„Všetky modely rodiny sú možné, ale nie všetky sú užitočné,“ hovoria českí experti
Na seminári v českej Poslaneckej snemovni hovorili na tému „Život rodiny v modernom svete“ dvaja experti z oblasti rodinnej terapie s tridsaťročnou klinickou praxou. Venovali sa najmä tomu, ako v praxi vyzerá fungujúca rodina, ktoré schémy zlyhávajú a ako sa darí ich napravovať.
„Naša klinická prax sa dá celkom dobre prirovnať k terénnemu výskumu,“ hovorí PhDr. Ludmila Trapková, detská klinická psychologička, psychoterapeutka a rodinná terapeutka. „Zistili sme, že niektoré skutočnosti týkajúce sa rodín nie je možné vyjednať a nie je možné ich zmeniť nejakým rokovaním.“
Hovorí, že spolu so svojím kolegom Vladislavom Chválom objavili určité zákonitosti, ktoré vytvárajú stabilné prostredie pre vývoj detí, a zároveň zistili, že ak je prostredie narušené, vytvára psychicky a následne aj fyzicky nestabilné (choré) deti. Napísali knihy Rodinná terapia psychosomatických porúch s podtitulom Rodina ako sociálna maternica a knihu Rodinná terapia a teória jin-jangu.
„Naša práca je postavená na práci s rodinou,“ hovorí MUDr. Vladislav Chvála, sexuológ a rodinný terapeut, a dodáva k pozorovaniam z praxe, že „všetky modely rodiny sú možné, ale nie všetky sú užitočné“.
PhDr. Ludmila Trapková vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu a neskôr aj Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka v Prahe a v Liberci.
MUDr. Vladislav Chvála vyštudoval Fakultu všeobecného lekárstva UK v Hradci Králové. Pracoval ako pôrodník a gynekológ, teraz pôsobí ako sexuológ a rodinný terapeut v Stredisku komplexnej terapie psychosomatických porúch v Liberci, kde je vedúcim lekárom.
Obaja vyučujú rodinnú terapiu a sú supervízormi v Inštitúte rodinnej terapie a psychosomatickej medicíny.
Ako pôsobí rodina v prospech dieťaťa
Podľa doktorky Trapkovej je dôležitá najmä funkcia rodinného kruhu, ktorý síce nemá hmatateľnú materiálnu podobu, ale funguje rovnako ako povrch bunky alebo placenta v maternici ženy pri vývoji dieťaťa.
Doktor Chvála uviedol, že placenta má za úlohu prepúšťať k dieťaťu látky, ktoré mu pomáhajú pri vývoji, a naopak, vytláčať to, čo mu škodí. A presne takúto funkciu v živote dieťaťa zohrárajú po narodení rodičia a následne rodina. Prepúšťajú do rodiny to, čo deťom pomáha pri vývoji, a naopak, odstraňujú to, čo dieťaťu škodí.
Podľa odborníkov sa rovnako správa povrch bunky, a tak by mal fungovať aj pomyselný „povrch“ alebo obal či hranica rodiny, ktoré oddeľujú deti od vonkajšieho prostredia.
Rodičia by teda mali deti chrániť, vytvárať hranice. Moderná výchova, ktorá je „liberálna“ a nekladie deťom žiadne obmedzenia, deťom podľa expertov v praxi škodí a vytvára psychicky nestabilných jedincov, ktorí prichádzajú predčasne do kontaktu so všetkým vrátane škodlivých vecí, pred ktorými ich rodičia nechránia, pretože prestali plniť ochrannú funkciu.
Rovnako ako dieťa dostáva od matky cez placentu všetko z okolitého prostredia, malo by od rodičov do určitého veku dostávať aj poznatky o okolitom svete. „Dieťa potrebuje dostávať všetky informácie prostredníctvom svojich rodičov. Je to pre jeho vývoj nevyhnutné,“ hovorí doktor Chvála s tým, že vystavenie detí digitálnym technológiám, keď sa majú na internete samy vzdelávať a spoznávať okolitý svet prostredníctvom aplikácií, videí a youtuberov, nevedie k dobrým výsledkom.
Podľa doktorky Trapkovej je vedeckým faktom, že „dieťa prijíma niečo iné od matky a niečo iné od otca“ a že každé dieťa dokáže jasne rozlíšiť, či ide o ženu alebo muža (u zvierat o samca alebo samicu). Základné veci v rodine podľa nej definuje „už to, že dieťa sa narodí z matky a nie z otca, to je základ“.
„Emocionálna nestabilita je samozrejmou a prirodzenou súčasťou dospievania“ a podľa doktorky je to obdobie, keď dieťa musí byť podporované „z oboch strán“. „Ak nie je podporované z oboch strán, nerozvíja sa slobodne a zdravo a vzniká bezhraničná neistota“ a z nej potom „depresívne, sebapoškodzujúce správanie“, vedúce niekedy k pokusom o samovraždu, domnieva sa Trapková.
Nie všetky formy rodiny sú pre dieťa užitočné
„O vývoji detí je nutné niečo vedieť, inak sa to nerobí správne,“ komentuje rodinné prostredie doktorka Trapková. „Pozorujeme ďalšiu generáciu, genderovo nestabilné deti. Rodičia zažili liberálnu spoločnosť. Dnešní rodičia už nevedia, čo to znamená obmedzovať svoje vlastné deti.“
Tieto „obmedzenia“ predstavujú podľa lekárov hranice v „najpozitívnejšom zmysle slova“, ktoré pomáhajú vývoju dieťaťa. Tieto hranice by mali rodičia dodržiavať. „Rozrušené dieťa potrebuje okolo seba pevnosť.“
„Nejde o despotickú pevnosť. My hovoríme o pevnosti výchovnej,“ hovorí doktorka Trapková. „Mám dieťa rada, a pretože ho mám rada, kladiem mu obmedzenia, aby keď niečo nevie, vedelo, že sa môže obrátiť na mňa o radu.“
„Keď tie nepokojné deti nemajú oporu v rodičoch, spoločnosť by mala okolo rodiny vytvárať o to väčšiu stabilitu, aby dozreli aj rodičia v prospech vlastných detí,“ vraví doktorka s odkazom na to, že samotní rodičia majú za sebou často detstvo, v ktorom nemohli v určitých oblastiach dospieť, a až teraz sa musia sami rozvinúť, aby ich mohli odovzdávať ďalej.
Podľa doktora Chválu je potrebné si uvedomiť, že „demokracia nie je pre deti, ale pre dospelých ľudí“ a že postoje niektorých neziskových organizácií, ktoré presadzujú prístup „nebrániť dieťaťu v ničom, aby sme mu náhodou nejako neublížili“, sú mylné.
Na prípadovej štúdii rodiny, ktorú tvorila matka troch detí, kde každé malo iného otca, lekári ukázali, ako sa stav detí zlepšil po tom, ako rodina, v ktorej žili, „posilnila hranice“ a začala žiť ako rodina. Vytvorila si vlastný vnútorný kruh zabezpečený vzťahom, v ktorom rodičia chránia deti pred okolitým svetom a poskytujú im istotu, podporu a stabilitu.
Súčasné trendy, ktoré sa objavujú v spoločnosti, by sa podľa Chválu mali zmeniť tak, aby sledovali „záujmy detí“, a nie „záujmy dospelých“, a aby zohľadňovali vedecké poznatky z praxe, ktoré ukazujú, že existujú určité nemenné zákonitosti, ktoré nemožno zmeniť nejakými novými prístupmi alebo konaním.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
