Domov

Slovensko pred treťou konsolidáciou: premiér odmieta škrty sociálnych opatrení, predseda NKÚ varuje, že mamahotel končí

Slovensko čaká tretia fáza konsolidácie verejných financií. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR vyzýva vládu, aby začala šetriť najmä na vlastnej prevádzke a zrušila výdavkové opatrenia ako 13. dôchodky, obedy či vlaky zadarmo. Premiér Fico tieto návrhy odmieta. Medzitým narastajú obavy z úpadku verejnej správy, neefektívneho čerpania eurofondov a znižujúcej sa podpory zo strany Európskej únie, ktorá bude musieť sama čeliť vlastnej dlhovej záťaži.

AZZZ volá po efektívnej konsolidácii

Stav našich verejných financií je aj po druhom balíku uťahovania opaskov v červených číslach a Slovensko čaká v poradí už tretia konsolidácia. Na dosiahnutie skutočne efektívnej konsolidácie je potrebné, aby vláda SR začala šetriť predovšetkým na vlastnej prevádzke a zefektívnila fungovanie verejnej správy, tvrdí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) navrhla zrušenie vlakov zadarmo, plošného dotovania obedov či škrtnutie 13. dôchodkov.

„Zníženie deficitu je rozhodne kľúčové aj preto, aby sme dokázali čeliť budúcim ekonomickým výzvam a udržali dôveru investorov a medzinárodných inštitúcií,“ upozornil šéf AZZZ SR Rastislav Machunka.

Asociácia sa snaží poukázať na potrebu znižovania dlhu bez potreby zvyšovania daňového zaťaženia a zároveň pri zachovaní stabilných a priaznivých podmienok pre podnikateľské prostredia.

„Dlhodobo upozorňujeme na prebujnenosť štátnej a verejnej správy a preto navrhujeme zrušenie alebo zlúčenie ministerstiev, ako aj zrušenie príslušných inštitútov a príspevkových organizácií zriadených ministerstvami. Sme toho názoru, že pri súčasnom počte pracovníkov sú inštitúty zbytočné,” navrhol ďalšiu možnosť šetrenia generálny sekretár asociácie Oto Nevický.

Premiér dávky rušiť nechce

Premiér Fico však tieto návrhy v statuse uverejnenom na Facebooku nekompromisne zamietol s tým, že ako ľavičiar považuje zrušenie 13. dôchodku alebo obedov a vlakov zadarmo pre žiakov a študentov za neprijateľné. 

Ďalej sa predseda vlády vyjadril, že zo zlúčenia ministerstiev by štát nezískal takmer žiadne finančné prostriedky a išlo by skôr o symbolický krok. Zároveň zdôraznil, že zrušenie vyšších územných celkov (VÚC) nie je politicky reálne uskutočniteľné.

„Zamestnávatelia by mali vždy pri každom návrhu na konsolidáciu začať vetou: „Vláda R. Fica musí urobiť poriadok v rozpočte, lebo vlády I. Matoviča, E. Hegera a Ľ. Ódora z PS jej odovzdali najhoršie financie v celej EÚ. Konsolidácia, alebo Matovičova, Hegerova a Ódorova daň, nemôžu ísť len na úkor najslabších a musia sa na nej zúčastniť aj zamestnávatelia,” podčiarkol.

Zachráni Slovensko ďalší konsolidačný balíček?

V politike je bežné, že zodpovednosť za stav verejných financií aktuálna vláda prehadzuje na predchádzajúcu a opačne. Už roky odborníci upozorňujú na absenciu štrukturálnych reforiem, zhoršovanie kvality verejnej správy, stagnáciu vo vzdelávaní, výskume či podnikateľskom prostredí. Tento úpadok potvrdzujú medzinárodné rebríčky aj inštitúcie ako Národná banka Slovenska či Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý začiatkom apríla varoval, že Slovensko „funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku“.

V budúcom roku by k ozdraveniu verejných financií mala prispieť daň z hazardu a prípadné zvýšenie dane z nehnuteľností.

„Ja osobne budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje, zvyšovať stále dane sa nedá. Ale je tam určitý menší priestor na niektoré dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu,“ uviedol ešte v marci minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). 

Na každé dieťa či seniora pripadá dlh 14-tisíc eur

NKÚ vo svojej výročnej správe za rok 2024 vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom verejnej správy, označujúc ho za systémový úpadok Slovenska. Správa už nepopisuje len opakujúce sa nedostatky, ale komplexný kolaps strategického riadenia štátu.

„Dlh verejnej správy môže už v tomto roku atakovať výšku 59 % HDP, čo je bezmála 77 miliárd. Na každého občana – dieťa či seniora – pripadá dlh vo výške 14-tisíc eur,” uviedol na sociálnej sieti LinkedIn predseda (NKÚ) Ľubomír Andrassy.

Podľa zistení NKÚ Slovensko dlhodobo zlyháva v schopnosti efektívne využívať dostupné európske finančné zdroje, ktoré predstavujú kľúčovú príležitosť na konsolidáciu verejných financií. Ku koncu roka 2024 bolo z Programu Slovensko 2021 – 2027 čerpaných iba 382,3 milióna eur, čo zodpovedá len 3 % z celkovej alokácie.

Predseda NKÚ: Európsky mamahotel končí

Šéf nášho najvyššieho kontrolného orgánu tiež upozorňuje, že aj Európska únia čelí čoraz vážnejšej finančnej kríze. Rast jej zadlženosti, slabnúca konkurencieschopnosť v porovnaní s USA a Čínou a vysoká miera chýb v čerpaní rozpočtu podľa neho ukazujú, že zlaté časy veľkorysého financovania sa končia.

„Európsky mamahotel končí, Slovensko sa bude musieť o seba postarať,” napísal 23. mája. Od roku 2028 bude musieť EÚ každoročne splácať takmer 30 miliárd eur dlhov, čo výrazne zníži jej priestor na financovanie ďalších projektov. Slovensko preto musí rátať s obmedzeným prísunom európskych peňazí a pripraviť sa na samostatné financovanie rozvoja.

„Európa je zadlžená a bude čoskoro aj od nás potrebovať pomoc. Utiahne kohútiky ako rodič, ktorý už nechce dotovať dospelé dieťa,” zhodnotil Andrassy.

Šéf mimoparlamentnej strany Demokrati a exminister obrany Jaroslav Naď v relácií Braňo Závodský naživo 21. mája pripomenul, že ešte štvrť miliardy eur má Slovensko dostať z európskeho mierového nástroja za stíhačky MiG darované Ukrajine. Uvoľnenie týchto finančných prostriedkov naďalej blokuje Maďarsko.

„Keď Maďari povedia, dobre, púšťame to, tak dostaneme 250 miliónov. Keby toto so svojím veľkým kamarátom Orbánom dohodol Fico, mohol by zrušiť tento rok transakčnú daň,” skonštatoval.

Exminister by konsolidoval inak

Bývalý minister financií Ivan Mikloš by v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska uprednostnil zodpovednú konsolidáciu verejných financií, ktorá by však neohrozovala ekonomický rast ani konkurencieschopnosť krajiny.

„Určite by som konsolidoval tak, aby to neohrozovalo ekonomický rast a konkurencieschopnosť, čiže ak na strane príjmov, tak cez nepriame dane a nie cez priame dane. Určite by som konsolidoval tak, že by som zjednodušoval daňový systém, nie robil ho zložitejším, čo oni (vláda) napríklad pri zvýšení dane z pridanej hodnoty urobili,” skonštatoval.

Dôležitým pilierom jeho prístupu by bolo znižovanie neproduktívnych výdavkov a prehodnocovanie aj tzv. obligatórnych (zákonom daných) výdavkov, pričom pripomenul vlastnú skúsenosť z prvého pôsobenia vo funkcii, keď na ministerstve vykonal audit a zredukoval počet zamestnancov. 

Mikloš tiež zdôraznil potrebu uskutočňovať reformy, ktoré podporia dlhodobý ekonomický rast a zväčšia celkový ekonomický „koláč“. „Celkom určite by som robil aj ďalšie potrebné reformy, aby som naštartoval ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšoval,” uzavrel.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK