Celosvetové vojenské výdavky presiahli v minulom roku dokopy 2,7 bilióna dolárov a ďalej rastú
Výdavky Spojených štátov vzrástli o 5,7 % a Číny o 7 %.
Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v tlačovej správe z pondelka (28. 4.) uviedol, že celosvetové vojenské výdavky dosiahli minulý rok 2,718 bilióna dolárov, čím rástli už desiaty rok po sebe, pričom Spojené štáty minuli takmer 1 bilión dolárov. Globálne výdavky narástli o „9,4 percenta v reálnom vyjadrení oproti roku 2023, čo predstavuje najprudší medziročný nárast od skončenia studenej vojny,“ uvádza správa.
„Pätnásť krajín s najväčšími výdavkami na svete v roku 2024 svoje vojenské výdavky ešte viac zvýšilo. Globálne vojenské zaťaženie – podiel hrubého domáceho produktu (HDP) venovaný vojenským výdavkom – sa v roku 2024 zvýšil na 2,5 %.“
Vojenské výdavky Spojených štátov vzrástli o 5,7 % oproti roku 2023 a dosiahli 997 miliárd dolárov.
„Významná časť rozpočtu USA na rok 2024 bola venovaná modernizácii vojenských kapacít a jadrového arzenálu, aby si udržali strategickú výhodu nad Ruskom a Čínou,“ uviedol SIPRI.
Vojenské výdavky USA tvorili 66 % celkových výdavkov NATO za minulý rok. Európski členovia NATO minuli 454 miliárd dolárov, čo predstavuje 30 % výdavkov aliancie.
Podľa analýzy SIPRI iba 18 z 32 členských krajín NATO minulo 2 % svojho HDP na armádu.
Pokyny NATO o vojenských výdavkoch z roku 2014 vyžadujú, aby členovia dosiahli cieľ 2 % HDP.
Súčasná americká administratíva tlačí na NATO, aby na obranu minulo viac. 23. januára počas prejavu na Svetovom ekonomickom fóre americký prezident Donald Trump požiadal všetky krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na 5 % svojho HDP.
„Toto malo byť už pred rokmi – bolo to len 2 %, ale väčšina krajín neplatila, kým som neprišiel ja, trval som na tom, aby platili, a oni to urobili,“ povedal.
V ten istý deň generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že Trump má pravdu, keď žiada, aby členovia NATO minuli na obranu 5 %.
Pokiaľ ide o Európu, vojenské výdavky v roku 2024 vzrástli o 17 % na 693 miliárd dolárov, uvádza správa SIPRI. Európa bola „hlavným prispievateľom“ na celosvetovom náraste vojenských výdavkov za minulý rok.
Lorenzo Scarazzato, výskumník programu SIPRI pre vojenské výdavky a výrobu zbraní, uviedol, že „prvýkrát od znovuzjednotenia sa Nemecko stalo štátom s najvyššími vojenskými výdavkami v západnej Európe, čo bolo spôsobené špeciálnym obranným fondom vo výške 100 miliárd eur, ktorý bol ohlásený v roku 2022.“
„Najnovšie politiky prijaté v Nemecku a mnohých iných európskych krajinách naznačujú, že Európa vstúpila do obdobia vysokých a narastajúcich vojenských výdavkov, ktoré pravdepodobne budú pokračovať aj v dohľadnej budúcnosti.“
Výdavky Číny
Štokholmský inštitút ďalej uviedol, že vojenské výdavky Číny v roku 2024 vzrástli o 7 % na odhadovaných 314 miliárd dolárov. Ázijská veľmoc má druhé najvyššie vojenské výdavky na svete.
„Čína tvorila 50 % všetkých vojenských výdavkov v Ázii a Oceánii, investujúc do pokračujúcej modernizácie svojej armády, rozširovania schopností kybernetického boja a jadrového arzenálu,“ uvádza správa.
Vojenské výdavky susedov Číny rovnako vzrástli, pričom výdavky Japonska vyskočili o 21 %, čo je najväčší ročný nárast krajiny od roku 1952. Vojenské výdavky Taiwanu vzrástli o 1,8 % a Indie o 1,6 %.
Nan Tian, riaditeľ programu SIPRI pre vojenské výdavky a výrobu zbraní, uviedol, že „hlavní aktéri s najvyššími vojenskými výdavkami v ázijsko-tichomorskom regióne investujú čoraz viac zdrojov do pokročilých vojenských kapacít.“
„S viacerými nevyriešenými spormi a narastajúcim napätím tieto investície predstavujú riziko, že región uvrhnú do nebezpečnej špirály pretekov v zbrojení.“
Peking pokračuje vo výraznom zvyšovaní vojenských výdavkov aj v roku 2025. Návrh rozpočtu predstavený na Národnom ľudovom kongrese Číny 5. marca odhalil, že krajina plánuje zvýšiť svoje tohtoročné obranné výdavky o 7,2 %. Tento nárast vojenských výdavkov bude vyšší ako plánovaný 5-percentný ekonomický rast Číny na tento rok.
V komentári z 18. marca analytik venujúci sa čínskej ekonomike Antonio Graceffo pre Epoch Times uviedol, že hoci ročné vojenské výdavky Pekingu vyzerajú menšie ako výdavky Spojených štátov, po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS) medzi oboma krajinami to nemusí byť pravda.
„Napríklad priemerný plat v Číne je približne 1 000 dolárov mesačne, zatiaľ čo v Spojených štátoch je to blízko k 7 000 dolárov. To znamená, že za rovnaké výdavky môže Čína najať sedem pracovníkov na každého jedného pracovníka v USA, čo umožňuje, aby jej obranné výdavky boli oveľa efektívnejšie, hoci sú v absolútnych dolárových hodnotách nižšie,“ píše Graceffo.
„Po úprave vzhľadom na PKS sa rozpočet Číny na obranu javí ako približne ekvivalentný rozpočtu Spojených štátov,“ dodáva.
Peking však čelí nevýhodám v oblasti nákladov, uviedol. Napríklad dovážaná technológia, súčiastky a suroviny musia byť platené v dolároch, čo by tieto položky pre Čínu robilo „výrazne drahšími“ ako pre Spojené štáty.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
