Uncategorized

Netanjahu nominoval Trumpa na Nobelovu cenu, rokovania s Hamasom aj Iránom pokračujú

Americký prezident Donald Trump privítal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome 7. júla na večeri zameranej na dosiahnutie trvalého mieru s Iránom, zabezpečenie prímeria v Gaze a rozšírenie Abrahámovských dohôd.

Na začiatku stretnutia Netanjahu odovzdal Trumpovi kópiu listu, v ktorom nominoval amerického prezidenta na Nobelovu cenu za mier, a povedal mu, že si ju „zaslúži“. Trump na to odpovedal: „To som nevedel. Wow, ďakujem veľmi pekne. Od vás to má pre mňa veľký význam.“

Ide o tretie stretnutie Trumpa a Netanjahua v tomto roku a koná sa v čase, keď Spojené štáty pracujú na sprostredkovaní ďalšej série dohôd o prepustení rukojemníkov v rámci prímeria medzi Izraelom a Hamasom. V Gaze sa podľa odhadov nachádza viac ako 50 rukojemníkov. Pred odchodom do Washingtonu Netanjahu uviedol, že 20 z nich je stále nažive.

„Najvyššou prioritou prezidenta v súčasnosti na Blízkom východe je ukončiť vojnu v Gaze a vrátiť všetkých rukojemníkov,“ uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavitt novinárom 7. júla pred stretnutím.

Najnovší návrh prímeria sprostredkovaný USA, ktorý podporuje Izrael, bol nedávno predložený Hamasu prostredníctvom mediátorov, ten ho však zatiaľ neprijal.

„Myslím si, že sme blízko k dohode o Gaze. Mohlo by to byť ešte tento týždeň,“ povedal Trump novinárom 6. júla. „Myslím si, že je veľká šanca, že sa nám počas týždňa podarí dosiahnuť dohodu s Hamasom týkajúcu sa pomerne veľkého počtu rukojemníkov.“

Počas stretnutia vyjadril americký osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff optimizmus napriek nedávnym správam o izraelských vojakoch zabitých v pasci. „Máme príležitosť konečne dosiahnuť mierovú dohodu, pán premiér, ako sme diskutovali, a verím, že to bude veľmi rýchlo,“ povedal Witkoff.

Na otázku o možnom presídlení Palestínčanov Netanjahu odpovedal: „To je na slobodnej voľbe. Ak ľudia chcú zostať, môžu zostať, ale ak chcú odísť, mali by mať možnosť odísť. Nemalo by to byť väzenie.“ Dodal, že Izrael úzko spolupracuje so Spojenými štátmi, aby našiel krajiny ochotné ponúknuť Palestínčanom lepšiu budúcnosť. „Blížime sa k nájdeniu niekoľkých krajín,“ povedal.

Trump dodal, že zo strany viacerých krajín v regióne sa mu dostalo „veľkej spolupráce“ a dodal: „Stane sa niečo dobré.“

Posledné prímerie sa zrútilo 18. marca kvôli nezhodám ohľadom implementácie druhej fázy, ktorej cieľom bolo ukončiť vojnu a zabezpečiť prepustenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov.

Iránska mierová dohoda

Stretnutie sa koná len niekoľko týždňov po tom, čo Spojené štáty podnikli letecké údery na iránske jadrové zariadenia vo Fordowe, Isfaháne a Natanz. V dôsledku toho Spojené štáty sprostredkovali prímerie medzi Izraelom a Iránom.

Trump novinárom 6. júla povedal, že jeho administratíva „pracuje na mnohých veciach“, jednou z nich je „trvalá dohoda s Iránom“. Naznačil, že mierová dohoda môže byť dosiahnutá len vtedy, ak Irán upustí od svojich jadrových ambícií. Povedal, že americké útoky na iránske jadrové zariadenia viedli k ich „úplnému zničeniu“ a že Irán „bude musieť začať od začiatku na inom mieste“.

„Naplánovali sme rokovania s Iránom a oni chcú rokovať,“ povedal Trump počas stretnutia s Netanjahuom, pričom vyzdvihol útoky USA na tri jadrové zariadenia, ktoré viedli k prímeriu. „Chcú niečo vyriešiť. Sú iní. Sú teraz úplne iní ako pred dvoma týždňami.“

Podľa Allison Minorovej, riaditeľky výskumného ústavu N7 Atlantic Council, chce Trump premeniť prímerie na trvalejšiu stabilitu v regióne. „V nadväznosti na prímerie s Iránom majú Trump a Netanjahu príležitosť vrátiť Abrahámovské dohody späť na správnu cestu,“ napísala Minorová v nedávnej správe.

Abrahámovské dohody, ktoré Trump sprostredkoval v roku 2020, normalizovali vzťahy medzi Izraelom a krajinami ako Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Sudán a Maroko. Trump chce, aby Sýria bola jednou z ďalších krajín, ktoré sa k dohodám pripoja.

Minorová uviedla, že súčasná situácia predstavuje historickú príležitosť na premenu sýrsko-izraelských vzťahov, najmä po Trumpovom rozhodnutí zrušiť dlhoročné sankcie voči Sýrii.

7. júla Trump tiež zrušil označenie Hay’at Tahrir al-Sham za zahraničnú teroristickú organizáciu. Skupina pod vedením Ahmeda al-Sharaa sa v decembri chopila moci po zvrhnutí vtedajšieho sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada po rokoch občianskej vojny. Al-Sharaa je teraz sýrskym prezidentom.

Netanjahuove snahy o normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou sa však zdajú byť pozastavené, aspoň dovtedy, kým nebude vyriešený konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Saudovia požadujú jasnú cestu k vytvoreniu palestínskeho štátu, čo je podmienkou normalizácie vzťahov s Izraelom. Trumpova administratíva viackrát odmietla potvrdiť, či dvojštátne riešenie zostáva oficiálnym postojom zahraničnej politiky USA.

Keď Trump dostal počas stretnutia otázku na riešenie dvoch štátov, posunul otázku na Netanjahua: „Na túto odvekú otázku vám odpovie najväčší muž sveta,“ žartoval Trump. Netanjahu odpovedal: „Myslím si, že Palestínčania by mali mať všetky právomoci na samosprávu, ale žiadne právomoci, ktoré by nás ohrozovali. To znamená, že určité právomoci, ako napríklad celková bezpečnosť, zostanú vždy v našich rukách.“

Netanjahu sa má 8. júla stretnúť aj s viceprezidentom JD Vanceom a predsedom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK