkým dosahom“.

Čínsky líder Si Ťin-pching sa 15. júla stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Pekingu pred 25. zasadnutím Šanghajskej organizácie spolupráce, kde potvrdil komplexné strategické partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou a prisľúbil posilnenie vzájomnej podpory na multilaterálnych platformách.

Medzitým 85 senátorov na čele so senátorom Lindsey Grahamom podporilo návrh zákona, ktorý by Trumpovi dal právomoc uložiť 500-percentné clá na akúkoľvek krajinu, ktorá pomáha Rusku vo vojne proti Ukrajine.

Odvtedy, čo Európska únia uvalila embargo na ruské ropné produkty po vypuknutí vojny, najväčšími odberateľmi ruskej energie sú Čína, India a Turecko, tvrdí analýza uverejnená 11. júla fínskym Centrom pre výskum energie a čistého ovzdušia. Čína a India kúpili 47 %, resp. 38 % ruského vývozu ropy. Turecko a Čína kúpili 26 %, resp. 13 % ruského vývozu rafinovaných ropných produktov, uvádza sa v dokumente. Brazília nebola veľkým odberateľom ruskej ropy, plynu ani uhlia, ale nakupuje 12 % ruských ropných produktov, čím sa stáva tretím najväčším odberateľom po Turecku a Číne.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK