Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu (XVIII): Globálne ambície ČKS

Úvod ku knihe

Predchádzajúca kapitola

Obsah

1. Snahy Čínskej komunistickej strany o svetovú nadvládu

a) Viacúrovňová stratégia ČKS zameraná na podkopanie a obmedzenie vplyvu USA

b) Podnecovanie nenávisti voči USA v rámci prípravy na vojnu proti USA

c) Jasný zámer ČKS: poraziť USA

2. Stratégie komunistickej Číny na ovládnutie sveta

a) Iniciatíva „Jeden pás, jedna cesta“: územná expanzia pod rúškom globalizácie

b) Stratégia „periférnej diplomacie“ zameraná na vytlačenie USA z ázijsko-tichomorského regiónu

c) Stratégia v Európe: „rozdeľuj a panuj“

d) Kolonizácia Afriky podľa „čínskeho modelu“

e) Prenikanie do Latinskej Ameriky

f) Narastajúci vojenský potenciál ČKS

3. „Neobmedzená vojna“ s prvkami čínskeho komunizmu

a) Globálne propagandistické operácie ČKS

b) Cieľ práce na jednotnom fronte: Rozvrátenie slobodného sveta zvnútra

c) Ekonomická vojna: ťažká výzbroj ČKS

d) Využívanie verejnosti na špionáž

e) Mnoho podôb neobmedzenej vojny

4. Komunistický „čínsky model“

5. Poučenie a cesta von

a) Politika ustupovania: Veľká chyba

b) Prečo má Západ nesprávny obraz o Číne

c) Cesta von

Úvod

Duch komunizmu pretrvával v našom svete počas veľkej časti novodobých dejín, či už vo forme otvorenej totalitnej vlády, alebo skrytej podvratnej činnosti. Násilná boľševická revolúcia v Rusku na začiatku dvadsiateho storočia vydláždila cestu hlavnému aktérovi tohto komunistického ducha: Čínskej komunistickej strane (ČKS).

Po druhej svetovej vojne víťazný Sovietsky zväz využil svoju vojenskú silu na to, aby zaviedol komunistickú vládu vo východnej Európe, a tiež aby podporil ČKS v jej boji proti čínskej nacionalistickej vláde. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) v roku 1949 sa ČKS stala lídrom celosvetového komunistického hnutia, presadzujúc svoju maoistickú ideológiu po celom svete.

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 viedol k tomu, že ČĽR sa stala najväčšou komunistickou veľmocou na svete. Vzhľadom na novú geopolitickú situáciu strana zvolila nový, nekonfrontačný prístup: aj keď si zachovala svoj totalitný politický systém, zvyšok sveta lákala k nadviazaniu spolupráce s jej reformovaným trhovým hospodárstvom. V dôsledku toho mnohí západní vedci, podnikatelia a politici prestali vnímať ČĽR ako komunistický režim a domnievali sa, že upustila od svojich pôvodných ideologických princípov.

No nebolo to tak. Napriek tomu, že ČKS prevzala vonkajšie znaky trhového systému, podstatné charakteristiky komunizmu – klamstvo, zlomyseľnosť a boj – doviedla na ich vrchol a vytvorila režim, ktorý využíva tie najškodlivejšie a najzákernejšie metódy politických intríg, vyvinuté v priebehu tisícročí.

Čína je krajinou s päťtisícročnou históriou vyspelej civilizácie a bohatým kultúrnym dedičstvom, vďaka ktorým si jej obyvatelia vyslúžili rešpekt a obdiv celého sveta. ČKS túto pozitívnu reputáciu využila pre svoje účely. Po uchopení moci a zotročení čínskeho ľudu stotožnila pojmy „čínsky národ“ a „komunistický režim“. Pod maskou „mierového vzostupu“ Číny sa snažila zakryť svoje skutočné zámery, čím zmiatla medzinárodné spoločenstvo a znemožnila mu rozpoznať jej skutočné motívy.

Aby mohla ľudská spoločnosť prosperovať a pretrvať, musí sa riadiť etickými normami správania, ktoré ustanovil Stvoriteľ. Medzi ne patrí nutnosť zachovávať si vysoký morálny charakter, držať sa univerzálnych hodnôt a chrániť právo ľudí na vlastný majetok. Ekonomický rozvoj zdravej spoločnosti musí byť podložený zodpovedajúcou úrovňou morálneho správania.

Čínsky komunistický režim sa však vydal diametrálne odlišnou cestou a vytvoril rýchlo sa rozvíjajúcu ekonomickú ohavnosť, ktorá spôsobila prudký morálny úpadok. ČKS láka ľudí ziskami, ovláda ich silou a podvádza klamstvami. Svoje démonické techniky doviedla takmer k dokonalosti. Základná povaha ČKS sa nikdy nezmenila. Stratégiou strany v oblasti hospodárskej spolupráce je jednoducho využiť „výživu kapitalistického tela“ na posilnenie vlastného socialistického tela, na stabilizáciu svojej vlády a realizáciu svojich ambícií, a nie na to, aby umožnila Číne dosiahnuť skutočnú prosperitu a silu.^[1] Jej metódy nerešpektujú základnú etiku a univerzálne hodnoty.

Dôvod, prečo tento zlý duch naplánoval čínsky „ekonomický zázrak“, je jednoduchý: Vďaka ekonomickej sile má režim ČKS presvedčivý vplyv, ktorý potrebuje na to, aby mohol diktovať svoje podmienky svetu. Tieto kroky však nemajú priniesť prospech Číne ani čínskemu ľudu, ale skôr vyvolávať u ľudí túžbu po peniazoch a bohatstve, aby sa svet v oblasti hospodárskej spolupráce a medzinárodných vzťahov prispôsobil ČKS.

Na vnútornej úrovni vládne Komunistická strana kombináciou tyranie a tých najbezohľadnejších prvkov kapitalistického systému. Odmeňuje zlo a trestá dobro, pričom z najhorších jednotlivcov robí najúspešnejších členov spoločnosti. Jej politika posilňuje zlú stránku ľudskej povahy a využíva ateizmus, aby vyvolala stav absolútneho úpadku, v ktorom ľudia nemajú žiadne morálne zábrany.

Pri pôsobení v zahraničí obhajuje ČKS ideológiu „socializmu s čínskymi charakteristikami“ a ponúka silné ekonomické stimuly ako lákadlo, aby ľudia v slobodnom svete poľavili v ostražitosti, upustili od morálnych zásad a zatvárali oči pred rozsiahlym porušovaním ľudských práv a prenasledovaním náboženstiev zo strany ČKS. Mnohí politici a korporácie v západných krajinách zradili svoje hodnoty a skompromitovali sami seba v záujme zisku, prispôsobujúc sa praktikám ČKS.

Slobodné krajiny sa po desaťročia zasadzovali za politiku „angažovanosti“ v nádeji, že ČKS prejde mierovou transformáciou, ale hoci Čína skutočne prešla do určitej miery povrchnou modernizáciou a „pozápadnením“, strana sa nikdy nevzdala svojej zhubnej ideológie ani politického systému. V priebehu niekoľkých posledných desaťročí sa v dôsledku politiky angažovanosti (dohôd s ČKS) podarilo ČKS úspešne a nenásilne podkopať morálne záväzky Spojených štátov a skaziť verejnú mienku.

ČKS je v súčasnosti hlavným nástrojom komunistického ducha, a teda najväčšou hrozbou pre slobodné spoločnosti na celom svete. Aj keby sa strane nepodarilo priamo presadiť ako vedúca svetová mocnosť, napriek tomu by dosiahla svoje základné ciele: rozšíriť jed komunizmu do všetkých kútov sveta, odtrhnúť ľudí od morálnych hodnôt a prinútiť ich zavrhnúť tradície a božské hodnoty. Zvádza ľudí ekonomickými výhodami, manipuluje ich prostredníctvom finančných úskokov, infiltruje sa do ich politických systémov, zastrašuje ich vojenskou silou a mätie ich propagandou.

Tvárou v tvár takému veľkému nebezpečenstvu musíme dôkladne preskúmať ambície, stratégie a taktiky režimu ČKS.

1. Snahy Čínskej komunistickej strany o svetovú nadvládu

Komunizmus má jeden nemenný cieľ – neustále expandovať. ČKS sa neuspokojí s tým, že bude vládnuť len nad čínskym národom; túži po ovládnutí celého sveta. Komunistická strana sa už zo svojej podstaty stavia proti nebesiam, zemi a tradíciám; jej cieľom je rozbiť „starý svet“ a zrušiť všetky štáty, národy a triedy, údajne v záujme „oslobodenia celého ľudstva“.

Vzhľadom na to, že tradičná kultúra mala v spoločnosti hlboké korene, musel komunizmus niekedy zvoliť pozvoľný a nepriamy prístup, aby ju nahradil. V Sovietskom zväze Josif Stalin hlásal potrebu „socializmu v jednej krajine“, zatiaľ čo ČKS zaviedla systém „socializmu s čínskymi charakteristikami“.

Na rozdiel od politických strán, ktoré sa v západných demokraciách striedajú pri moci alebo si ju delia, má ČKS nespochybniteľnú autoritu. Stanovuje si strategické ciele s horizontom desiatok či stoviek rokov. Len pár rokov po uchopení moci v roku 1949 vyhlasovala slogan „predbehnúť Britániu a dobehnúť Ameriku“, ktorý predchádzal Veľkému skoku vpred. Neskôr, vzhľadom na nepriaznivú domácu a medzinárodnú situáciu, sa ČKS na desaťročia utiahla do úzadia.

Po masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 veľká časť medzinárodného spoločenstva bojkotovala čínsky režim. V reakcii na to strana vyhodnotila situáciu a dospela k záveru, že stále nie je schopná priamo konkurovať Spojeným štátom. Namiesto toho, aby sa pokúsila prevziať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne, zvolila stratégiu skrývania svojich silných stránok a čakania na vhodnú príležitosť. Nebolo to preto, že by ČKS zmenila svoje ciele, ale skôr preto, že používa rôzne stratégie v závislosti od zmien politickej situácie a geopolitického vývoja. Pre pochopenie režimu ČKS možno povedať, že komunistický duch použil starovekú čínsku strategickú lesť „otvorene opravovať cestné dosky, a pritom tajne postupovať skrytou cestou Čchen-cchang“. Prvou komunistickou superveľmocou bol Sovietsky zväz, avšak jeho hlavnou úlohou bolo podporovať vzostup a rozvoj Číny pod komunistickou vládou.

Od prvej svetovej vojny sú Spojené štáty najmocnejšou krajinou na svete, ktorej úlohou je udržiavať medzinárodný poriadok. Každá krajina, ktorá by chcela tento poriadok narušiť, musí poraziť Spojené štáty, a preto je Amerika z hľadiska celkových strategických úvah ČKS hlavným nepriateľom strany. Tak je tomu už po celé desaťročia a ČKS sa nikdy neprestala pripravovať na totálnu ofenzívu proti Spojeným štátom.

V knihe Storočný maratón: Tajná stratégia Číny, ako nahradiť Ameriku v pozícii globálnej superveľmoci (The Hundred-Year Marathon: China’s Secret Strategy to Replace America as the Global SuperPower), expert na národnú bezpečnosť, Michael Pillsbury, uvádza, že ČĽR má dlhodobú stratégiu zvrhnúť svetový hospodársky a politický poriadok riadený USA a nahradiť ho komunizmom do roku 2049, teda do stého výročia nástupu komunistickej strany k moci na území Číny.^[2] Pillsbury poukazuje na čínsky film Tichý zápas, ktorý vyprodukovala Čínska univerzita národnej obrany, Uvádza sa v ňom, že proces realizácie „veľkej úlohy“ ČKS, ktorou je ovládnutie sveta, „nevyhnutne narazí na neustále trenice a boj so systémom nadvlády USA“ a že „je to storočný zápas, ktorý nemožno zmeniť ľudskou vôľou“. Profesor Arthur Waldron z Pensylvánskej univerzity na pojednávaní amerického Senátu v roku 2004 uviedol, že Čínska ľudová oslobodenecká armáda (ČĽOA) je jedinou armádou na svete, ktorá sa venuje protiamerickým operáciám.^[3] Okrem toho, väčšina diplomatických vzťahov a medzinárodných aktivít ČKS sa priamo alebo nepriamo zameriava na Spojené štáty.

a) Viacúrovňová stratégia ČKS zameraná na podkopanie a obmedzenie vplyvu USA

ČKS vo svojom úsilí o získanie svetovej nadvlády uplatňuje komplexný prístup. V ideologickej rovine súperí so Spojenými štátmi a ďalšími demokratickými a slobodnými krajinami. Využíva vynútený transfer technológií a krádež duševného vlastníctva s cieľom odstrániť technologické rozdiely a zvýšiť svoju hospodársku konkurencieschopnosť, napríklad v oblasti výroby polovodičov, kde zaostáva o desiatky rokov. V oblasti vojenskej sily vedie tichú rivalitu so Spojenými štátmi prostredníctvom asymetrickej a „neobmedzenej vojny“ na miestach, ako je Juhočínske more. Podporuje Severnú Kóreu, Irán a iné zločinecké režimy, s cieľom oslabiť Spojené štáty a NATO.

Na poli diplomacie režim ČKS presadzuje „periférnu stratégiu“ a plán „jeden pás, jedna cesta“. Veľmi rýchlo rozšírila svoj medzinárodný vplyv medzi susednými krajinami, ako aj krajinami v Európe, Afrike, Oceánii a Latinskej Amerike, v snahe vybudovať medzinárodnú koalíciu, vytvoriť prostredie pod čínskym vedením a izolovať Spojené štáty.

ČKS využíva na dosiahnutie týchto cieľov viacero metód. V roku 2001 ČĽR založila Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu, v roku 2012 sieť spolupráce „16 + 1“ (v súčasnosti nazývanú „17 + 1“) s krajinami strednej a východnej Európy a v roku 2015 Ázijskú banku pre investície do infraštruktúry. Aktívne spolupracuje v rámci hospodárskeho bloku piatich krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) a intenzívne presadzuje internacionalizáciu svojej meny. Snaží sa kontrolovať tvorbu priemyselných noriem (napríklad noriem používaných pre navrhované mobilné siete 5G) a dominovať vo verejnom diskurze.

ČKS využíva slobodu tlače v Spojených štátoch a iných západných krajinách na uskutočňovanie operácií jednotného frontu, šírenie propagandy a špionáž. Ide o snahu čo najviac ovplyvňovať Spojené štáty a presadiť zmeny zvnútra, bez toho, aby bolo potrebné viesť otvorenú vojnu.

Agenti ČKS podplácajú amerických vládnych úradníkov, zákonodarcov, diplomatov a vojenských dôstojníkov vo výslužbe. Strana využíva ekonomické stimuly, aby navádzala amerických podnikateľov na lobovanie v prospech čínskych komunistov a ovplyvňovala politiku USA voči Číne. Vyžaduje od high-tech spoločností, aby sa podieľali na internetovej cenzúre ČKS a na „Veľkom čínskom firewalle“; nátlakom a podplácaním núti mnohých členov čínskych komunít v zahraničí, aby slúžili ako piata kolóna; infiltruje západné think-tanky a akademické pracoviská. Manipuluje týmito inštitúciami tak, aby uplatňovali autocenzúru v oblasti citlivých tém, čím v podstate preberajú postoj Komunistickej strany. Čínske spoločnosti, ktoré sú pod kontrolou alebo vplyvom ČKS, investovali veľké prostriedky do Hollywoodu a zábavného priemyslu.

Na jednej strane ČKS rozširuje svoj vplyv v rôznych krajinách s cieľom oklieštiť a izolovať Spojené štáty, zatiaľ čo na strane druhej buduje skryté oporné body na americkom území, aby USA oslabila zvnútra. Vybudovala rozsiahlu sieť agentov a spôsobila rozkol v americkej spoločnosti, čo predstavuje vážnu vnútornú hrozbu.

b) Podnecovanie nenávisti voči USA v rámci prípravy na vojnu proti USA

Predtým, ako sa čínski komunisti chopili moci, opakovane chválili Spojené štáty za ich priateľstvo s Čínou a oceňovali americký demokratický systém. Po nastolení svojho režimu ČKS okamžite využila utrpenie čínskeho národa, ktorým si prešiel v priebehu novodobej histórie, ako aj túžbu Číňanov po silnom národe. ČKS sa prezentovala ako spasiteľka Číny, podnecujúc nenávisť voči USA a iným zahraničným krajinám.

Ideológia ČKS je založená na nenávisti. Jej verzia vlastenectva zahŕňa nenávisť voči Japonsku, Taiwanu, Tibeťanom, etnickým menšinám v Sin-ťiangu, voči veriacim, disidentom a predovšetkým nenávisť voči Spojeným štátom. Medzi čínskymi internetovými užívateľmi koluje príslovie: „Za malé problémy môže Japonsko a za veľké Spojené štáty.“ Podnecovaním nenávisti voči zahraničným nepriateľom sa strana snaží zmierniť rozhorčenie verejnosti v čase domácich kríz.

ČKS je v skutočnosti jedno, či budú Číňania žiť alebo zomierať, a rovnako jej nezáleží na územnej celistvosti Číny ani na jej dlhodobo udržateľnom rozvoji. Je takmer nemožné opísať skutočnú zlovestnosť toho, ako Čínska komunistická strana prenasledovala vlastný ľud, zradila suverenitu Číny, zničila morálku a tradičnú kultúru a sabotovala jej budúcnosť. 

Podnecovaním nenávisti voči zahraničným krajinám sa ČKS v prvom rade snaží vykresliť samú seba ako spasiteľku čínskeho národa, čím chce legitimizovať svoju tyranskú vládu; v druhom rade chce, ako už bolo spomenuté, využiť nacionalistické nálady na odvrátenie pozornosti obyvateľov v čase krízy; za tretie, získať podporu pre expanzívne ambície strany a jej zákerné plány s cieľom „napraviť“ krivdy, ktoré Čína utrpela v novodobej histórii; a za štvrté, využiť nenávisť ako prostriedok na vytvorenie psychickej pripravenosti potrebnej pre prípadné budúce vojny.

Čínska komunistická strana vštepila mladšej generácii nenávisť voči Spojeným štátom, aby ju mohla využiť ako pešiakov vo svojej snahe nahradiť Ameriku a získať svetovú nadvládu. Keď príde ten správny čas, ČKS má v úmysle využiť čínsku mládež, aby sa rôznymi spôsobmi infiltrovala do Spojených štátov a ich spojeneckých demokratických štátov, podieľala sa na ozbrojenom konflikte v plnom rozsahu, viedla neobmedzenú vojnu a v prípade potreby položila životy v jadrovom holokauste.

Nadšené reakcie veľkej časti čínskej verejnosti po teroristických útokoch z 11. septembra naznačovali, že ČKS dosiahla so svojou propagandou značný úspech. V súčasnosti sa na hlavných čínskych politických a vojenských fórach bežne objavujú názory typu „Čína a Spojené štáty musia viesť vojnu“, čo je ďalším dôkazom toho, že ČKS úspešne viedla ľudí k nenávisti voči Spojeným štátom. Ide o dlhodobú, postupnú mobilizáciu na vojnu, ktorá je starostlivo naplánovaná a systematicky realizovaná.

Propaganda ČKS sa neobmedzuje len na hranice Číny. Na medzinárodnej úrovni otvorene a priamo podporuje zločinecké režimy a teroristické organizácie bojujúce proti Spojeným štátom. Poskytuje im finančnú pomoc, vojenskú techniku a zbrane, teoretickú prípravu, taktický výcvik a verejnú podporu. Strana riadi globálne sily protiamerického hnutia a stojí na čele skupiny štátov nepriateľských voči USA.

c) Jasný zámer ČKS: poraziť USA

V roku 2008, kým Spojené štáty zápasili s hospodárskou krízou, usporiadal Peking najdrahšie olympijské hry v histórii. Režim si obliekol rúcho prosperity a vystúpil na medzinárodnú scénu. V tom čase bol americký výrobný priemysel v úpadku a krajina čelila hospodárskej kríze, ktorá sa svojou závažnosťou blížila k Veľkej hospodárskej kríze. Vzhľadom na tieto hospodárske problémy požiadala americká vláda o pomoc Čínu, aby nakúpila americké štátne dlhopisy. Médiá, ktoré sú hlásnou trúbou ČKS, okamžite začali uverejňovať články, v ktorých tvrdili, že „Amerika prežíva vďaka pôžičkám od nás, Číňanov“; „Amerika upadá, Čína je pripravená ju nahradiť“ a podobne. Prakticky všetky médiá v Číne kontrolované stranou uverejňovali takéto titulky a tieto myšlienky dokonca presiakli do verejnej mienky medzi západnými médiami a odborníkmi.

Po roku 2008 Spojené štáty zaznamenali pokles na poli ekonomiky, vojenskej sily a politickej stability. V ekonomickej oblasti vtedajšia americká vláda presadzovala systém všeobecnej zdravotnej starostlivosti, zvyšovania sociálnych dávok, do centra politiky stavala otázky týkajúce sa klimatických zmien a obmedzovala tradičnú výrobu. Odvetvie zelenej energie podľahlo konkurencii výrobkov z Číny a americký výrobný priemysel sa naďalej oslaboval. Tieto politické opatrenia nemohli nijakým spôsobom čeliť nekalým obchodným praktikám ČĽR a jej masívnym krádežiam duševného vlastníctva alebo sa pred nimi chrániť.

Vzhľadom na tieto vývojové trendy mnohí jednoducho prijali naratív, že Čína je na vzostupe a Spojené štáty v úpadku. USA znížili vojenské výdavky a zaujali slabý diplomatický postoj. Na politickej scéne USA sa do popredia dostávala socialistická ideológia, demokratická politika sa menila na arénu straníckych sporov, čo často viedlo k ochromeniu fungovania vlády. ČKS porovnávala tento chaos v nepriaznivom svetle so svojím vyhraneným totalitným systémom a americkú demokraciu vykresľovala ako terč posmechu.

V roku 2010 Čína predstihla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Podľa štatistík Svetovej banky z roku 2014, HDP Číny, ak by sa vypočítal na základe parity kúpnej sily, mohol prekonať HDP Spojených štátov.^[4] Keďže sa zdalo, že rovnováha síl medzi Čínou a USA sa mení, a v presvedčení, že úpadok Spojených štátov je nezvratný, ČKS upustila od svojej starej stratégie skrývania svojej sily a vyčkávania. Namiesto toho sa strana začala otvorene a priamo zameriavať na svetový poriadok, v ktorého čele dovtedy stáli Spojené štáty. ČKS, médiá a odborníci začali vo svojich oficiálnych stanoviskách postupne otvorene hovoriť o expandujúcom „čínskom sne“.

Na svojom 18. národnom zjazde v roku 2012 prezentovala ČKS svoju predstavu o budovaní „spoločenstva pre spoločnú budúcnosť ľudstva“. V roku 2017 sa ČKS na Svetovom dialógu politických strán zmienila o starovekej symbolike, keď sa nespočetné kráľovstvá schádzali, aby vzdali hold čínskemu cisárskemu dvoru. ČKS tak verejne vyjadrila svoju túžbu vyvážať komunistický „čínsky model“ aj do ostatných častí sveta.

Ambíciou ČKS pri šírení tzv. „čínskeho modelu“, „čínskeho plánu“ a „čínskej múdrosti“, je stať sa svetovým lídrom a vytvoriť nový svetový poriadok, čo je cieľ, na ktorý sa pripravuje už desaťročia. Takýto nový poriadok by predstavoval novú hrozivú os zla, protivníka, ktorý by bol pre slobodný svet oveľa väčšou hrozbou, ako bola spojenecká Os počas druhej svetovej vojny.

2. Stratégie komunistickej Číny na ovládnutie sveta

a) Iniciatíva „Jeden pás, jedna cesta“: územná expanzia pod rúškom globalizácie

Peking v roku 2013 oficiálne predstavil svoju iniciatívu „Novej Hodvábnej cesty“, známu tiež ako „Jeden pás, jedna cesta“. V rámci tejto iniciatívy plánuje Čína investovať bilióny dolárov do výstavby kritickej infraštruktúry, ako sú prístavy, mosty, železnice a energetické zariadenia, a to v desiatkach krajín, s cieľom dostať ich pod vplyv Číny. Ide o najväčší investičný projekt v histórii.

„Jeden pás“ predstavuje hospodársky pás Hodvábnej cesty, ktorý pozostáva z troch územných oblastí: z Číny cez strednú Áziu a Rusko až do Európy a k Baltskému moru; zo severozápadnej Číny cez strednú a západnú Áziu k Perzskému zálivu a Stredozemnému moru; a z juhozápadnej Číny cez Indočínsky polostrov k Indickému oceánu.

„Jedna cesta“ označuje námornú Hodvábnu cestu 21. storočia, ktorá zahŕňa dve hlavné trasy: Prvá trasa vedie z čínskych prístavov cez Malacký prieliv do Juhočínskeho mora a ďalej cez Indický oceán až do Európy; druhá smeruje do južnej časti Tichého oceánu.

Pozemná časť iniciatívy „Jeden pás“ pozostáva zo šiestich ekonomických koridorov:

1. Čína – Mongolsko – Rusko

2. Nový euroázijský pozemný most

3. Čína – stredná Ázia – západná Ázia

4. Čína – Indočínsky polostrov

5. Čína – Pakistan

6. Bangladéš – Čína – India – Mjanmarsko

Nový euroázijský pozemný most má využiť železničné prepojenie medzi Čínou a Európou, napríklad z mesta I-wu do Madridu a z Wu-chanu do Hamburgu a Lyonu. Preprava z Číny do Európy železničnou dopravou trvá len niečo cez desať dní, zatiaľ čo po mori vyše tridsať dní. Čínsky železničný expres, ktorý premáva po týchto železničných trasách, začal prevádzku v roku 2011 a je dôležitou súčasťou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“.

Čínsko-pakistanský ekonomický koridor je spoločný projekt oboch vlád. Jeho súčasťou je diaľnica spájajúca Kašgar v čínskej provincii Sin-ťiang s prístavom Gwadar v Pakistane na pobreží Indického oceánu. ČKS získala v roku 2013 právo na prevádzku tohto prístavu, ktorý je bránou Pakistanu do Perzského zálivu a Arabského mora. Prístav sa nachádza na strategicky dôležitom mieste spájajúcom Hormuzský prieliv (cez ktorý prechádza 40 % svetovej ropy) s Arabským morom.

Hlavným cieľom námornej časti iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ je vybudovať rad strategických prístavov a získať tak kontrolu nad celosvetovou námornou dopravou. Vo finančne silných krajinách vstupujú čínske spoločnosti do kapitálových podielov alebo zakladajú spoločné podniky. V krajinách so slabšou finančnou situáciou investuje Čína veľké sumy peňazí na miestnej úrovni a snaží sa získať práva na prevádzkovanie tamojších prístavov.

V roku 2013 kúpila čínska spoločnosť China Merchants Port Holdings Co. Ltd. 49-percentný podiel v spoločnosti Terminal Link SAS vo Francúzsku. Týmto nákupom získala prevádzkové práva na pätnásť terminálov v ôsmich krajinách, rozprestierajúcich sa na štyroch kontinentoch vrátane South Florida Container Terminal v Miami a Houston Terminal Link (dnes nazývaného Terminal Link Texas).^[5]

Medzi ďalšie prístavy a terminály, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Číny, patria prístavy v Antverpách a Zeebrugge v Belgicku, kontajnerový terminál Suezského prieplavu v Egypte, prístav Kumport (Ambarli) v Turecku, prístav Pireus v Grécku,  terminál Pasir Panjang  v Singapúre, terminál Euromax Rotterdam v Holandsku, terminál druhej fázy v prístave Chalífa v Spojených arabských emirátoch, prístav Vado v Taliansku, Kuantanský prístav v Malajzii, prístav Džibutsko vo východnej Afrike a Panamský prieplav. Okrem investícií využíva ČKS aj dlhové pasce vytvorené v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ na získanie kontroly nad strategickými lokalitami, ako v prípade prístavu Hambantota na Srí Lanke, ktorý bol v roku 2017 prenajatý čínskej spoločnosti na 99 rokov.

Čínska komunistická strana  spustila v roku 2018 projekt „Digitálna hodvábna cesta“ s cieľom reformovať budúci vývoj internetovej infraštruktúry. Digitálna Hodvábna cesta je považovaná za pokročilú fázu projektu „Jeden pás, jedna cesta“. Ide najmä o budovanie infraštruktúry optických vlákien, digitálnych informačných služieb, medzinárodnej telekomunikácie a elektronického obchodu. „Veľký čínsky Firewall“, ktorý filtruje internetovú prevádzku v Číne, je exportovaný do krajín združených v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“, rovnako ako systémy masového dohľadu, ktoré sa už používajú v Číne. Okrem toho, mnohé krajiny zapojené do iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ nemajú kompletný úverový systém. Cieľom ČKS je zaviesť v týchto krajinách svoje systémy elektronického obchodu a elektronických platobných služieb, ako je Alipay, a zároveň úplne vylúčiť západnú konkurenciu.

O tom, aký strategický dosah má ČKS, svedčia jej investície do globálnej infraštruktúry. Podľa správy denníka The New York Times z novembra 2018, ČKS vybudovala alebo buduje viac ako štyridsať ropovodov a iných projektov v oblasti ropnej a plynárenskej infraštruktúry; viac ako dvesto mostov, ciest a železníc; takmer dvesto elektrární na jadrovú energiu, zemný plyn, uhlie a obnoviteľné zdroje energie; a celý rad veľkých priehrad. V čase vypracovania tohto článku ČKS investovala do najmenej 112 krajín, z ktorých väčšina sa zapojila do iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“.^[6]

S postupným formovaním iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ sa zintenzívňovali aj snahy ČKS o vytlačenie Spojených štátov z celosvetovej scény. Agresívne presadzovala jüan ako medzinárodnú menu, a rovnako aj svoj vlastný úverový systém. Telekomunikačné siete čínskej výroby (vrátane 5G) sa v mnohých krajinách propagujú ako riešenie budúcnosti, rovnako ako Čínou vybudované vysokorýchlostné železničné trate. Cieľom je nakoniec vytvoriť súbor noriem, ktoré budú kontrolované ČKS a budú nezávislé od súčasných západných noriem.

V počiatočných fázach iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ sa ČKS zameriavala na susedné krajiny, pričom jej pole pôsobnosti siahalo až do Európy. Veľmi rýchlo však rozšírila svoj dosah do Afriky, Latinskej Ameriky, a dokonca až k Severnému ľadovému oceánu, čím pokryla celý svet. Námorná Hodvábna cesta pôvodne pozostávala len z dvoch trás. Ako tretia bola pridaná Polárna Hodvábna cesta, aby cez Severný ľadový oceán spojila Čínu s Európou. Ešte pred spustením iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ investovala Čína značné prostriedky do krajín v Afrike a v Latinskej Amerike. Tieto krajiny sú teraz súčasťou hlavnej štruktúry projektu „Jeden pás, jedna cesta“, čo umožnilo ČKS oveľa rýchlejšie rozšíriť svoj finančný a vojenský vplyv na týchto kontinentoch.

Prvotným cieľom iniciatívy je exportovať prebytočné kapacity čínskej ekonomiky prostredníctvom budovania základnej infraštruktúry, ako sú železnice a diaľnice, do iných krajín. Tieto krajiny disponujú bohatými zdrojmi a energiou. Budovaním infraštruktúry v týchto krajinách ČKS sleduje dva sekundárne ciele. Jedným z nich je otvorenie nízkonákladových trás na prepravu čínskych výrobkov do Európy; druhým je získanie strategických zdrojov z krajín, ktoré sú súčasťou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Zámerom ČKS je zvýšiť vývoz z pevninskej Číny, a nie pomáhať krajinám zúčastneným na tejto iniciatíve pri budovaní ich vlastného výrobného priemyslu – ČKS by určite nemala záujem vytvárať konkurenciu pre vlastnú výrobu.

Skutočnou ambíciou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ je využiť ekonomickú silu k nadobudnutiu kontroly nad finančnými a politickými štruktúrami iných krajín, s cieľom premeniť ich na kolónie čínskeho režimu a jeho pešiakov na globálnej scéne. Dôsledkom účasti na programoch iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ je príliv všetkých negatívnych aspektov komunizmu: korupcie, zadlženosti a autoritárskej represie. Tento projekt je zradnou pascou, ktorá zúčastneným krajinám neprinesie žiadnu trvalú hospodársku prosperitu.

Tieto riziká vyvolali v mnohých krajinách znepokojenie, čo podnietilo vlády týchto krajín k zastaveniu alebo obmedzeniu svojej účasti na projekte „Jeden pás, jedna cesta“. Peking čas od času pripustil, že by mal byť transparentnejší a urobiť určité úpravy ostro kritizovaných dlhových pascí. Predsa však nemožno plány ČKS podceňovať. Kým západné podniky fungujú na princípoch ziskovosti a v nestabilných hostiteľských krajinách nevydržia dlhšie ako niekoľko rokov, kalkulácie strany siahajú až do ďalšieho storočia. Dokáže tolerovať nestabilné medzinárodné prostredie v dlhodobom horizonte bez ohľadu na okamžité straty.

ČKS sa snaží vytvoriť prokomunistické vlády, ktoré ju budú podporovať v rámci OSN a iných medzinárodných organizácií. Jej cieľom je zaujať vedúcu úlohu v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike v boji proti slobodnému svetu a nakoniec nahradiť Spojené štáty v pozícii svetovej superveľmoci číslo jeden. Ľudské obete nie sú pre ňu pri dosahovaní týchto cieľov prekážkou – strana môže napríklad prinútiť čínsky ľud, aby zaplatil investičné náklady, ktorých by sa súkromné západné podniky rozhodne nezhostili. V tejto vojne o ovládnutie sveta nejde o to, aká mocná je ČKS na papieri, ale o to, že ČKS má k dispozícii ľudské zdroje v podobe stoviek miliónov Číňanov, ktorých životy považuje za ľahko nahraditeľné.

Bývalý hlavný stratég Bieleho domu Steve Bannon povedal, že prostredníctvom projektu „Jeden pás, jedna cesta“ sa čínskemu režimu úspešne podarilo integrovať Mackinderove, Mahanove a Spykmanove tézy o ovládnutí sveta. Andrew Sheng z Ázijského globálneho inštitútu vo svojom článku, v ktorom sa venuje tejto téme, napísal:

Sir Halford Mackinder bol vplyvný britský geograf a historik, ktorý už v roku 1904 tvrdil: „Ktokoľvek vládne Srdcu kontinentu („Heartland“, strednej Ázii), ovládne Svetový ostrov („World-Island“, Euráziu); ten, kto vládne Svetovému ostrovu, ovládne svet.“ Jeho americký súčasník Alfred Mahan bol námorný historik, ktorý formoval americkú stratégiu na získanie námornej prevahy, čím nadviazal na taktiku britského námorného impéria spočívajúcu v kontrolovaní námorných ciest, úžin a kanálov prostredníctvom regulácie globálneho obchodu. Naproti tomu, Nicholas John Spykman tvrdil, že Rimland (pobrežné krajiny obklopujúce Áziu) sú dôležitejšie ako Srdce kontinentu, a teda: „Kto ovláda Rimland, vládne Eurázii; kto vládne Eurázii, ovláda osud sveta.“^[7]

Tieto názory vypovedajú o rastúcej ostražitosti západného sveta voči ambíciám ČKS v rámci projektu „Jeden pás, jedna cesta“.

Samozrejme, ambície ČKS sa neobmedzujú len na iniciatívu „Jeden pás, jedna cesta“. Táto iniciatíva sa nezameriava len na získanie práv na pozemné trasy, námorné koridory a hlavné prístavy. ČKS chce ťažiť zo všetkých slabých miest, ktoré existujú vo svete. V posledných desaťročiach sa mnohé krajiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike stali novými nezávislými štátmi v dôsledku dekolonizácie. V týchto regiónoch vzniklo mocenské vákuum, ktoré využila ČKS na upevnenie svojej pozície. Nové nezávislé krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu a jeho východoeurópskych satelitov, majú slabú suverenitu, a preto boli ľahkou korisťou pre režim ČKS. Do pasce ČKS prirodzene spadli aj iné nestabilné krajiny, ktorým sa západní investori radšej vyhýbajú. Malé krajiny, ostrovné štáty a rozvojové krajiny, ktoré sa nachádzajú na strategických miestach, sú obzvlášť zraniteľné voči ambíciám Pekingu.

Dokonca aj niektoré štáty, ktoré boli kedysi pevne zakotvené v západnom demokratickom tábore, sa v dôsledku slabého hospodárstva a vysokej zadlženosti dostali do sféry vplyvu ČKS. Z geopolitického hľadiska ČKS postupne obkľučuje Spojené štáty tým, že kontroluje ekonomiky iných krajín. Cieľom je marginalizovať a nakoniec úplne odstrániť americký vplyv z týchto krajín, pričom ČKS do tej doby zavedie samostatný svetový poriadok založený na komunistickej hegemónii. Nejde o nový prístup. Jeho korene siahajú až k prvotnej stratégii strany, ktorá spočívala v postupnom obsadzovaní vidieka s cieľom obkľúčiť mestá, čo jej nakoniec prinieslo víťazstvo v čínskej občianskej vojne.

b) Stratégia „periférnej diplomacie“ zameraná na vytlačenie USA z ázijsko-tichomorského regiónu

Komunistické stranícke think-tanky definujú „periférnu diplomaciu“ režimu takto: „Čína susedí so štrnástimi krajinami pozdĺž svojej rozsiahlej pozemnej hranice, pričom po mori susedí s ďalšími šiestimi krajinami. Východne od nej sa rozprestiera ázijsko-tichomorský región a smerom na západ sa nachádza Eurázia. To znamená, že radiálny rozsah širšieho susedstva Číny pokrýva dve tretiny medzinárodnej politiky, hospodárstva a bezpečnosti. Periférna diplomacia teda nie je len jednoduchou regionálnou stratégiou. … Je to skutočne veľká stratégia.“^[8]

Austrália: Slabý článok západného sveta

V júni 2017 mediálne spoločnosti Fairfax Media Ltd. a Australian Broadcasting Corp. zverejnili výsledky svojho päťmesačného vyšetrovania v dokumentárnom filme s názvom Moc a vplyv: Tvrdá hrana čínskej mäkkej sily (Power and Influence: The Hard Edge of China’s Soft Power). Dokument, ktorý vzbudil obavy po celom svete, opisoval rozsiahlu infiltráciu ČKS do austrálskej spoločnosti a kontrolu, ktorú nad ňou má.^[9] O šesť mesiacov neskôr oznámil Sam Dastyari, člen austrálskej Labouristickej strany, svoje odstúpenie zo Senátu. Dastyariho rezignácia nasledovala po tom, čo bol obvinený z prijatia peňazí od čínskych obchodníkov napojených na ČKS, a to za svoje vyjadrenia podporujúce Peking v súvislosti s územnými spormi v Juhočínskom mori. Jeho vyjadrenia k tejto kritickej otázke boli v rozpore s názormi Labouristickej strany.^[10]

V júni 2017 aktualizovala austrálska spravodajská spoločnosť ABC News svoju správu odhaľujúcu politické dary od subjektov s väzbami na Čínu, ktoré mali ovplyvniť austrálsko-čínsku obchodnú politiku. V správe sa zmieňovali dary v hodnote 5,5 milióna dolárov od spoločností napojených na Čínu a od individuálnych darcov. Tieto dary boli určené na podporu volebných kampaní Liberálnej a Labouristickej strany v rokoch 2013 až 2015.^[11] Austrálske médiá navyše v posledných rokoch podpísali zmluvy s čínskymi štátnymi médiami, v ktorých súhlasili s tým, že budú vysielať propagandu čínskych médií austrálskemu publiku.^[12]

Kniha Tichá invázia: Čínsky vplyv v Austrálii (Silent Invasion: China’s Influence in Australia) od autora Clivea Hamiltona z roku 2017, bola austrálskymi vydavateľmi trikrát odmietnutá kvôli strachu z odozvy čínskeho režimu. Po dlhom zvažovaní jeden vydavateľ súhlasil s jej vydaním. Táto cenzúra vyvolala medzi Austrálčanmi všeobecné obavy z vplyvu Číny v ich krajine.^[13]

V roku 2015 Austrália umožnila čínskej spoločnosti s úzkymi väzbami na Ľudovú oslobodeneckú armádu uzatvoriť deväťdesiatdeväťročný nájomný kontrakt na prístav v Darwine – strategický námorný prístav a vojenskú základňu slúžiacu na ochranu pred útokmi zo severu. Bývalý námestník ministra zahraničia USA Richard Armitage bol šokovaný z uzatvorenia tejto dohody a uviedol, že Spojené štáty sú týmto vývojom znepokojené.^[14]

Aká je strategická hodnota infiltrácie ČKS do Austrálie? Kľúčovým cieľom je oslabiť spojenectvo medzi USA a Austráliou.^[15] Austrálska vláda vo svojej Bielej knihe o zahraničnej politike z roku 2017 uviedla: „Spojené štáty boli po druhej svetovej vojne dominantnou silou v našom regióne. Dnes jej pozíciu ohrozuje Čína.“^[16] Malcolm Davis, hlavný analytik Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku, uviedol, že Peking sa snaží získať strategickú výhodu v regióne s cieľom ukončiť spojenectvo Austrálie so Spojenými štátmi.^[17]

Austrália je v rámci stratégie periférnej diplomacie testovacím miestom pre operácie „mäkkej sily“.^[18] Počiatky infiltrácie ČKS do Austrálie sa datujú do roku 2005, kedy Čou Wen-čung, vtedajší námestník čínskeho ministra zahraničných vecí, pricestoval do Canberry a informoval vyšších úradníkov čínskeho veľvyslanectva o novom diplomatickom prístupe ČKS. Uviedol, že prvotným cieľom zahrnutia Austrálie do širšej periférie Číny je zabezpečiť, aby Austrália slúžila ako dôveryhodná a stabilná zásobovacia základňa pre hospodársky rast Číny v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Úlohou účastníkov stretnutia bolo hlbšie pochopiť, ako by mohla ČKS v širokej miere ovplyvňovať Austráliu v oblasti hospodárstva, politiky a kultúry.^[19]

ČKS využíva ekonomickú silu Číny, aby prinútila Austráliu k ústupkom v otázkach vojenskej spolupráce a ľudských práv. Štandardný prístup, ktorý ČKS používa na vynútenie spolupráce, je budovanie osobných vzťahov prostredníctvom ekonomických stimulov, pričom v pozadí vytvára implicitnú hrozbu vydierania.^[20]

Po rokoch vyšetrovania Hamilton uviedol nasledujúce skutočnosti: „Austrálske inštitúcie – od našich škôl, univerzít a profesijných združení až po naše médiá; od priemyselných odvetví ako baníctvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch až po strategické aktíva, ako sú prístavy a elektrické siete; od našich miestnych zastupiteľstiev a štátnych vlád až po naše politické strany v Canberre – prechádzajú komplexným systémom vplyvu a kontroly, na ktorý dohliadajú agentúry slúžiace Čínskej komunistickej strane.“^[21]

Od hospodárskej krízy v roku 2008 sa v praxi ukázalo, že Austrália je ochotná slúžiť ako dodávateľská základňa ČĽR, a to v dôsledku všeobecného presvedčenia, že Čína zachránila Austráliu pred recesiou. Hamilton tvrdí, že dôvodom, prečo je infiltrácia a vplyv ČKS taký účinný, je to, že Austrálčania boli „zhypnotizovaní presvedčením, že len Čína môže zaručiť (ich) ekonomickú prosperitu“ a „báli sa postaviť voči šikanovaniu zo strany Pekingu“.^[22]

Napriek tomu, že si ľudia uvedomujú infiltráciu ČKS a jej vplyv na západnú spoločnosť, a najmä jej prenikanie do čínskych komunít v zahraničí a kontrolu nad nimi, si väčšina ľudí na Západe s dobrými úmyslami naivne myslela, že hlavným cieľom straníckych stratégií je „negovať“ – to znamená umlčať hlasy kritikov a tých, ktorí majú odlišné politické názory. Hamilton však tvrdí, že za „negatívnymi“ operáciami sa skrývajú „pozitívne“ ambície ČKS: využiť prisťahovalcov čínskeho pôvodu na zmenu štruktúry austrálskej spoločnosti a dosiahnuť, aby obyvatelia Západu sympatizovali s ČĽR a umožnili tak Pekingu vybudovať si vplyv. Austrália by sa tak stala spojencom strany v jej snahe stať sa ázijskou a následne globálnou superveľmocou.^[23]

Podobne prehlbuje ČKS svoj vplyv na Novom Zélande, ktorý je susedom a spojencom Austrálie. Anne-Marie Bradyová, odborníčka na čínsku politiku pôsobiaca na University of Canterbury, vydala v roku 2017 správu s názvom Čarovné zbrane: Čínske aktivity v oblasti politického vplyvu za vlády Si Ťin-pchinga, kde uviedla, že niekoľko poslancov novozélandského parlamentu čínskeho pôvodu malo úzke väzby na pevninskú Čínu a že mnohí politici boli podplatení masívnymi politickými darmi od bohatých čínskych obchodníkov a organizácií jednotného frontu ČKS, ako sú napríklad čínske obchodné združenia na Novom Zélande.^[24] Krátko po zverejnení jej správy došlo k vlámaniu do Bradyovej kancelárie. Ešte pred vlámaním dostala anonymný výhražný list s textom: „Si ďalšia na rade“.^[25]

ČKS získava na svoju stranu aj miestnych politikov Nového Zélandu. Napríklad, členovia novozélandských politických strán sú počas ciest do Číny štedro hostení. Politikom na dôchodku sú ponúkané dobre platené pozície v čínskych podnikoch, ako aj ďalšie výhody, ak sa budú riadiť smernicami strany.^[26]

Zameranie sa na tichomorské ostrovné štáty z hľadiska strategickej hodnoty

Napriek svojej veľkosti majú malé tichomorské ostrovné štáty veľký strategický význam. Hoci ich celková rozloha je len 53 000 km², ich výlučné hospodárske zóny nad časťami oceánu dosahujú celkovú rozlohu 19 miliónov km² – čo je plocha šesťnásobku veľkosti výlučných hospodárskych zón Číny. Rozvíjanie užších vzťahov s tichomorskými ostrovnými štátmi, ktoré môžu slúžiť ako námorné základne, je verejne priznanou súčasťou vojenskej stratégie ČKS.^[27] V súčasnosti sú sféry vplyvu v tichomorskej oblasti rozdelené medzi USA, Japonsko, Austráliu, Nový Zéland a Francúzsko.

Aby mohla ČKS v Tichom oceáne rozvíjať svoje námorné ambície, musí najprv vybudovať dobré vzťahy s ostrovnými štátmi, a následne postupne vytlačiť vplyv USA. ČKS prekonáva americkú aktivitu v tejto oblasti tým, že investuje obrovské finančné prostriedky do infraštruktúrnych projektov v Melanézii, Mikronézii a Polynézii, ako aj podporou miestneho cestovného ruchu a sprístupnením platforiem internetového obchodu.^[28]

Po tom, ako Čína veľkoryso poskytla finančnú pomoc a investície, jej predstavitelia sa začínajú správať arogantne, čo odzrkadľuje mentalitu režimu, keď sa cíti byť silný – snaží sa zaobchádzať s obyvateľmi slabších štátov tak, ako zaobchádza s čínskym ľudom pod svojou totalitnou kontrolou. Samozrejme, od ČKS nemožno očakávať, že bude rešpektovať medzinárodné predpisy a protokoly.

Na summite APEC, ktorý sa konal ku koncu roka 2018 v Papue-Novej Guinei, šokovalo účastníkov hrubé a necivilizované správanie čínskych úradníkov. Vysokopostavený úradník USA opísal správanie predstaviteľov čínskeho režimu ako „vyčíňajúcu diplomaciu“. Čínski úradníci miestami kričali a obviňovali ostatné krajiny zo sprisahania proti Číne. Na fóre, ktoré sa konalo medzi čínskym vodcom Si Ťin-pchingom a vodcami tichomorských ostrovných štátov, otvorene zabránili novinárom v rozhovoroch s účastníkmi a požadovali, aby sa všetci novinári odvolávali na tlačovú správu agentúry Sin-chua. Aby čínski predstavitelia zabránili tomu, že sa do spoločného komuniké dostanú vyhlásenia odsudzujúce nespravodlivé obchodné praktiky režimu ČKS, požadovali stretnutie s ministrom zahraničných vecí Papuy-Novej Guiney. Minister túto žiadosť odmietol s odôvodnením, že si chce zachovať nestrannosť.^[29]

Využívanie dlhových pascí na získanie kontroly nad zdrojmi v strednej Ázii

Po rozpade Sovietskeho zväzu vynaložila ČKS veľké úsilie na rozvoj a upevnenie vzťahov so stredoázijskými krajinami – Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom. Cieľ stratégie ČKS v Strednej Ázii možno vnímať z viacerých hľadísk. Po prvé, Stredná Ázia je nevyhnutnou pozemnou trasou v rámci expanzie Číny na západ. Okrem toho, keď Čína buduje infraštruktúru na prepravu tovaru do Číny a z Číny, môže zároveň rozširovať svoje obchodné záujmy v Strednej Ázii. Po druhé, Čína sa snaží získať prírodné zdroje vrátane uhlia, ropy, plynu a vzácnych kovov, ktorých je v týchto krajinách dostatok. Navyše, prostredníctvom kontroly nad stredoázijskými krajinami, ktoré sú geograficky a kultúrne blízke čínskej provincii Sin-ťiang, môže režim posilniť svoju kontrolu nad tamojšími etnickými menšinami.

ČKS sa v oblasti strednej Ázie stala najvplyvnejším hráčom. Medzinárodná krízová skupina (International Crisis Group),  think-tank so sídlom v Bruseli, zverejnila v roku 2013 správu, v ktorej sa uvádza, že Čína sa rýchlo stáva ekonomicky dominantnou mocnosťou v tomto regióne, pričom využíva sociálne nepokoje v Strednej Ázii. Peking vníma Strednú Áziu ako zásobovaciu základňu materiálov a prírodných zdrojov a ako trh pre svoje lacné výrobky nízkej kvality.^[30] ČKS zároveň investovala milióny amerických dolárov do rozvojovej pomoci v Strednej Ázii pod zámienkou udržania stability v Sin-ťiangu.

Obrovská sieť diaľnic, železníc, letísk, komunikácií a ropovodov úzko prepojila Čínu so Strednou Áziou. Spoločnosť The China Road and Bridge Corporation a jej dodávatelia sú zodpovední za výstavbu diaľnic, železníc a elektrických prenosových vedení v Strednej Ázii. Vyasfaltovali cesty v najnebezpečnejšom a najzložitejšom teréne a vybudovali nové cesty na prepravu čínskeho tovaru do Európy a na Blízky východ, ako aj do prístavov v Pakistane a Iráne. Podľa čínskych štátnych médií sa od roku 1992 do roku 2012, teda počas dvoch desaťročí diplomatických vzťahov medzi Čínou a piatimi stredoázijskými krajinami, zvýšil celkový objem obchodu medzi Čínou a Strednou Áziou až stonásobne.^[31]

ČKS podporuje v strednej Ázii investície do veľkých štátnych infraštruktúrnych projektov financovaných z úverov. Niektorí odborníci si uvedomili, že takéto investície by mohli tvoriť základ nového medzinárodného poriadku, v ktorom by Čína zohrávala dominantnú úlohu. Z tohto pohľadu je stredná Ázia, podobne ako Austrália, ďalším testovacím miestom pre koncepčnú revolúciu ČKS v oblasti diplomatickej stratégie.^[32]

Peking má tendenciu podporovať skorumpovaných autoritárskych vodcov v krajinách Strednej Ázie, a jeho netransparentné investičné projekty sa považujú za prospešné predovšetkým pre miestne elity. V správe Medzinárodnej krízovej skupiny sa uvádza, že vláda každej stredoázijskej krajiny je slabá a skorumpovaná a že tieto krajiny sužujú sociálne a ekonomické nepokoje.^[33] Veľké infraštruktúrne projekty, ktoré podporuje ČKS, nie sú spojené len s obrovskými pôžičkami, ale zahŕňajú aj úradné schvaľovanie a povolenia, ktoré sú založené na osobných záujmoch. To vedie k vzniku a prehlbovaniu korupcie v týchto režimoch.

V Uzbekistane zastával funkciu prezidenta Islam Karimov, bývalý prvý tajomník Komunistickej strany Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky v ZSSR. V prezidentskom úrade zotrval od vzniku nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 až do svojej smrti v roku 2016. V roku 2005 došlo vo východnom meste Andižan k zásahu vládnych vojsk proti demonštrantom, čo malo za následok stovky mŕtvych. ČKS sa postavila na stranu Karimova a poskytovala pevnú podporu režimom v Uzbekistane a ďalších krajinách regiónu v ich snahe zachovať status quo.^[34]

Krehké hospodárske štruktúry stredoázijských krajín v kombinácii s čínskymi masívnymi pôžičkami na výstavbu infraštruktúry spôsobujú, že tieto krajiny môžu veľmi ľahko upadnúť do čínskej dlhovej pasce. Turkménsko trpí vážnou hospodárskou krízou, pričom odhadovaná ročná miera inflácie v roku 2018 dosiahla 300 %, odhadovaná miera nezamestnanosti presiahla 50 %, krajinu sužuje akútny nedostatok potravín a vysoká korupcia. V roku 2018 bola Čína jediným významným odberateľom turkménskeho plynu, a zároveň najväčším veriteľom jeho zahraničného dlhu, ktorý predstavoval 9 miliárd amerických dolárov (približne 30 % turkménskeho HDP v roku 2018).^{[35] [36]} Nakoniec Turkménsko nebude mať podľa všetkého inú možnosť, ako odovzdať svoje ložiská zemného plynu, ktoré generujú 70 % príjmov krajiny, Čínskej ľudovej republike, aby splatilo svoj dlh.^[37]

Tadžikistan si v roku 2018 požičal od Číny viac ako 300 miliónov dolárov na výstavbu elektrárne. Ako protihodnotu previedol Tadžikistan na ČĽR licenciu na prevádzku svojej zlatej bane na dobu, počas ktorej bude baňa produkovať dostatok zlata na splatenie dlhu.^[38]

V ohrození je takisto kirgizská ekonomika, keďže tamojšie rozsiahle infraštruktúrne projekty realizované ČĽR spôsobili, že aj Kirgizsko upadlo do dlhovej pasce. Krajina bude pravdepodobne musieť postúpiť časť svojich prírodných zdrojov na splatenie dlhu. Kirgizsko spolupracovalo aj s čínskymi komunikačnými spoločnosťami Huawei a ZTE na vybudovaní digitálnych komunikačných nástrojov v záujme posilnenia vládnej kontroly nad obyvateľstvom, čím zároveň poskytlo režimu ČKS zadné dvierka, aby mohla svoj sledovací systém rozšíriť do týchto krajín.^[39]

Peking využil mocenské vákuum, ktoré vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu, a vstúpil aj do kazašského energetického sektora. Kazašské hospodárstvo je závislé od produkcie ropy, a príjmy z ropy sa používajú na nákup lacných čínskych výrobkov. Okrem ťažby ropy je priemyselný základ tejto krajiny krehký. V dôsledku prílevu lacných čínskych výrobkov na jej trh sa kazašský výrobný priemysel zrútil.^[40]

Ďalším motívom expanzie ČKS do Strednej Ázie je potláčanie ujgurských disidentov žijúcich v regióne. Šanghajská organizácia pre spoluprácu, ktorá je regionálnou alianciou riadenou Čínou a Ruskom, umožňuje vydávanie osôb cudziemu štátu medzi šiestimi členskými krajinami. Členská krajina môže dokonca vyslať svojich vlastných úradníkov do inej členskej krajiny, aby viedli vyšetrovanie. Týmto spôsobom môže ČKS rozšíriť svoje represie voči Ujgurom v zahraničí a zatýkať ujgurských disidentov, ktorí našli útočisko v susedných krajinách.^[41]

Využívanie kľúčových štátov na zabezpečenie strategických zdrojov

Periférna stratégia komunistickej strany spočíva vo vytváraní ekonomickej zadlženosti v kľúčových krajinách, ktoré následne využíva ako základne pre dosiahnutie strategických cieľov v celom regióne. Podľa think-tankov strany sú kľúčovými štátmi krajiny, ktoré majú značný vplyv v regióne a ktoré Peking dokáže s využitím vlastných zdrojov riadiť. Tieto krajiny nemajú žiadne priame konflikty s ČKS, pokiaľ ide o strategické záujmy, a väčšina z nich nemá blízke vzťahy so Spojenými štátmi.^[42] Okrem vyššie spomenutej Austrálie, Kazachstanu a ďalších krajín, patria medzi cieľové krajiny čínskeho režimu aj Irán a Barma (známa ako Mjanmarsko).

Na Blízkom východe ide najväčšia časť čínskych investícií do Iránu. Irán je významným producentom ropy v regióne a od konca 70. rokov 20. storočia je ideologickým oponentom Západu, čím sa pre ČĽR stáva prirodzeným hospodárskym a vojenským partnerom. Peking udržiava s Iránom úzke hospodárske a vojenské vzťahy už od 80. rokov.

V roku 1991 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zistila, že pevninská Čína vyváža do Iránu urán a že ČĽR a Irán podpísali v roku 1990 tajnú jadrovú dohodu.^[43] V roku 2002, kedy bol odhalený iránsky projekt obohacovania uránu, západné ropné spoločnosti sa z tejto krajiny stiahli, čo poskytlo ČKS príležitosť využiť situáciu a nadviazať užšie vzťahy s Iránom.^[44]

Objem bilaterálneho obchodu medzi ČĽR a Iránom vzrástol v rokoch 1992 až 2011 viac ako stonásobne, a to napriek medzinárodným sankciám uvalených na iránsky režim.^[45] Vďaka čínskej pomoci bol Irán schopný prekonať medzinárodnú izoláciu, v ktorej sa ocitol, a vyvinúť široký arzenál balistických rakiet krátkeho a stredného doletu, ako aj protilodných riadených striel. Čínsky režim tiež poskytol protilodné míny a rýchle útočné člny a pomohol Iránu založiť tajný projekt zameraný na chemické zbrane.^[46]

Ďalším kľúčovým susedom výhodným pre ČKS je Barma, ktorá sa pýši dlhým pobrežím poskytujúcim strategický prístup k Indickému oceánu. ČKS považuje otvorenie čínsko-barmského prielivu za strategický krok k minimalizácii závislosti na Melackom prielive.^[47] Zlá situácia v oblasti ľudských práv za barmského vojenského režimu viedla k jeho izolácii zo strany medzinárodného spoločenstva. Barmské demokratické hnutie bolo v roku 1988 nakoniec potlačené vojenskou silou. O rok neskôr čínska armáda spustila paľbu na prodemokratických demonštrantov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu.

Tieto dve autoritárske vlády, ktoré boli odsúdené medzinárodným spoločenstvom, našli určitú podporu vo vzájomných diplomatických vzťahoch a odvtedy udržujú úzku spoluprácu. V októbri 1989 navštívil Čínu barmský vodca Than Šwei a obe strany podpísali dohodu o dodávkach zbraní v hodnote 1,4 miliardy dolárov. V 90. rokoch uzavreli obe strany mnoho ďalších dohôd o dodávkach zbraní. Medzi vybavenie, ktoré ČKS predala Barme, patria stíhačky, hliadkové lode, tanky a obrnené transportéry, protilietadlové delá a rakety. Vďaka čínskej vojenskej, politickej a ekonomickej podpore sa mjanmarská vojenská junta mohla aj naďalej udržať pri živote.^[48]

V roku 2013 Číňania investovali päť miliárd dolárov do čínsko-barmského ropovodu a plynovodu, ktorý je údajne štvrtým najväčším strategickým kanálom Číny na dovoz ropy a plynu. Hoci sa tento projekt stretol s výrazným odporom verejnosti, v roku 2017 bol s podporou ČKS uvedený do prevádzky.^[49] Medzi podobné investície patrí priehrada Myitsone (v súčasnosti pozastavená kvôli odporu miestnych obyvateľov) a medená baňa Letpadaung. V roku 2017 dosiahol bilaterálny obchod medzi Čínou a Barmou celkovú hodnotu 13,54 miliardy dolárov. ČKS v súčasnej dobe plánuje vytvoriť čínsko-barmský hospodársky koridor so 70 % podielom na strane Číny. Jeho súčasťou je hlbokovodný prístav zabezpečujúci obchodný prístup k Indickému oceánu a priemyselný park v špeciálnej ekonomickej zóne Kyaukpyu. ^{[50] [51]}

c) Stratégia v Európe: „rozdeľuj a panuj“

Európa sa v studenej vojne ocitla v strede konfrontácie medzi slobodným svetom a komunistickým táborom. Spojené štáty a západoeurópske krajiny udržiavali úzke spojenectvo prostredníctvom Severoatlantickej aliancie (NATO). V snahe vraziť klin medzi Európu a Spojené štáty, ČKS zvolila voči európskym krajinám stratégiu „rozdeľuj a panuj“. Svoju stratégiu prispôsobila miestnym podmienkam, pričom postupne prenikala do Európy a rozširovala tam svoj vplyv. V posledných rokoch sa rozdiely medzi Európou a Spojenými štátmi stali v mnohých kľúčových otázkach čoraz zreteľnejšie. Svoj podiel na tom má aj ČKS.

Počas finančnej krízy v roku 2008 využila ČKS slabšie európske ekonomiky, ktoré naliehavo potrebovali zahraničné investície. Strana do týchto krajín vložila veľké sumy peňazí výmenou za ústupky v otázkach, ako je medzinárodný právny poriadok a ľudské práva. Týmto spôsobom vytvorila a prehĺbila rozpory medzi európskymi krajinami, a následne z toho ťažila. Medzi krajiny, na ktoré sa ČKS zamerala, patrí Grécko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko.

ČKS počas dlhovej krízy Grécka výrazne investovala do tejto krajiny, pričom peniaze vymieňala za politický vplyv a využívala Grécko ako odrazový mostík na posilnenie svojho vplyvu v Európe. V priebehu niekoľkých rokov získala ČKS tridsaťpäťročnú koncesiu na druhý a tretí kontajnerový terminál v prístave Pireus, ktorý je najväčším gréckym prístavom, a prevzala kontrolu nad hlavným prekladiskovým uzlom v tomto prístave.

V máji 2017 Čína a Grécko podpísali trojročný akčný plán týkajúci sa železníc, prístavov, výstavby letiskových sietí, energetických sietí a investícií do elektrární.^[52] Investície ČKS sa už prejavili v politickej rovine. Od roku 2016 sa Grécko, člen Európskej únie, opakovane stavia proti návrhom únie, ktoré kritizujú politiku čínskeho režimu a jeho prístup k ľudským právam. V auguste 2017 sa v komentári zverejnenom denníkom The New York Times uvádzalo: „Grécko otvorene prijalo ponuku Číny, svojho najhorlivejšieho a geopoliticky najambicióznejšieho ctiteľa.“^[53]

V roku 2012, ČKS iniciovala projekt, z ktorého neskôr vznikol rámec spolupráce s názvom „17+1“. Maďarsko bolo prvou krajinou, ktorá sa k tejto iniciatíve pripojila. Bola to zároveň prvá európska krajina, ktorá s Čínou podpísala dohodu v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. V roku 2017 presiahol objem bilaterálneho obchodu medzi Čínou a Maďarskom 10 miliárd dolárov. Podobne ako Grécko, aj Maďarsko sa opakovane postavilo proti kritike EÚ voči porušovaniu ľudských práv zo strany ČKS. Prezident Českej republiky si za svojho osobného poradcu najal bohatého čínskeho podnikateľa, a od dalajlámu si udržuje odstup.^[54]

Zo šestnástich krajín zahrnutých do tohto rámca je jedenásť členských štátov EÚ a päť nečlenských štátov. Navyše, mnohé z nich majú za sebou históriu vlády komunistického režimu a zachovali si jeho ideologické a organizačné prvky. Prispôsobenie sa požiadavkám ČKS je pre postkomunistické elity týchto krajín do istej miery prirodzené.

Európa sa skladá z mnohých malých krajín, čo znemožňuje akejkoľvek krajine konkurovať ČKS. Strana to využila na to, aby s každou vládou rokovala individuálne a zastrašovaním ju prinútila mlčať o porušovaní ľudských práv v Číne a o jej zhubnej zahraničnej politike.

Najtypickejším príkladom je Nórsko. V roku 2010 udelila nórska Nobelova komisia cenu za mier uväznenému čínskemu disidentovi. ČKS rýchlo potrestala Nórsko tým, že mu okrem iných odvetných opatrení zakázala vývoz lososa do Číny. O šesť rokov neskôr sa vzťahy medzi oboma krajinami „normalizovali“, avšak Nórsko sa k otázkam ľudských práv v ČĽR už viac nevyjadrovalo.^[55]

Rastúci vplyv ČKS začali pociťovať aj tradičné západoeurópske mocnosti. Napríklad, od roku 2010 výrazne vzrástli priame čínske investície v Nemecku. V roku 2019 bola ČĽR už štvrtý rok po sebe najväčším obchodným partnerom Nemecka. V roku 2016 investori z pevninskej Číny a Hongkongu získali päťdesiatšesť nemeckých spoločností, pričom investície dosiahli rekordnú výšku 11 miliárd eur. Tieto fúzie a akvizície umožnili čínskym spoločnostiam rýchlo vstúpiť na nemecký trh a získať pokročilé západné technológie, značky a ďalšie aktíva.^[56] Hooverov Inštitút, americký think-tank, označil tieto taktiky za investičnú „zbraň“.^[57]

Priemyselné mesto Duisburg v západnom Nemecku sa stalo európskym tranzitným uzlom pre iniciatívu „Jeden pás, jedna cesta“. Osemdesiat percent vlakov z Číny prechádza cez Duisburg, a až potom smerujú do ďalších európskych krajín. Mesto tiež uzavrelo dohodu so spoločnosťou Huawei s cieľom stať sa „inteligentným mestom“. Starosta mesta vyhlásil, že Duisburg sa stal „čínskym mestom“ v Nemecku.^[58]

ČKS pri rokovaniach s Francúzskom dlhodobo využíva stratégiu „transakčnej diplomacie“. Napríklad, keď v roku 1999 navštívil Francúzsko vtedajší vodca strany Ťiang Ce-min, podpísal zmluvu na dodávku viac ako dvoch desiatok lietadiel Airbus v celkovej hodnote pätnásť miliárd frankov. Tento obrovský predaj viedol francúzsku vládu k tomu, že podporila prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie.

Po masakre na Námestí nebeského pokoja sa Francúzsko stalo prvou západnou krajinou, ktorá nadviazala komplexné strategické partnerstvo s pevninskou Čínou. Vtedajší francúzsky prezident sa v tom čase ako prvý na Západe postavil proti kritike ČĽR na výročnej konferencii Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve, ako prvý sa dôrazne vyslovil za zrušenie zbrojného embarga EÚ voči Číne a ako prvý západný vládny predstaviteľ chválil ČKS.^[59] Okrem toho, v druhej polovici 90. rokov a na začiatku roka 2000 zorganizovala ČKS vo Francúzsku veľké podujatie pod názvom „Roky čínskej kultúry“, ktorých cieľom bolo propagovať komunistickú ideológiu pod rúškom kultúrnej výmeny.^[60]

Veľká Británia, tradične silná veľmoc a dôležitý spojenec USA, je tiež jedným z najcennejších cieľov ČKS. 15. septembra 2016 britská vláda oficiálne schválila začatie výstavby jadrovej elektrárne Hinkley Point C v anglickom Somersete. Britská vláda financuje elektráreň ako spoločný podnik s Čínou a francúzskym konzorciom.^[61]

Tento projekt bol kritizovaný odborníkmi, medzi ktorých patrili inžinieri, fyzici, environmentalisti, odborníci na Čínu a obchodní analytici, poukazujúci na obrovské skryté riziká, ktoré projekt predstavuje pre britskú národnú bezpečnosť. Nick Timothy, bývalý šéf štábu premiérky Theresy Mayovej, zdôraznil, že bezpečnostní experti „sa obávajú, aby Číňania nevyužili svoju pozíciu na vytvorenie slabín v počítačových systémoch, ktoré by im umožnili svojvoľne odstaviť britskú výrobu energie“.^[62]

Rovnako ako v iných častiach sveta, aj v Európe používa čínsky režim mnoho rôznych metód na rozširovanie svojho vplyvu. Ide napríklad o získavanie európskych spoločností v oblasti špičkových technológií, kontrola akcií dôležitých prístavov, podplácanie vyslúžilých politikov, aby chválili program ČKS, presviedčanie sinológov, aby ospevovali ČKS, prenikanie na univerzity, do think-tankov a výskumných ústavov atď.^[63] Dlhé roky uverejňoval tradičný britský denník The Daily Telegraph mesačnú prílohu China Watch, ktorú pripravovalo anglické vydanie denníka China Daily kontrolovaného ČKS. Peking platil britskému denníku až 750 000 libier ročne za uverejňovanie tejto prílohy, ktorá obsahovala články oslavujúce čínsky režim.^[64]

Aktivity ČKS v Európe vyvolali medzi odborníkmi veľké obavy. Inštitút pre globálnu verejnú politiku a Mercatorov inštitút pre čínske štúdie zverejnili v roku 2018 výskumnú správu, v ktorej odhalili  infiltračné aktivity ČKS v Európe. V správe sa uvádza:

Čína disponuje komplexným a flexibilným súborom nástrojov na ovplyvňovanie, od zjavných až po skryté, ktoré uplatňuje primárne v troch oblastiach: politické a ekonomické elity, médiá a verejná mienka, ako aj občianska spoločnosť a akademická obec. Čína pri rozširovaní svojho politického vplyvu využíva jednostrannú otvorenosť Európy. Kým Európa má brány dokorán otvorené, Čína sa snaží prísne obmedzovať prístup cudzích myšlienok, aktérov a kapitálu.

Dôsledky tohto asymetrického politického vzťahu sa už v Európe začínajú prejavovať. Európske štáty majú čoraz väčšiu tendenciu upravovať svoje politiky v rámci „preventívnej poslušnosti“, aby si získali priazeň čínskej strany. Politické elity v rámci Európskej únie (EÚ) a v európskom susedstve začali prijímať čínsku rétoriku a jej záujmy, a to aj v prípadoch, keď sú v rozpore s národnými alebo európskymi záujmami. Jednota EÚ trpí čínskou taktikou „rozdeľuj a panuj“, najmä pokiaľ ide o ochranu a presadzovanie liberálnych hodnôt a ľudských práv. Peking tiež využíva „služby“ ochotných pomáhačov z radov európskych politických a odborných kruhov, ktorí radi propagujú čínske hodnoty a záujmy. Skôr než o aktívne budovanie politického kapitálu zo strany Číny ide len o snahu o získanie vplyvu zo strany tých politických elít v členských štátoch EÚ, ktoré sa snažia prilákať čínske peniaze alebo dosiahnuť väčšie uznanie na globálnej úrovni.^[65]

Okrem politickej, ekonomickej a kultúrnej infiltrácie v Európe sa ČKS angažovala aj v rôznych formách špionáže. Francúzske noviny Le Figaro priniesli 22. októbra 2018 exkluzívnu sériu špeciálnych reportáží, ktoré odhalili rôzne špionážne aktivity ČKS vo Francúzsku. Patrilo k nim aj využívanie sociálnych sietí zameraných na podnikanie, najmä LinkedIn, na nábor Francúzov, ktorí mali ČKS poskytovať informácie s cieľom infiltrovať sa do politickej, hospodárskej a strategickej sféry Francúzska a získať rozsiahle dôverné informácie v rámci konkrétnych situácií. V správe sa tiež uvádza, že takéto prípady sú len špičkou ľadovca špionážnych operácií ČKS vo Francúzsku.^[66] Cieľom ČKS je rozsiahle získavanie citlivých informácií týkajúcich sa francúzskeho štátu a jeho hospodárskych aktív. Podobné špionážne aktivity prebiehali aj v Nemecku.^[67]

d) Kolonizácia Afriky podľa „čínskeho modelu“

Po druhej svetovej vojne prešli mnohé africké krajiny dekolonizáciou a získali nezávislosť. Tento región prestal byť postupne v centre pozornosti Západu, a technológie aj kapitál sa presunuli do Číny. ČKS posilnená týmito zdrojmi začala prenikať do afrických krajín, infiltrovala sa do ich politiky, ekonomiky a spoločnosti a postupne nahrádzala to, čo vytvorili západné suverénne mocnosti.

Na jednej strane si ČKS získavala africké štáty pod zámienkou podpory rozvoja týchto krajín a vytvorenia jednotného frontu proti USA a ďalším slobodným krajinám v OSN. Na druhej strane ČKS prostredníctvom ekonomických úplatkov a vojenskej pomoci neúnavne manipulovala s africkými vládami a opozičnými skupinami, čím ovládala dianie v afrických krajinách, a zároveň im vnucovala čínsky komunistický model a jeho hodnoty.

Čínska exportno-importná banka, kontrolovaná ČKS, poskytla africkým krajinám v rokoch 2001 až 2010 pôžičku v hodnote 67,2 miliardy USD. Na prvý pohľad sa nezdalo, že by tieto pôžičky boli spojené s politickými podmienkami, a úrokové sadzby boli relatívne nízke. Keďže sa však v úverových zmluvách ako zábezpeka uvádzali prírodné zdroje, ČKS si tým v podstate zabezpečila práva na ťažbu obrovského množstva prírodných zdrojov z týchto krajín.

Pôžička, ktorú v roku 2003 poskytla Čínska exportno-importná banka Angole, použila ako zábezpeku ropu. Následne došlo k situácii, ktorú opísali Serge Michel a Michel Beuret v knihe Čínske safari: Po stopách pekinskej expanzie v Afrike (China Safari: On the Trail of Beijing ‚s Expansion in Africa):

Číňania ťažia ropu a následne ju čerpajú do čínskeho potrubia, ktoré je strážené čínskym žoldnierom, a to až do prístavu postaveného Číňanmi, kde sa nakladá na čínske tankery smerujúce do Číny. Čínski robotníci stavajú cesty a mosty a gigantickú priehradu, kvôli ktorej boli vysídlené desiatky tisíc malých vlastníkov pôdy; Číňania pestujú čínske potraviny, aby ostatní Číňania mohli jesť len čínsku zeleninu s vlastnými základnými potravinami dovezenými z Číny. Čína si vyzbrojí vládu, ktorá pácha zločiny proti ľudskosti a Číňania potom túto vládu chránia a zastávajú sa jej v Bezpečnostnej rade OSN.^[68]

V roku 2016 sa Čína stala najväčším obchodným partnerom Afriky, a tiež jej najväčším priamym zahraničným investorom.^[69] V Afrike je model riadenia ČKS ostro kritizovaný pre mnohé nedostatky: nízke mzdy, zlé pracovné podmienky, nekvalitné výrobky, „tofu stavbám“ (termín označujúci nekvalitné prevedenie budov v čínskej provincii S’-čchuan, ktoré viedlo k mnohým úmrtiam po zemetrasení v roku 2008), znečistenie životného prostredia, úplatkárstvo vládnych úradníkov a iné korupčné praktiky. Čínske ťažobné operácie v Afrike sa často stretávajú aj s protestmi miestnych obyvateľov.

Michael Sata, bývalý prezident Zambie, počas svojej prezidentskej kampane v roku 2007 vyhlásil: „Chceme, aby Číňania odišli a aby sa vrátili starí koloniálni vládcovia. Aj oni využívali naše prírodné zdroje, ale aspoň sa o nás dobre starali. Postavili školy, naučili nás svoj jazyk a priniesli nám britskú civilizáciu. … Západný kapitalizmus má aspoň ľudskú tvár; Číňania nás chcú len vykorisťovať.“^[70] V Zambii je čínsky vplyv všadeprítomný. Sata nemal inú možnosť, ako uzavrieť dohody s ČKS. Hneď po nástupe do funkcie sa stretol s veľvyslancom ČĽR a v roku 2013 navštívil Čínu.

Sudán bol jednou z prvých základní, ktoré založila ČKS v Afrike a za posledných dvadsať rokov čínske investície exponenciálne narástli. Popri bohatých zásobách ropy v Sudáne bol pre plány ČKS kľúčový aj jeho strategický prístav pri Červenom mori. V 90. rokoch, keď medzinárodné spoločenstvo izolovalo Sudán kvôli jeho podpore terorizmu a radikálneho islamu, ČKS túto situáciu využila a rýchlo sa stala najväčším obchodným partnerom Sudánu, od ktorého nakupovala väčšinu jeho vyvážanej ropy.^[71]  Vďaka investíciám ČKS sa totalitnému režimu Omara Hassana Ahmada al-Bašíra podarilo prežiť, a aj napriek sankciám sa ďalej rozvíjať. ČĽR v tomto období vyvážala do Sudánu aj zbrane, čím nepriamo napomáhala genocíde v sudánskom Dárfúre, ktorá sa začala v roku 2003.

V medzinárodnom spoločenstve zohrávala ČKS dvojitú úlohu: Kým Čína vyslala do OSN mierovú misiu na urovnanie konfliktu v Sudáne, Peking zároveň otvorene pozval Bašíra do Číny, hoci bol hľadaný Medzinárodným trestným súdom za zločiny proti ľudskosti. ČKS vyhlásila, že bez ohľadu na to, ako sa svet zmení a bez ohľadu na situáciu v Sudáne, Čína bude vždy priateľom Sudánu.^[72]

ČKS vynakladá značné úsilie na podmanenie si rozvojových krajín. Fórum pre čínsko-africkú spoluprácu  (FOCAC) bolo založené v roku 2000 a jeho prvá konferencia ministrov sa konala v Pekingu. Na tomto úvodnom stretnutí vtedajší predseda ČKS Ťiang oznámil odpustenie dlhu chudobným africkým krajinám vo výške 10 miliárd jüanov. V roku 2006, keď Peking hostil samit FOCAC, ČKS nielenže oznámila odpustenie dlhov štyridsiatim štyrom krajinám, ale tiež prisľúbila 10 miliárd dolárov v podobe finančnej podpory, úverov, štipendií a rôznych projektov pomoci.^[73] Počas samitu v Johannesburgu v Juhoafrickej republike v roku 2015 ČĽR oznámila, že poskytne 60 miliárd USD na spoluprácu s africkými krajinami pri realizácii desiatich veľkých plánov spolupráce.^[74] 28. augusta 2018 námestník ministra obchodu ČĽR uviedol, že „97 % výrobkov z tridsiatich troch najmenej rozvinutých afrických krajín má nulové clo.“^[75] 3. septembra 2018 ČKS počas samitu opäť prisľúbila, že poskytne Afrike 60 miliárd dolárov neviazanej pomoci, bezúročných pôžičiek, kapitálu a investícií na konkrétne projekty. ČKS zároveň sľúbila, že africkým krajinám s diplomatickými vzťahmi s pevninskou Čínou zruší ich medzivládne dlhy, ktorých splatnosť uplynie koncom roka 2018.^[76]

Keď bol Meles Zanawi predsedom vlády Etiópie, vypracoval pre Etiópiu päťročný plán podľa vzoru Číny. Organizácia a štruktúra vtedajšej vládnucej strany v krajine, Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu (EPRDF), sa tiež nápadne podobala ČKS. Anonymný zdroj z čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že mnohí vysokopostavení funkcionári EPRDF absolvovali štúdium a odbornú prípravu v Číne a že deti mnohých významných funkcionárov sa tiež chodili vzdelávať do Číny. Ešte zreteľnejšie sa to dalo vidieť na ministerskej úrovni, kde prakticky každý člen vlády čítal Vybrané spisy Mao Ce-tunga.^[77]

V marci 2013 na samite krajín BRICS etiópsky premiér vyhlásil, že Čína je pre Etiópiu nielen obchodným partnerom, ale aj vzorom rozvoja. Etiópia je dnes označovaná za africkú „novú Čínu“. Jej monitorovanie a cenzúra internetu, totalitný charakter vlády, kontrola médií a podobné prvky sú presnou kópiou komunistického modelu, aký uplatňuje Čína.^[78] ČĽR organizuje školenia určené pre čelných predstaviteľov a vládnych úradníkov aj z ďalších afrických krajín.

Jün Sun, vedúca Čínskeho programu vo washingtonskom Stimsonovom centre, uviedla:

Toto politické školenie bolo zorganizované so zreteľom na tri ciele. Po prvé, ukázať, že režim ČKS je legitímny – snaží sa preukázať svetu, ako ČKS úspešne riadi Čínu a ako by tento úspech mohli napodobniť rozvojové krajiny. Po druhé, ČKS sa snaží propagovať skúsenosti, ktoré Čína nadobudla počas svojho rozvoja, a to v rámci takzvanej „výmeny názorov o tom, ako riadiť krajinu“. Hoci ČKS výslovne „nevyváža revolúciu“, určite vyváža svoj ideologický prístup. Tretím cieľom bolo posilniť obchod medzi Čínou a Afrikou.^[79]

Po niekoľkých desaťročiach vynaloženého úsilia si ČKS prostredníctvom obchodu a výmeny vybudovala silnú pozíciu v africkom hospodárstve. Pomocou ekonomických stimulov si podplatila niekoľko afrických vlád, takže vládni predstavitelia týchto krajín sa riadia každým pokynom z Pekingu. Jeden z členov čínskej elity prehlásil: „Pokrok Číny za posledných štyridsať rokov preukázal, že na dosiahnutie úspechu nie je nutné robiť to, čo robil Západ. … Dopad tohto vývoja na Afriku je väčší, než si dokážete predstaviť.“^[80]

e) Prenikanie do Latinskej Ameriky

Keďže Latinská Amerika leží geograficky blízko Spojených štátov, historicky patrila do sféry vplyvu USA. Hoci sa v Latinskej Amerike objavilo niekoľko socialistických režimov, keď sa svetom v polovici 20. storočia prehnala vlna komunizmu, tieto vplyvy nakoniec nepredstavovali žiadnu významnú hrozbu pre úlohu Spojených štátov v tomto regióne.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ČKS začala zameriavať na Latinskú Ameriku. Pod heslom „spolupráce juh – juh“ začala prenikať do všetkých spoločenských oblastí v regióne, a to do sfér ako je ekonomika, obchod, armáda, diplomacia, kultúra a podobne. Vlády mnohých latinskoamerických krajín, ako je Venezuela, Kuba, Ekvádor a Bolívia, boli už aj tak nepriateľsky naladené voči Spojeným štátom a ČKS to naplno využila, keď rozšírila svoj vplyv cez Tichomorie, čím ešte viac prehĺbila napätie medzi týmito krajinami a Spojenými štátmi, a posilnila ich protiamerický postoj.

Nie je prehnané povedať, že infiltrácia a vplyv ČKS v Latinskej Amerike ďaleko prekonali to, čo dosiahol Sovietsky zväz počas studenej vojny. Jej podpora socialistických a ľavicovo orientovaných režimov v regióne vytvára základ pre dlhodobú konfrontačnú politiku so Spojenými štátmi.

Na rozšírenie svojho vplyvu v Latinskej Amerike ČKS využila v prvom rade zahraničný obchod a investície. Podľa správy amerického think-tanku Brookings Institution, obrat z obchodu medzi Čínou a Latinskou Amerikou dosiahol v roku 2000 hodnotu 12 miliárd dolárov, avšak do roku 2013 sa vyšplhal na viac ako 260 miliárd USD, čo predstavuje viac ako dvadsaťnásobný nárast. Pred rokom 2008 nepresiahli čínske úverové záväzky jednu miliardu dolárov, no v roku 2010 vzrástli na 37 miliárd USD.^[81] V rokoch 2005 až 2016 sa ČĽR zaviazala poskytnúť latinskoamerickým krajinám úvery vo výške 141 miliárd dolárov. V súčasnosti čínske úvery presiahli výšku úverov od Svetovej banky a Medziamerickej rozvojovej banky dohromady. ČKS v roku 2015 tiež sľúbila, že do roku 2025 poskytne Latinskej Amerike priame investície vo výške 250 miliárd USD a že bilaterálny obchod medzi Čínou a Latinskou Amerikou dosiahne 500 miliárd USD.

Latinská Amerika je v súčasnosti po Ázii druhým najväčším cieľom čínskych investícií.^[82] Čína je hlavným obchodným partnerom troch najväčších ekonomík v Latinskej Amerike – Brazílie, Čile a Peru – a druhým najväčším pre Argentínu, Kostariku a Kubu. Vplyv ČKS v celej Latinskej Amerike je zrejmý, čo dokazujú projekty výstavby diaľnic v Ekvádore, prístavné projekty v Paname a plánované vybudovanie optického kábla spájajúceho Čínu s Čile.^[83]

ČKS po celý čas využívala svoje štátne spoločnosti na to, aby z Latinskej Ameriky spravila svoju základňu pre získavanie surovín, čo dokazujú napríklad rozsiahle investície spoločnosti Baosteel v Brazílii a kontrola spoločnosti Shougang nad železnými baňami v Peru. ČKS tiež prejavila veľký záujem o ekvádorskú ropu a venezuelské ropné a zlaté bane.

ČKS zintenzívnila svoju infiltráciu do Latinskej Ameriky vo vojenskej oblasti, a to tak z hľadiska rozsahu, ako aj stupňa. Jordan Wilson, vedecký pracovník Komisie pre skúmanie hospodárskych a bezpečnostných vzťahov medzi USA a Čínou, zistil, že od polovice roku 2000 ČKS prešla od predaja vojenského materiálu nižšej kategórie k predaju špičkovej vojenskej techniky, pričom do roku 2010 dosiahol jej vývoz hodnotu takmer 100 miliónov dolárov. Od začiatku roka 2000 ČKS výrazne zvýšila svoj vojenský vývoz do krajín Latinskej Ameriky. Odberateľmi týchto zbraní boli protiamerické režimy, najmä Venezuela. Zároveň sa zvýšil objem výmenných vojenských výcvikov a spoločných vojenských cvičení.^[84]

ČKS rýchlo rozvíja vzťahy s Latinskou Amerikou v diplomatickej, ekonomickej, kultúrnej aj vojenskej oblasti. V roku 2015 nové požiadavky uvedené v správe ČKS o obrane výslovne ukladajú Čínskej Ľudovej oslobodeneckej armáde, aby sa „aktívne zúčastňovala na regionálnej aj medzinárodnej bezpečnostnej spolupráci a účinne chránila čínske záujmy v zahraničí“.

Na diplomatickom poli sa v dôsledku stimulov a vyhrážok zo strany ČKS viacero krajín rozhodlo prerušiť diplomatické vzťahy s Čínskou republikou (Taiwanom) a namiesto toho sa prikloniť ku komunistickej ČĽR. V júni 2017 Panama oznámila, že ukončila diplomatické vzťahy s Taiwanom a teraz uznáva „len jednu Čínu“. Tri roky predtým začala ČKS aktívne plánovať investície do panamskej infraštruktúry, ako sú prístavy, železnice a diaľnice, pričom celková výška investícií dosiahla približne 24 miliárd USD.^[85] Čína už získala kontrolu nad oboma koncami Panamského prieplavu, ktorý má veľký medzinárodný strategický význam.

ČKS investovala takmer 30 miliárd amerických dolárov aj do salvádorského prístavu La Union. Americký veľvyslanec v Salvádore varoval v júli 2018 v salvádorskom denníku El Diario De Hoy, že čínske investície do tohto prístavu sledujú vojenský cieľ a vyžadujú si zvýšenú pozornosť.^[86]

Na poli kultúry zriadila ČKS k začiatku roka 2018 v Latinskej Amerike a Karibiku tridsaťdeväť Konfuciových inštitútov a jedenásť Konfuciových tried, do ktorých sa zapísalo celkovo viac ako 50 000 študentov.^[87] Konfuciove inštitúty sú považované za inštitúcie, ktoré ČKS využíva na špionáž, ako aj na šírenie kultúry a ideológie komunistickej strany pod rúškom tradičnej čínskej kultúry.

Expanzia a infiltrácia ČKS do Latinskej Ameriky predstavuje vážnu hrozbu pre Spojené štáty. Čína dokáže ovplyvniť politiku latinskoamerických vlád tým, že im poskytuje prístup na čínsky trh a vytvára závislosť od ekonomických investícií a vojenskej pomoci, čím ich vťahuje do svojej sféry vplyvu a stavia ich proti Spojeným štátom. Prieplavy, prístavy, železnice a komunikačné zariadenia, ktoré ČKS buduje, sú dôležitými nástrojmi, ktoré použije na rozširovanie a upevňovanie svojej globálnej hegemónie.

f) Narastajúci vojenský potenciál ČKS

S rozvojom čínskej vojenskej sily začala Čína v oblastiach, ako je Juhočínske more, konať agresívnejšie. V roku 2009 čínske plavidlá sledovali a obťažovali americkú prieskumnú loď (USNS Impeccable), keď vykonávala rutinné operácie v medzinárodných vodách.^[88] K podobnému incidentu došlo v medzinárodných vodách Žltého mora, keď sa čínske plavidlá opakovane priblížili na vzdialenosť tridsiatich yardov k lodi USNS Victorious, čím ju prinútili k nebezpečnému prudkému zastaveniu.^[89] V septembri 2018 vykonala čínska vojnová loď agresívne manévre varujúce americkú loď USS Decatur, aby opustila túto oblasť. Čínska loď sa priblížila na vzdialenosť štyridsať yardov k čelu lode Decatur, čím prinútila americké plavidlo manévrovať, aby zabránilo zrážke.^[90]

ČKS už dávno odhalila svoje vojenské ambície. Jej stratégiou je postupne prejsť z pozície pozemnej veľmoci na pozíciu námornej superveľmoci a nakoniec si vybudovať nadvládu nad oboma. V roku 1980 spočívala stratégia Pekingu v aktívnej obrane a jej zameranie sa sústredilo najmä na obranu vlastných hraníc. V tom čase bola jej hlavným nepriateľom sovietska armáda. V roku 2013 sa frontová obrana Pekingu zmenila na aktívny útok s cieľom rozšíriť svoju frontovú líniu. Navrhla „strategický útok ako jeden z dôležitých spôsobov aktívnej obrany“.^[91]

Ministerstvo obrany USA vo svojej výročnej správe pre Kongres v roku 2018 uviedlo:

Dôraz, ktorý Čína kladie na námorné sily a pozornosť venovaná misiám na ochranu jej záujmov v zámorí čoraz viac posúvajú ĽOA (Ľudovú oslobodeneckú armádu) za hranice Číny a jej bezprostredné periférie. Meniace sa zameranie čínskeho námorníctva – z „obrany pobrežných vôd“ ku kombinácii „obrany pobrežných vôd“ a „ochrany otvoreného mora“ – odráža rastúci záujem vrchného velenia o širší operačný dosah. Čínska vojenská stratégia a prebiehajúca reforma ĽOA vypovedajú o tom, že Čína sa vzdáva svojej mentality orientovanej na pevninu, ktorá bola pre ňu historicky typická. Rovnako aj zmienky o „prednej obrannej línii“, ktorá by posunula potenciálne konflikty ďaleko od čínskeho územia, naznačujú, že stratégovia ĽOA plánujú zohrávať čoraz globálnejšiu úlohu.^[92]

ČĽR vybudovala ostrovy a militarizovala útesové ostrovčeky v Juhočínskom mori, pričom ich vybavila letiskami, pobrežnými lietadlami a raketami. Tri strategicky dôležité ostrovčeky, a to útes Fiery Cross, útes Subi a útes Mischief, vybavila protilodnými riadenými strelami, raketami zem-vzduch a letiskami. Ostrovy v podstate slúžia ako stacionárne lietadlové lode, ktoré je možné použiť v prípade vojenského konfliktu. Na strategickej úrovni je námorníctvo ĽOA schopné prekonať hranice ostrovného reťazca, ktorý sa tiahne od Kurilských ostrovov na severe až k ostrovom Taiwan a Borneo na juhu, čo mu poskytuje možnosť bojovať na otvorenom mori.

Lawrence Sellin, plukovník americkej armády vo výslužbe a vojenský komentátor, v roku 2018 napísal: „Čína sa teraz pokúša rozšíriť svoj medzinárodný vplyv za hranice Juhočínskeho mora tým, že vytvorí podobný rámec na získanie nadvlády v severnej časti Indického oceánu. Pokiaľ by jej bolo umožnené toto prepojenie dokončiť, mohla by sa dostať do neotrasiteľnej pozície, v ktorej by mohla ovládať približne polovicu celosvetového HDP.“^[93]

Prevaha v Juhočínskom mori nie je otázkou územia, ale globálnej stratégie. Cez Juhočínske more sa každoročne prepraví tovar v hodnote takmer 5 biliónov dolárov.^[94] Pre Čínu začína jej námorná hodvábna cesta práve v Juhočínskom mori a odhaduje sa, že 80 % jej dovozu ropy bude prepravovaných po mori.^[95] Za udržanie mieru v Juhočínskom mori boli po druhej svetovej vojne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci, čo čínsky režim vníma ako veľkú prekážku pre dosiahnutie svojich cieľov.

M. Taylor Fravel, docent politológie na Technologickom inštitúte v Massachusetts, vo svojej práci uvádza, že od roku 1949 viedla Čína dvadsaťtri územných sporov so susednými štátmi. Sedemnásť z týchto sporov urovnala. V pätnástich prípadoch Peking ponúkol podstatné kompromisy v otázke rozdelenia sporného územia. Pokiaľ však ide o problémy v Juhočínskom mori, Čína už od 50. rokov 20. storočia – a to aj v čase, keď bolo čínske námorníctvo z vojenského hľadiska bezvýznamné – zaujíma nekompromisný postoj a uplatňuje nespornú zvrchovanosť nad týmto regiónom. V žiadnych iných územných sporoch Čína nikdy nepoužila takýto kategorický jazyk.

Fravel uviedol niekoľko dôvodov, prečo Čína zaujala taký nekompromisný postoj v otázkach týkajúcich sa Juhočínskeho mora. „Čína považuje pobrežné ostrovy, ako napríklad [Spratlyho ostrovy], za strategické. Z týchto ostrovov môže uplatňovať svoju právomoc nad priľahlými vodami, v ktorých sa môžu nachádzať významné prírodné zdroje, a dokonca právomoc nad niektorými aktivitami zahraničných vojnových lodí,“ uviedol. „Výbežky v Juhočínskom mori možno tiež prebudovať na predsunuté základne pre vysielanie vojenských síl. … Mohli by tiež pomôcť čínskym ponorkovým silám tým, že zabránia iným štátom sledovať čínske ponorky, ktoré sa snažia dostať z Juhočínskeho mora do oblasti západného Tichého oceánu.“^[96]

Agresívne a expanzívne aktivity čínskeho režimu v Juhočínskom mori, najmä kroky, ktoré režim v posledných rokoch podnikol s cieľom zmeniť status quo, vyostrili vojenské napätie v celom regióne. „Japonsko, samozrejme, v reakcii na to zvrátilo desaťročný trend klesajúcich vojenských výdavkov, zatiaľ čo India obnovila zastavenú modernizáciu námorníctva,“ napísal v roku 2018 publicista a geostratég Brahma Chellaney.^[97] Čína, ktorá svoje snahy maskuje pod zámienkou poskytovania bezpečného prechodu pre energetické suroviny a nákladnú dopravu, svojou aktívnou expanziou v Juhočínskom mori narušila rovnováhu síl v regióne a tým zvýšila pravdepodobnosť vojenského konfliktu. Geológ Scott Montgomery, pôsobiaci na Univerzite vo Washingtone, poukázal na to, že „čínske vnímanie Juhočínskeho mora ako bezpečnostného problému viedlo k narušeniu bezpečnosti v regióne“.^[98] Západní experti sa domnievajú, že čínski armádni predstavitelia hľadajú spôsoby, ako rozšíriť svoju moc ešte ďalej do zahraničia. V roku 2017 Čínska ľudová oslobodenecká armáda zriadila svoju prvú zahraničnú vojenskú základňu v Džibutsku na Africkom rohu (východoafrický polostrov).^[99]

Ako sa uvádza v správe Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (International Institute for Strategic Studies) z roku 2019, režim ČKS disponuje najväčšou armádou na svete s dvoma miliónmi aktívnych príslušníkov.^[100] ĽOA má tiež najväčšie pozemné sily na svete, najväčší počet vojnových lodí, tretiu najväčšiu námornú tonáž a obrovské vzdušné sily. Disponuje jadrovou údernou silou pozostávajúcou z medzikontinentálnych balistických rakiet, ponoriek s balistickými raketami a strategických bombardérov.

Vojenská expanzia komunistickej Číny sa neobmedzuje len na tradičné zložky pozemných, námorných a vzdušných síl, ale napreduje aj v oblasti vesmírnej a elektromagnetickej vojny.

Čínsky režim disponuje tiež 1,7 miliónmi príslušníkov Ľudovej ozbrojenej polície, čo je polovojenská organizácia, ktorej hlavnou úlohou je udržiavanie vnútorného poriadku. Podobne ako ĽOA, aj táto organizácia je pod jednotným vedením Ústrednej vojenskej komisie ČKS; okrem toho, ČKS udržiava aj veľký počet záložných jednotiek a milícií. Vojenská doktrína strany vždy zdôrazňovala dôležitosť „ľudovej vojny“. V rámci totalitného systému ČKS dokáže v prípade vojny rýchlo presmerovať všetky dostupné zdroje na vojenské účely. To znamená, že ČKS má k dispozícii viac ako miliardu ľudí, z ktorých môže povolať do armády obrovské množstvo osôb. Dokonca aj Číňania žijúci v zahraničí sú súčasťou vojenskej a spravodajskej stratégie ČKS. V roku 2017 ČĽR prijala „zákon o národnej spravodajskej službe“, ktorý vyžaduje, aby všetci čínski občania pomáhali komunistickej strane bez ohľadu na to, kde žijú.

HDP Číny v období od roku 1997 do 2007 rýchlo rástlo. Pozemné sily OĽA v súčasnosti disponujú tisíckami moderných hlavných bojových tankov. Námorníctvo OĽA má vo svojej flotile dve lietadlové lode a stavia ďalšie. Deväťdesiat percent stíhačiek vzdušných síl OĽA je štvrtej generácie a ČKS začala postupne zavádzať stíhačky piatej generácie.

Začiatkom roka 2017 ČĽR oznámila zvýšenie svojho ročného vojenského rozpočtu o 6,5 % (po zohľadnení inflácie) na 154,3 miliardy USD. Z analýzy údajov za obdobie od roku 2008 až 2017 vyplýva, že oficiálny vojenský rozpočet Pekingu rástol v tomto období v priemere o 8 % ročne po zohľadnení inflácie.^[101] Pozorovatelia odhadujú, že skutočné vojenské výdavky ČKS sú dvojnásobne vyššie ako tie, ktoré sú oficiálne priznané. Okrem toho, vojenská sila režimu sa vo vojenských výdavkoch neodzrkadľuje v plnej miere, pretože jeho skutočné vojenské výdavky sú vyššie ako verejne uvádzané čísla, a ČKS si môže podľa vlastného uváženia vyžiadať mnohé civilné zdroje a pracovnú silu. Celý priemyselný systém môže slúžiť vojnovým potrebám ČKS, čo znamená, že jej skutočné vojenské kapacity ďaleko presahujú oficiálne údaje a bežné odhady.

ČKS využíva širokú škálu špionáže, aby získala technologický náskok pred Spojenými štátmi. Podľa niektorých odhadov viac ako 90 % špionážnych aktivít proti Spojeným štátom, ktoré prebiehajú prostredníctvom hackerských útokov, pochádza z ČĽR, pričom čínske siete prenikajú do veľkých amerických spoločností a armády a kradnú technológie a poznatky, ktoré Číňania nedokážu sami vyvinúť.^[102]

ČKS vybudovala globálny systém pozostávajúci z viac ako tridsiatich navigačných satelitov Beidou (Veľký voz) so schopnosťou globálneho vojenského určovania polohy pomocou GPS. Súčasne s tým ĽOA nasadzuje čoraz pokročilejšie vojenské drony. Na leteckom veľtrhu v čínskom Ču-chaji v roku 2018 upútala pozornosť vojenských expertov nová séria dronov CH-7 Rainbow. Tento model je ukážkou toho, že Čína po technologickej stránke dobieha vývoj ozbrojených dronov. Veľké množstvo starších verzií dronov CH-4 Rainbow zaplnilo vojenské trhy v Jordánsku, Iraku, Turkménsku a Pakistane, teda krajinách, ktorým bol zakázaný nákup ozbrojených dronov zo Spojených štátov.^[103] Najnovší model CH-7 Rainbow je v niektorých ohľadoch rovnako dobre vybavený ako X-47B, najlepší dron, aký Spojené štáty ponúkajú.^[104] Video prehrávané na leteckej prehliadke simulovalo boj dronov proti nepriateľovi, ktorým bola zreteľne americká armáda.^[105] Malé rozmery týchto dronov umožňujú, aby boli vypustené z rôznych druhov platforiem (vrátane civilných plavidiel), čo môže ČKS poskytnúť výhodu nad Tchaj-wanom v prípade potenciálneho konfliktu.^[106] Veľké množstvo leteckých dronov môže vytvárať zoskupenia riadené satelitmi a umelou inteligenciou, vďaka čomu môžu byť užitočné v regionálnych a asymetrických konfliktoch.

Čínska stíhačka stealth J-20, ktorá bola takisto predstavená na leteckom veľtrhu v Ču-chaji, je podobná americkej stíhačke F-22, zatiaľ čo čínska stíhačka J-31 sa zdá byť napodobeninou modelu F-35. Hoci čínsky obranný priemysel v mnohých ohľadoch stále zaostáva za americkým, v oblasti vývoja moderných prúdových stíhačiek sa približuje Spojeným štátom.

Pokiaľ ide o taktiku, ĽOA sa zameriava na asymetrické schopnosti: asymetrické vojnové operácie, asymetrickú stratégiu a asymetrické zbrane.^[107] Admirál Philip Davidson, veliteľ amerického indo-pacifického veliteľstva, označil Čínu za „rovnocenného súpera“. Čína sa podľa neho nesnaží vyrovnať americkej palebnej sile v pomere jedna k jednej; skôr sa snaží dobehnúť Spojené štáty budovaním kritických asymetrických schopností vrátane využitia protilietadlových rakiet a zručností v ponorkovom boji. Z tohto dôvodu varoval, že „neexistuje žiadna záruka, že Spojené štáty v budúcnosti vyhrajú konflikt s Čínou“.^[108]

Jednou z takýchto asymetrických zbraní je protilodná balistická raketa Dongfeng 21D. Obvykle sa balistické rakety používajú na dopravu jadrových hlavíc na stacionárne ciele, ako sú mestá a vojenské základne, avšak Dongfeng 21D je unikátna zbraň určená na použitie proti bojovým skupinám amerických lietadlových lodí na mori. ČKS tiež postupuje podľa sovietskej stratégie z obdobia studenej vojny, ktorá spočíva v nasadzovaní veľkého počtu riadených striel v snahe vyvážiť námornú prevahu USA. V roku 2018 ĽOA predstavila svoju pozemnú nadzvukovú protilodnú raketu YJ-12B, známu ako „zabijak lietadlových lodí“. Vytvorila tak 550-kilometrovú „zónu smrti“ v západnom Tichomorí, v ktorej budú skupiny amerických lietadlových lodí vystavené ultra-nízkoletovým plošným úderom.

Vyzbrojená raketami ako Dongfeng 21D a YJ-12 ĽOA nemusí dosahovať rovnakú silu ako americké námorníctvo v pomere jeden k jednému – napríklad, čo sa týka počtu nasadených lietadlových lodí – aby mu mohla znemožniť regionálny prístup do západného Tichomoria.

V dôsledku rýchleho rozvoja svojej vojenskej sily sa ČĽR stala obrovským vývozcom zbraní do autoritárskych režimov po celom svete, ako sú Severná Kórea a Irán. Cieľom je na jednej strane rozšíriť svoje vojenské spojenectvá a na strane druhej zoslabiť vojenskú silu USA a čeliť jej. Na tento účel ČKS podnecuje nenávisť voči Spojeným štátom, hľadajúc spojencov medzi inými protiamerickými režimami.

Vedenie strany si zároveň osvojilo teroristické vojenské myšlienky, ako je napríklad „neobmedzená vojna“. Obhajuje nevyhnutnosť vojny tvrdením, že „vojna je na dohľad, je to miesto zrodu ‘čínskeho storočia‘“. Legitimizuje násilie a teror výrokmi ako „smrť je hnacou silou vývoja dejín“. Ospravedlňuje agresiu tvrdeniami, že „bez práva na vojnu neexistuje právo na rozvoj“ a „rozvoj jednej krajiny predstavuje hrozbu pre inú krajinu – to je všeobecné pravidlo svetových dejín“.^[109]

Ču Čcheng-chu, generálmajor a dekan Národnej univerzity obrany ČĽR, v roku 2005 verejne vyhlásil, že ak by Spojené štáty zasiahli do vojny v Taiwanskom prielive, Čína by preventívne použila jadrové zbrane na zničenie stoviek miest v Spojených štátoch, aj keby v dôsledku toho bola zničená celá Čína na východ od Si’anu (mesta ležiaceho na západnom okraji tradičných hraníc Číny).^[110] Čuove vyhlásenia mali predovšetkým za cieľ otestovať reakcie medzinárodného spoločenstva.

Je dôležité uvedomiť si, že vojenské stratégie ČKS sú vždy podriadené jej politickým potrebám a že vojenské ambície režimu tvoria len jeden rozmer jeho širšieho plánu na nastolenie komunistickej hegemónie nad celým svetom.^[111]

3. „Neobmedzená vojna“ s prvkami čínskeho komunizmu

V procese realizácie svojich globálnych ambícií ČKS neuznáva žiadne morálne obmedzenia a nedodržiava žiadne zákony. Ako sa uvádza v publikácii Deväť komentárov ku komunistickej strane, história založenia ČKS a jej vzostupu k moci prebiehali postupným zdokonaľovaním zla, ktoré sa v priebehu dejín prejavovalo v Číne, ako aj po celom svete, a to prostredníctvom týchto deviatich zdedených čŕt strany: „zlo, klamstvo, rozpútavanie nepokojov, využívanie spodnej vrstvy spoločnosti k rozdúchavaniu násilia, špionáž, lúpeže, boje, vyhladzovanie a kontrola“.^[112] Tieto črty sú viditeľné vo všetkých smeroch v rámci globálnej expanzie ČKS, pričom strana neustále zdokonaľuje a posilňuje svoje techniky a ich zhubnosť. V neobmedzenej vojne ČKS sú tieto zlé črty výrazne zastúpené a tvoria dôležitú súčasť jej úspechu.

Myšlienka neobmedzenej vojny bola oddávna súčasťou vojenských praktík ČKS, avšak tento termín bol po prvýkrát oficiálne použitý v knihe z roku 1999 s názvom Neobmedzená vojna, ktorú napísali dvaja čínski plukovníci. Ako už názov napovedá, neobmedzená vojna má tieto charakteristiky: „[Je to] vojna presahujúca všetky hranice a obmedzenia, … ktorá prinúti nepriateľa prijať naše záujmy všetkými prostriedkami vrátane metód násilných aj nenásilných, vojenských aj nevojenských, pomocou zabíjania aj nezabíjania. … Prostriedky sú úplne všestranné, informácie sú neustále dostupné, bojové pole má neobmedzený rozsah … prekračujú sa všetky politické, historické, kultúrne a morálne obmedzenia.“

Neobmedzená vojna znamená, že „všetky zbrane a technológie môžu byť použité podľa vlastného uváženia; znamená to, že všetky hranice medzi vojnovým a mierovým svetom, medzi vojenským a civilným svetom, sú prekonané“. Využívajú sa metódy, ktoré presahujú hranice štátov a rôzne sféry činností. Financie, obchod, médiá, medzinárodné právo, vzdušný priestor a ďalšie oblasti sú všetko potenciálne bojiská. Ako zbraň sa využíva hackerstvo, terorizmus, biochemická vojna, ekologická vojna, atómová vojna, elektronická vojna, obchodovanie s drogami, spravodajské služby, pašovanie, psychologická vojna, ideologická vojna, sankcie atď.^[113]

Autori Neobmedzenej vojny sú presvedčení, že „zovšeobecnenie vojny“ je nevyhnutným budúcim vývojom a že každá oblasť musí prejsť militarizáciou. Tvrdia, že kľúčom k neobmedzenej vojne je využitie veľkého počtu civilného obyvateľstva a že režim sa musí rýchlo pripraviť na boj na všetkých neviditeľných frontoch.^[114]

Mnohí ľudia metaforicky označujú rôzne profesijné či spoločenské prostredia za „bojiská“, ale ČKS to berie doslovne. Všetky oblasti sú bojiskom, pretože ČKS je neustále vo vojnovom stave a každý je bojovníkom. Všetky konflikty sa považujú za boj na život a na smrť. Drobné problémy sa zveličujú do podoby principiálnych alebo ideologických otázok a celá krajina je zmobilizovaná, akoby sa nachádzala v stave aktívnej vojny, aby sa naplnili ciele ČKS.

V 40. rokoch 20. storočia, počas čínskej občianskej vojny, ČKS využívala hospodársku vojnu na poškodenie ekonomiky nacionalistickej vlády (Kuomintang, v skratke KMT) Čínskej republiky a spôsobila jej kolaps. Strana použila špionáž na získanie vojenských plánov KMT ešte skôr, ako ich dostali samotné vojská KMT. ČKS aj dnes naďalej používa taktiky neobmedzenej vojny, a to v ešte väčšom a širšom meradle. Neobmedzená vojnová stratégia, ktorá porušuje všetky konvenčné pravidlá a morálne obmedzenia, spôsobuje, že väčšina obyvateľov Západu, západných vlád a západných spoločností nie je schopná ČKS pochopiť, nieto s ňou bojovať.

Aby ČKS dosiahla svoje ciele, využíva v rôznych oblastiach množstvo zdanlivo bežných prostriedkov:

• Vyváža stranícku kultúru a lži do sveta prostredníctvom zahraničnej propagandy

• Ovláda globálne médiá a vedie ideologickú vojnu

• Využíva slávu, medové (sexuálne) pasce, medziľudské vzťahy, úplatkárstvo a despotickú moc na získanie vplyvu nad vedúcimi predstaviteľmi svetových organizácií, významnými politickými osobnosťami, odborníkmi v think-tankoch a akademických kruhoch, obchodnými magnátmi a vplyvnými ľuďmi zo všetkých oblastí života

• Podporuje a podnecuje spojenectvo so zločineckými režimami s cieľom odvrátiť pozornosť Spojených štátov a západných vlád

• Využíva obchodnú diplomaciu na to, aby medzi sebou slobodné krajiny súperili, pričom ako návnadu používa trh s viac ako miliardou čínskych spotrebiteľov

• Prehlbuje hospodársku integráciu a vzájomnú závislosť, aby si zaviazala ďalšie krajiny

• Porušuje obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

• Predkladá falošné reformné záväzky s cieľom nahromadiť obchodný prebytok a devízové rezervy

• Využíva trh, devízy a finančné zdroje ako zbrane na potláčanie ľudských práv prostredníctvom ekonomickej neobmedzenej vojny, a aj na to, aby prinútila iné krajiny vzdať sa morálnej zodpovednosti a univerzálnych hodnôt

• Núti Číňanov pracujúcich v súkromných podnikoch v zahraničí, aby v týchto firmách kradli informácie

• Robí z občanov Číny a iných krajín rukojemníkov

a) Globálne propagandistické operácie ČKS

Keď v roku 2018 štátna televízna stanica ČĽR založila pobočku v Londýne, stretla sa s neočakávaným problémom: dostala príliš veľa žiadostí o zamestnanie. O deväťdesiat voľných pracovných miest sa uchádzalo takmer 6 000 ľudí.^[115] Dychtivosť, s akou ľudia túžia pracovať pre hlásnu trúbu ČKS, odráža úpadok západného mediálneho priemyslu a hrozbu, ktorú pre svet predstavuje zahraničná propaganda ČKS.

Najväčšia propagandistická mašinéria na svete

Mao Ce-tung vydal kedysi pokyn, aby tlačová agentúra Sin-chua „prevzala vládu nad svetom a nechala celý svet počuť hlas Číny“.^[116]

Po finančnej kríze v roku 2008 čelili západné médiá vlastnej finančnej a podnikateľskej kríze. ČKS využila túto príležitosť na rozbehnutie svojej kampane „vonkajšej propagandy“. Noviny The People’s Daily („Ľudový denník“), China Daily („Čínsky denník“), tlačová agentúra Sin-chua („Nová Čína“), Čínska centrálna televízia (CCTV), Čínsky rozhlas pre zahraničie (China Radio International) a ďalšie hlásne trúby komunistickej strany zriadili po celom svete distribučné siete novín, ako aj rozhlasové a televízne stanice.

Čchang Pching, bývalý šéfredaktor popredných čínskych novín Southern Weekend, uviedol, že v roku 2009 až 2015 čínsky režim vyčlenil 45 miliárd jüanov (6,52 miliardy amerických dolárov) na „národnú stratégiu pre vonkajšiu propagandu v oblasti vzťahov s verejnosťou a reklamy“. Podľa čínskych mediálnych zdrojov predstavovalo 45 miliárd jüanov len malú časť celkových výdavkov.^[117] Ako uvádza správa z roku 2015, ktorú zverejnilo Wilsonovo centrum (The Wilson Center), ČKS vynakladá ročne zhruba sedem až desať miliárd dolárov na médiá zamerané na zahraničných občanov inej ako čínskej národnosti.^[118]

V marci 2018 iniciovalo oddelenie propagandy ústredného výboru ČKS spojenie televízie CCTV, China Radio International a China National Radio s cieľom vytvoriť mediálnu skupinu China Media Group, nazývanú aj Hlas Číny  (Voice of China). Táto mediálna skupina sa stala najväčšou propagandistickou mašinériou na svete.

Zahraničný propagandistický aparát ČKS sa snaží zapadnúť do prostredia tým, že zamestnáva prevažne miestnych reportérov a moderátorov. Videohovor medzi Si Ťin-pchingom a washingtonskou redakciou CCTV America vo februári 2016 ukázal, že väčšina tam zamestnaných novinárov nebola čínskeho pôvodu.^[119] Obsah, o ktorom informujú, však riadi propagandistické oddelenie ČKS. Čínske štátne médiá tak v cieľovej krajine vytvárajú obsah prispôsobený miestnym pomerom, pričom využívajú miestne tváre a hlasy, aby šírili myšlienky komunistickej strany a spájali režim s čínskym národom. Využívajú miestnych obyvateľov v zahraničí na šírenie príbehov a názorov Čínskej komunistickej strany – nie skutočných príbehov Číny a názorov čínskeho národa.

Strana tiež poskytuje štipendiá mladým zahraničným novinárom, zahŕňajúce stravu a vzdelávanie, aby mohli v pevninskej Číne študovať alebo absolvovať odbornú prípravu, a zároveň aby do nich boli vštepované názory ČKS na žurnalistiku.

V mnohých prípadoch sa propaganda ČKS javí ako neúspešná kvôli svojim hrubým naratívom, ktoré poškodzujú jej dôveryhodnosť. Používa však celý rad taktík, ako napríklad využívanie zahraničných médií ako svojich hovorcov, nemilosrdné útočenie na akékoľvek médiá a jednotlivcov, ktorí kritizujú ČKS a vynucovanie podpory ČKS.

Spojenie svetových médií s ČKS

V roku 2015 ministri zahraničných vecí desiatich krajín odsúdili ČKS za výstavbu umelých ostrovov v sporných vodách Juhočínskeho mora. V rovnakom čase sa však ozvala istá rozhlasová stanica vo Washingtone, D. C., v úplne odlišnom duchu. Nielenže nespomenula aktivity ČKS v danej oblasti, ale tvrdila, že vonkajšie sily sa pokúšajú vytvárať falošné fakty, aby zintenzívnili napätie v Juhočínskom mori. Táto stanica s názvom WCRW vysiela veľké množstvo obsahu, ktorý nahráva ČKS – a napodiv nevysiela žiadnu reklamu. Jej jediným zákazníkom je losangeleská spoločnosť G & E Studio Inc., ktorú zo 60 % kontroluje Čínsky rozhlas pre zahraničie v Pekingu. G & E vysiela svoje programy v čínštine a angličtine na najmenej pätnástich amerických staniciach, ktoré pokrývajú okrem iného Salt Lake City, Filadelfiu, Houston, Honolulu a Portland.^[120] Najväčším prínosom takéhoto fungovania je zakryť vplyv ČKS a nechať poslucháčov nadobudnúť dojem, že samotní Američania vyjadrujú svoju podporu ČKS.

V roku 2015 Čínsky rozhlas pre zahraničie prevádzkoval celosvetovo 33 takýchto staníc v najmenej štrnástich krajinách. Do roku 2018 mal už 58 staníc v tridsiatich piatich krajinách.^[121] Riadenie a prevádzka týchto rádií prebiehajú prostredníctvom miestnych čínskych spoločností, takže je to legálne, hoci mnohí ľudia považujú skrytú propagandu strany za neprijateľnú. Pod záštitou demokracie ČKS presadzuje komunizmus a snaží sa manipulovať svoje publikum tak, aby prijalo jej názory, pričom využíva medzery v zákonoch slobodných spoločností. Využíva demokraciu na to, aby ju zničila.

Ďalšou dôležitou súčasťou zahraničnej propagandistickej kampane ČKS sú spravodajské prílohy čínskeho denníka China Daily. Denník China Daily už skôr uverejňoval v denníku The Washington Post spravodajské prílohy podporujúce ČKS, pričom používal štýl grafického spracovania, ktorý mohol u čitateľov vyvolať dojem, že ide o obsah denníka The Washington Post, keďže text hovoriaci o tom, že príloha je inzerát, bol umiestnený na nenápadnom mieste.^[122] ČKS uzavrela podobné dohody s viac ako tridsiatimi ďalšími novinami vrátane The New York Times, Wall Street Journal, The Daily Telegraph a Le Figaro.

23. septembra 2018 denník China Daily vložil do miestnych novín Des Moines Register v Iowe štvorstranovú prílohu, ktorá vyzerala ako bežné spravodajstvo a komentáre. Materiál útočil na prezidenta USA a pripravovanú obchodnú dohodu, čo niektorí označili za pokus ovplyvniť nadchádzajúce voľby v polovici volebného obdobia.^[123]

V oblasti informačnej vojny totalitný režim ČKS predbehol ostatné krajiny vo viacerých ohľadoch. Strana blokuje médiá zo všetkých demokratických krajín, no zároveň dokáže priniesť svoje štátom riadené médiá do demokratických spoločností. ČKS bráni tomu, aby sa do jej vlastných médií vkladali príspevky zo slobodných krajín, ale sama môže vkladať svoj obsah do médií v slobodných spoločnostiach. Médiá ČKS slúžia v prvom rade strane a západní novinári nikdy nebudú zastávať riadiace funkcie v jej straníckych médiách. ČKS však môže vysielať svojich vlastných agentov do západných médií alebo školiť cudzincov, aby sa stali hlásnymi trúbami straníckych médií.

Pokiaľ bude Západ naďalej považovať médiá ČKS za legitímne, bude v informačnej vojne stále prehrávať. V roku 2018 nariadilo Ministerstvo spravodlivosti USA agentúram Nová Čína (Xinhua) a China Global Television Network, aby sa v Spojených štátoch zaregistrovali ako zahraniční agenti. Bol to krok správnym smerom, ale zďaleka nie dostatočný, pretože problémom je v prvom rade chýbajúca reciprocita. V poslednom období podnikla vláda USA ráznejšie kroky na potlačenie propagandistických naratívov ČKS. Od marca 2020 začalo americké ministerstvo zahraničných vecí ukladať obmedzenia pre médiá kontrolované ČĽR pôsobiace v Spojených štátoch, napríklad tým, že ich označilo za zahraničné misie a obmedzilo počet zamestnancov, ktorých môžu zamestnávať. Predstavitelia Trumpovej administratívy, ako napríklad minister zahraničných vecí Mike Pompeo, boli obzvlášť kritickí voči pokusom komunistickej strany vyhrať propagandistickú vojnu.

Komunistická strana tiež vyniká v ovládaní čínskojazyčných médií v zahraničí. Prostredníctvom nátlaku a stimulov získala ČKS vplyv nad veľkým počtom čínskojazyčných médií vrátane tých, ktoré boli pôvodne založené na Taiwane a v minulosti mali silnú antikomunistickú tradíciu. Svetové čínske mediálne fórum (World Chinese Media Forum) sponzorované ČKS slúži ako platforma na odovzdávanie pokynov strany čínskym médiám po celom svete. 10. septembra 2017 sa v čínskom meste Fu-čou uskutočnilo deviate Svetové čínske mediálne fórum. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 460 vedúcich pracovníkov čínskych médií v zahraničí z viac ako 60 krajín a regiónov.

Ako príklad pôsobenia tejto činnosti zameranej na kontrolu médií je spravodajstvo čínskojazyčného denníka The China Press (v mandarínčine nazývaného Qiao Bao) so sídlom v Kalifornii, ktoré v Spojených štátoch šíri propagandu ČKS. Rozsiahle správy tohto denníka počas 19. celoštátneho zjazdu ČKS v roku 2017 boli takmer identické so správami, ktoré uverejnili oficiálne stranícke médiá.^[124]

Združenie zahraničných čínskych médií kontrolované ČKS, ktoré má viac ako 160 mediálnych členov, sa zapojilo do akcie počas prodemokratických protestov (Umbrella Movement) v Hongkongu v roku 2014. Skupina urýchlene zmobilizovala 142 pro-čínskych médií v Ázii, Európe, Afrike, Spojených štátoch a Austrálii, aby uverejnili jej vyhlásenie „o ochrane Hongkongu“ podporujúce postoj ČKS.^[125]

Popri ekonomickej „kolonizácii“ Afriky zo strany ČĽR sa do všetkých kútov tohto kontinentu dostali aj médiá ČKS. Čínska televízna a mediálna skupina StarTimes v súčasnosti pôsobí v tridsiatich afrických krajinách a tvrdí, že je „najrýchlejšie rastúcim a najvplyvnejším prevádzkovateľom digitálnej televízie v Afrike“.^[126] Režim neúnavne preniká do zahraničných médií.

Potláčanie opozičných hlasov je ďalším aspektom propagandistických operácií ČKS v zahraničí. Novinárom, ktorí stranu odhaľujú, sa vyhráža zamietnutím víz a inými formami prenasledovania, čo vedie k autocenzúre. Výsledkom je, že existuje len málo svetových mediálnych spoločností, ktoré zastávajú úplne nezávislý postoj voči ČKS bez ohľadu na dôsledky, ktoré by im to mohlo priniesť.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže tyranský režim, akým je ČKS, zlepšiť svoj verejný obraz. Prvým a najpriamejším spôsobom je zavedenie skutočných reforiem a prechod k forme vlády, ktorá rešpektuje ľudské práva, univerzálne hodnoty a právny štát. Druhým spôsobom je zakrytie zločinov režimu prostredníctvom cenzúry. Tretím spôsobom je aktívne presviedčanie vonkajšieho sveta, aby sa postavil na stranu režimu. Tretí spôsob ponúka najúčinnejšiu formu krytia tyranie.

ČKS už desaťročia využíva druhú aj tretiu metódu súčasne. V rámci rozsiahlej propagandy zameranej na cudzincov sa snaží ovplyvňovať myslenie ľudí tak, aby vnímali komunistickú Čínu pozitívne, alebo aspoň nekritizovali jej zásadné nedostatky. V niektorých prípadoch čínska propaganda dokáže cudzincov dokonca vtiahnuť do svojich radov a spraviť z nich aktívnych spojencov. Prostredníctvom rozsiahlych investícií a dômyselných operácií strana vybudovala celosvetový systém na vytváranie spojenectiev, izolovanie nepriateľov a premenu neutrálnych subjektov na svojich sympatizantov alebo spolupáchateľov.

Indoktrinácia sveta kultúrou ČKS pod rúškom kultúrnej výmeny

Ideologická a politická indoktrinácia je kľúčovým nástrojom ČKS pri ničení tradičnej čínskej kultúry. V posledných rokoch však strana propaguje svoj záväzok obnoviť tradičnú kultúru a snaží sa prezentovať ako legitímny zástupca čínskeho národa a jeho identity. Ako sa uvádza v predchádzajúcich kapitolách tejto knihy, táto tzv. vlna obnovy vynechala podstatu tradícií a nahradila ju falošnou verziou presiaknutou deviantnou kultúrou Komunistickej strany. Tým nielenže oklamala svet, ale ešte viac podkopala starobylé dedičstvo Číny. Typickým príkladom týchto snáh sú Konfuciove inštitúty, ktoré sa zriaďujú v areáloch vysokých a stredných škôl po celom svete.

Konfuciove inštitúty podrývajú dôležité akademické zásady autonómie a práva na slobodný výskum. Ich cieľom je propagovať komunistickú verziu historických udalostí, prekrúcať históriu Číny a zamlčovať desivú bilanciu ČKS v oblasti ľudských práv. V niektorých učebniach Konfuciovho inštitútu visia na stene citáty Mao Ce-tunga. Na povrchu sa Konfuciove inštitúty tvária, že vyučujú čínsku kultúru, v skutočnosti však propagujú komunistickú doktrínu a šíria kultúru strany.

Podľa neúplných štatistík zriadila ČĽR ku koncu roka 2017 najmenej 525 Konfuciových inštitútov (zameraných na vysoké školy a univerzity) a otvorila 1 113 Konfuciových tried (zameraných na základné a stredné školy) vo viac ako 145 krajinách.^[127] Konfuciove inštitúty sú financované organizáciou Hanban, ktorá je napojená na ČKS a jej Oddelenie práce jednotného frontu (United Front Work Department – UFWD). Na využívanie finančných prostriedkov dohliadajú pracovníci veľvyslanectiev a konzulátov ČĽR.

Okrem toho, že ponúkajú kultúrne a jazykové kurzy, Konfuciove inštitúty tiež prekrúcajú históriu a dokonca organizujú protesty proti aktivitám, ktoré podľa ČKS ohrozujú jej dominanciu. Napríklad, pro-pekingskí rečníci, ktorí boli pozvaní na podujatia sponzorované Konfuciovým inštitútom, opakovali lži ČKS o Tibete, zatiaľ čo ďalší tvrdili, že Spojené štáty zatiahli Čínu do kórejskej vojny bombardovaním čínskych dedín. Takto sa to uvádza v správe vypracovanej Kongresovou komisiou pre skúmanie ekonomických a bezpečnostných vzťahov medzi USA a Čínou (USCC).^[128]

V americkom zákone o schválení národnej obrany (National Defense Authorization Act) na rozpočtový rok 2019 boli odsúdené pokusy ČKS ovplyvňovať verejnú mienku v USA, najmä pokusy o manipuláciu „médií, kultúrnych inštitúcií, podnikov a akademických a politických skupín“. Tento zákon výslovne zakazuje, aby sa akékoľvek prostriedky z fondu národnej obrany poskytovali katedrám čínskeho jazyka na amerických univerzitách, kde pôsobí Konfuciov inštitút.^[129]

Zahraničná propagandistická kampaň ČKS je rozsiahlym projektom zameraným na celosvetovú transformáciu názorov verejnosti na čínsky režim. ČKS prostredníctvom tejto propagandistickej činnosti šíri svoju škodlivú ideológiu, ktorá skresľuje informácie o čínskom režime, jeho fungovaní, porušovaní ľudských práv a o komunizme vo všeobecnosti.

b) Cieľ práce na jednotnom fronte: Rozvrátenie slobodného sveta zvnútra

18. decembra 2018 oslávila ČKS 40. výročie svojich takzvaných reforiem a otvorenia sa svetu. Udelila medailu priateľstva za reformy v Číne desiatim vplyvným cudzincom, aby „poďakovala medzinárodnému spoločenstvu za podporu čínskej reformy“.^[130] Medzi týchto desať cudzincov patrili Juan Antonio Samaranch, bývalý prezident Medzinárodného olympijského výboru, ktorý vybral Čínu za hostiteľa olympijských hier v roku 2008, a americký podnikateľ Robert Lawrence Kuhn, ktorý poskytol svoje meno pre napísanie pochlebnej biografie o bývalom vodcovi ČKS Ťiang Ce-minovi. Za posledných niekoľko desaťročí sa nespočetné množstvo politikov a známych osobností stalo komplicmi ČKS v jej taktike jednotného frontu.

Mao označil jednotný front za jeden z „troch kúzelných pokladov ČKS“. Západné vlády boli touto taktikou oklamané a utrpeli straty, ale niektoré sa začínajú prebúdzať a o jednotnom fronte už bolo uverejnených niekoľko vyšetrovacích správ.

Správa komisie USCC z roku 2018 s názvom „Čínska práca na jednotnom fronte v zahraničí“ opisuje štruktúru a fungovanie jednotného frontu ČKS v zahraničí, vrátane toho, ako režim používa rôzne typy vládnych a mimovládnych organizácií pre svoju prácu na jednotnom fronte a aké dôsledky to má pre Spojené štáty a ďalšie západné krajiny. Správa uvádza: „Táto zvýšená dôležitosť práce na jednotnom fronte viedla k zvýšeniu počtu úradníkov Oddelenia práce na jednotnom fronte (UFWD – United Front work department) vymenovaných do najvyšších funkcií v ČKS a vo vláde, čím sa počet kádrov v  UFWD zvýšil približne o 40 000.“^[131]

Think-tank Inštitút pre globálnu verejnú politiku (Global Public Policy Institute) zverejnil v roku 2018 správu podrobne opisujúcu činnosti jednotného frontu ČKS v Európe.^[132] 29. novembra 2018 vydal Hooverov inštitút pri Stanfordskej univerzite podrobnú správu na rovnakú tému. V správe sa uvádza: „Čínske aktivity jednotného frontu na dosiahnutie vplyvu sa posunuli nad rámec svojho tradičného zamerania na komunity Číňanov žijúcich v zahraničí a zameriavajú sa na oveľa širšie spektrum sektorov v západných spoločnostiach, od think-tankov, univerzít a médií až po štátne, miestne a národné vládne inštitúcie. Čína sa snaží propagovať názory, ktoré sú naklonené čínskej vláde, politike, spoločnosti a kultúre; potláča alternatívne názory; a získava na svoju stranu kľúčových amerických aktérov, aby podporovali ciele čínskej zahraničnej politiky a jej hospodárske záujmy.“^[133]

Jednotný front ČKS na Západe sa zameriava predovšetkým na politikov a podnikateľov, akademikov a členov think tankov, zahraničných čínskych lídrov, podnikateľov a študentov, ako aj na filmový a zábavný priemysel a zahraničných disidentov.

Politici a podnikatelia

V správe USCC sa uvádza, že ČKS považuje svoju činnosť v rámci jednotného frontu za dôležitý nástroj na posilnenie domácej a medzinárodnej podpory strany. Súčasťou toho je aj podplácanie západných politikov. Prostredníctvom presviedčania, lákania a budovania vzťahov udržiava ČKS úzke väzby s mnohými vysokými úradníkmi západných vlád. Strana s týmito politikmi zaobchádza ako so svojimi „štátnymi pokladmi“, obdarúva ich štedrými darmi a udeľuje im tituly ako „starí priatelia Číny“. Sú medzi nimi súčasní a bývalí generálni tajomníci OSN, hlavy štátov, vysokopostavení vládni úradníci, vysokí vládni poradcovia, šéfovia medzinárodných organizácií, známi akademici a vedci z think-tankov, ako aj mediálni magnáti. Od všetkých týchto ľudí, ktorí sa nachádzajú v sieti jednotného frontu, sa očakáva, že v kľúčových momentoch vyjadria svoju podporu ČKS.

Patrick Ho Chi-ping, bývalý hongkonský tajomník pre vnútorné záležitosti, bol v decembri 2018 v Spojených štátoch obvinený z úplatkárstva. Ho Chi-ping mal úzke väzby na ČKS a v mene spoločnosti China Energy Co. Ltd., energetickej korporácie s väzbami na ČKS, podplatil vysokopostavených úradníkov dvoch afrických krajín s cieľom získať ťažobné práva.^[134]

Súdne dokumenty USA tiež dokazujú korupciu a špionáž, ktorých sa dopustil čínsky telekomunikačný gigant ZTE. Dvaja vysoko postavení zástupcovia telekomunikačného sektora v Libérii vypovedali, že v rokoch 2005 až 2007 spoločnosť ZTE podplatila mnohých vysokých predstaviteľov – vrátane prezidenta, vládnych úradníkov a sudcov – papierovými taškami plnými tisícov dolárov v hotovosti.^[135]

ČKS používa peniaze a ženy, aby vlákala do pasce politických lídrov rozličných krajín, a následne ich využije ako pešiakov na dosiahnutie svojich cieľov. V memorande, ktoré bolo vydané po amerických voľbách v polovici volebného obdobia v novembri 2014, spoločnosť CEFC China Energy načrtla plán na nadviazanie vzťahov a priateľstiev s politikmi. Jie Ťien-ming, dnes už diskreditovaný predseda tejto spoločnosti, má silné väzby na európskych politických lídrov. Raz požiadal bezpečnostného poradcu amerického prezidenta, aby presvedčil americkú armádu, nech nebombarduje Sýriu, pretože tam chcel odkúpiť ropné polia. Jie sa tiež chválil kontaktmi na vysokopostavených úradníkov Federálneho rezervného systému (FED) a Organizácie Spojených národov (OSN), ako aj na rodinných príslušníkov amerických vládnych predstaviteľov.^[136]

ČKS môže v prípade potreby vytvoriť rôzne dočasné jednotné fronty, aby odizolovala svojich nepriateľov. V minulosti tak napríklad využila hlasy rozvojových krajín, ktorých predstaviteľov si predtým podplatila, aby presadila alebo zablokovala návrhy v OSN. Prostredníctvom svojich zástupcov tak narušila snahy USA o stabilizáciu Blízkeho východu. Medzitým sa jej podarilo vytvoriť nové ekonomické spojenectvá. V rámci obchodnej vojny medzi USA a Čínou sa ČKS snažila zasiať konflikt medzi Spojené štáty a Európu, aby mohla využiť Európu ako súčasť ďalšieho jednotného frontu proti Spojeným štátom.

Terčom jednotného frontu ČKS sú aj miestni politici. Patria medzi nich vedúci predstavitelia komunít, členovia mestských zastupiteľstiev, starostovia, senátori a ďalší. Bežným postupom je poskytovanie darov miestnym politikom prostredníctvom čínskych organizácií alebo obchodníkov. Miestni politici sú pozývaní na návštevu do Číny, kde dostávajú úplatky. Ich rodinám sa v Číne dostáva špeciálneho zaobchádzania. ČKS často používa taktiku vydierania formou sexuálnych pascí, známu ako „medové pasce“.

Čchen Jung-lin, bývalý úradník čínskeho konzulátu v austrálskom Sydney, ktorý v roku 2005 dezertoval, povedal pre denník The Epoch Times, že Oddelenie práce na jednotnom fronte ČKS sa infiltrovalo do austrálskej vlády a podplácalo úradníkov. Čchen uviedol: „Výška súkromných úplatkov poskytnutých funkcionárom ďaleko prevyšovala výšku politických darov. Najmä v prípade vysokopostavených činiteľov boli tie úplatky obrovské. … Ďalším aspektom úplatkárstva sú plne hradené cesty do Číny, kde sa s politickými činiteľmi zaobchádza ako s kráľmi. Patrí sem aj prostitúcia, ktorú platia čínske spoločnosti. Mnohí ústavní činitelia po návrate z Číny zmenili svoje postoje.“^[137]

Prostredníctvom svojej finančnej základne platila ČKS komunistických a ľavicových politikov po celom svete, aby sa v týchto krajinách stali jej agentmi a šírili ďalej komunistickú ideológiu.

ČKS používa rovnakú taktiku aj na ľudí vo finančnom sektore a v mnohých ďalších odvetviach. S obchodníkmi a podnikateľmi zaobchádza ako s kráľmi a poskytuje im obchodné stimuly. Na oplátku sa stávajú hlasom ČKS pri lobovaní vo svojich vládach a ovplyvňovaní finančnej a hospodárskej politiky svojich krajín. Počas obchodnej vojny medzi USA a Čínou mala ČKS časté kontakty s magnátmi z Wall Street. Mnohé popredné finančné spoločnosti a medzinárodné korporácie podnikajú v Číne. Aby tam mohli rozšíriť svoje podnikanie, zamestnávajú mnohých potomkov vysokopostavených čínskych funkcionárov, nazývaných „princátka“. Tieto „princátka“ sa v takýchto spoločnostiach stávajú očami, ušami a hlasom strany.

Akademické kruhy a think-tanky

Mnohé západné think-tanky priamo ovplyvňujú politiku a stratégiu svojej krajiny voči Číne; preto im ČKS venuje osobitnú pozornosť. ČKS uplatňuje kontrolu nad think-tankmi prostredníctvom finančného sponzorstva. Podplatila, ovládla či ovplyvnila takmer všetky think-tanky zaoberajúce sa Čínou.^[138] Čínsky technologický gigant Huawei poskytol finančnú podporu think-tankom vo Washingtone, ktoré následne písali pozitívne správy o spoločnosti Huawei, ako sa uvádza v správe denníka Washington Post z roku 2018.^[139]

Spoločnosť Huawei sponzoruje viac ako dvadsať univerzít vo Veľkej Británii vrátane Cambridgeskej a Oxfordskej univerzity. Historik Anthony Glees, britský expert na národnú bezpečnosť, k tomu uviedol: „Ide o digitálnu agendu, ktorá je poháňaná vlievaním čínskych peňazí do britských univerzít. Toto je už otázka národnej bezpečnosti.“^[140] Spoločnosť Huawei prostredníctvom svojho programu Seeds for the Future („Semienka budúcnosti“) prilákala veľký počet mladých talentovaných inžinierov – čo je klasická komunistická podvratná taktika.

ČKS si pomocou peňazí a prísľubom postavenia a slávy kupuje zahraničných akademikov, najmä odborníkov na Čínu. Niektorí z týchto akademikov potom dôsledne nasledujú rétoriku ČKS a vydávajú knihy a články, v ktorých opisujú „mierový vzostup“ ČKS, pojmy ako „čínsky sen“ alebo „čínsky model“. Názory týchto odborníkov následne vplývajú na politiku západných vlád voči Číne, aby vyhoveli ČKS v jej snahe prevziať kontrolu nad medzinárodným poriadkom.

Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že v priebehu posledných niekoľkých desaťročí boli západní humanitní vedci a sociológovia silne ovplyvnení prúdmi komunistickej ideológie. Stačí len malý vplyv ČKS a môžu prejsť od jednoduchého podporovania ľavicovej ideológie až k prijatiu vlády strany.

Čínske osobnosti, podnikatelia a študenti v zahraničí

ČKS úspešne využíva vlastenectvo čínskych študentov v zahraničí na vyvolanie sympatií voči čínskej politike a ideológii. S cieľom získať podporu Číňanov v zahraničí, im ČKS poskytuje finančnú podporu. Často používa frázu „láska k vlasti, príbuzenské putá“ ako súčasť zámerného spájania Číny s ČKS, aby tak oklamala Číňanov žijúcich v zahraničí. Strana tiež využíva rozsiahlu sieť zahraničných organizácií, priaznivcov a špiónov na marginalizáciu a útoky na svojich oponentov.

ČKS používa rôzne zámienky, aby vyvolala záujem Číňanov žijúcich v zahraničí o podnikanie a investovanie v Číne. Poskytuje čínskym osobnostiam v zámorí osobitné zaobchádzanie pri návšteve krajiny, zariaďuje, aby sa stretli s vysoko postavenými funkcionármi ČKS, a všetkých týchto ľudí potom pozýva, aby sa zúčastnili celonárodných osláv ČĽR.

Zach Dorfman, vedúci pracovník Carnegieho rady pre etiku v medzinárodných záležitostiach (Carnegie Council for Ethics in International Affairs), uverejnil na politickom portáli Politico investigatívnu správu, v ktorej odhalil čínske a ruské špionážne aktivity v Silicon Valley, pričom sa zameral najmä na čínskych aktérov. Ako príklad sa v správe uvádza prípad Rose Pakovej, vplyvnej čínskej aktivistky zo San Francisca. Dorfman v správe konštatoval, že Čínska komunistická strana využila Pakovú na to, aby Čínska obchodná komora v San Franciscu marginalizovala skupiny ako Falun Gong, Tibeťanov, Ujgurov a podporovateľov Tchaj-wanu, čím im zabránila zúčastniť sa na sprievode pri príležitosti čínskeho Nového roka.^[141]

Správa USCC tiež podrobne opisuje, ako ČKS kontroluje zahraničné združenia čínskych študentov a vedcov (CSSA). Niektoré pobočky CSSA na svojich webových stránkach priamo uvádzajú, že boli založené miestnym čínskym konzulátom alebo sú jeho pobočkami, zatiaľ čo v iných prípadoch sa kontrola vykonáva tajne. Tieto organizácie dostávajú pokyny od miestnych konzulátov ČĽR, čím sa zabraňuje šíreniu akýchkoľvek nesúhlasných názorov. Úradníci konzulátov obťažujú, zastrašujú a monitorujú študentov, ktorí sa vymykajú línii komunistickej strany.

Asociácia CSSA a subjekty s nimi spojené niekedy dokonca vedú priemyselnú a ekonomickú špionáž. V roku 2005 francúzsky denník Le Monde informoval, že CSSA na univerzite v belgickom Leuven bola hlavnou špionážnou skupinou ČKS v krajine. Niekedy takéto špionážne siete pozostávajú z niekoľkých stoviek agentov pôsobiacich v rôznych spoločnostiach po celej Európe.^[142]

Filmový a zábavný priemysel

Čínska komunistická strana v posledných rokoch zvýšila svoje úsilie o infiltráciu do amerického zábavného priemyslu. V roku 2012 čínska spoločnosť Wanda Group z pevninskej Číny investovala 2,6 miliardy dolárov na získanie spoločnosti AMC, druhého najväčšieho reťazca kín v Spojených štátoch. Následne odkúpila spoločnosť Legendary Entertainment za 3,5 miliardy dolárov a spoločnosť Carmike Cinemas, štvrtý najväčší reťazec kín v Spojených štátoch, za 1,1 miliardy dolárov.^[143] V roku 2016 spoločnosť Ali Pictures získala podiel v spoločnosti Amblin Partners, ktorú vlastní Steven Spielberg, a do predstavenstva spoločnosti Amblin dosadila svojho zástupcu, aby sa podieľal na prijímaní dôležitých rozhodnutí.^[144]

Jedným z hlavných cieľov ČKS pri infiltrovaní sa do zábavného priemyslu je prinútiť svet, aby sa riadil jej scenárom – teda aby vykresľoval pozitívny obraz o ČKS a o takzvanom mierovom vzostupe Číny – a tým zakryl tyranské ambície režimu. Tento obraz zároveň zakrýva to, ako šírenie straníckej kultúry skazilo svet. V rokoch 1997 až 2013 Čína investovala len do dvanástich zo sto najlepšie zarábajúcich hollywoodskych filmov. V nasledujúcich piatich rokoch však Čína spolufinancovala štyridsaťjeden najpopulárnejších hollywoodskych filmov.^[145]

Hollywood dychtí po čínskom rýchlorastúcom filmovom trhu a jeho výkonní riaditelia si veľmi dobre uvedomujú, že ak sa nebudú riadiť líniou strany, budú z trhu vylúčení. Preto sa snažia zabezpečiť, aby spĺňali požiadavky čínskej cenzúry.^[146] Americkým filmovým hviezdam, ktoré sa postavili proti útlaku ČKS, bol zamedzený vstup do krajiny, alebo boli ich filmy vylúčené z čínskeho trhu. Napríklad, keď hollywoodsky herec Richard Gere vyjadril podporu Tibetu, viedlo to nielen k tomu, že mu bol zamietnutý vstup do Číny, ale obmedzilo to aj jeho vlastnú kariéru v Spojených štátoch, pretože filmoví producenti nechceli uraziť alebo vyprovokovať ČKS.^[147] Za takéto „prečiny“ boli na čiernu listinu zaradené aj iné filmové hviezdy.

Marginalizácia zahraničných expertov a disidentov

ČKS používa zastrašovanie a stimuly na ovplyvňovanie západných expertov na Čínu a marginalizuje odborníkov, ktorí sú kritickí voči režimu. To viedlo mnohých k tomu, že sa dobrovoľne podrobili autocenzúre. Medzi formy zastrašovania patrí odmietnutie vydania víz, čo má najväčší dopad na mladých akademikov. Mnohí sa v záujme kariérneho postupu dobrovoľne vyhýbajú diskusiám o ľudských právach, Tibete a iných citlivých témach, ktoré by mohli vyvolať hnev strany.

Perry Link, profesor východoázijských štúdií, bol režimom zaradený na čiernu listinu kvôli svojej odbornej práci na tému Masakru na Námestí nebeského pokoja. Spôsob, akým s ním režim naložil, sa stal pre mladých akademikov „lekciou“ toho, čoho sa majú vyvarovať.^[148]

V októbri 2017 sa Benedict Rogers, podpredseda Komisie pre ľudské práva britskej Konzervatívnej strany a podporovateľ hongkonského demokratického hnutia, vybral do Hongkongu na súkromnú návštevu, aby sa stretol s priateľmi, medzi ktorými boli aj demokratickí aktivisti, avšak na hongkonskom letisku mu bol zamietnutý vstup a bol deportovaný.^[149]

V správe USCC z roku 2018 sa tiež uvádza, že agenti čínskych spravodajských služieb sa pokúšajú verbovať ľudí z etnických menšín vrátane Ujgurov žijúcich v zahraničí, aby pôsobili ako špióni. Odmietnutie môže viesť k prenasledovaniu ich rodinných príslušníkov žijúcich v Číne. Ujguri, ktorí boli vystavení vyhrážkam, uvádzajú, že cieľom tohto zastrašovania nie je len zhromažďovať informácie o ujgurskej diaspóre, ale aj vytvárať nezhody, aby sa im zabránilo v účinnom odporovaní ČKS.^[150]

c) Ekonomická vojna: Ťažká výzbroj ČKS

Ak je pre ČKS vonkajšia zahraničná propaganda, ovplyvňovanie verejnej mienky a práca na jednotnom fronte formou mäkkej sily, potom jej high-tech priemysel predstavuje jednu z foriem tvrdej sily strany.

ČĽR od 80. rokov realizovala sériu strategických plánov v oblasti vedy a techniky vrátane programu 863 (tiež známeho ako Národný program výskumu a vývoja špičkových technológií), ktorého cieľom bolo uľahčiť krádež technológií z iných krajín; programu „Fakľa“, ktorý prispel k budovaniu komerčných odvetví v oblasti špičkových technológií; programu 973 zameraného na vedecký výskum a programu 211, ktorý pomohol „reformovať“ univerzity.^{[151] [152]} Plán „Made in China 2025“ si kládol za cieľ premeniť Čínu do roku 2025 z výrobnej krajiny na výrobnú veľmoc a prevziať vedúcu úlohu v oblasti veľkých dát, 5G siete a pod. Táto stratégia zahŕňala ambiciózne plány v oblasti umelej inteligencie, v ktorej si Čína kladie za cieľ stať sa do roku 2030 svetovým lídrom. Účelom je povýšiť postavenie Číny zo „svetovej továrne“ na post vyspelého výrobného gigantu, a tým dosiahnuť globálnu nadvládu.^[153]

Za normálnych okolností má krajina právo mobilizovať štátne zdroje v prospech priemyselného rozvoja alebo investovať do výskumu kľúčových technológií. Stratégia ČKS v oblasti rozvoja špičkových technológií však predstavuje zásadnú hrozbu pre slobodný svet, keďže ČĽR nefunguje ako bežná krajina a nedodržiava normy, ktorými sa riadia medzinárodné vzťahy. Cieľom technologického rozvoja ČKS nie je to, aby sa ČĽR mohla zaradiť medzi ostatné technologicky vyspelé krajiny alebo aby s nimi mohla rovnocenne súťažiť, ale aby eliminovala protivníkov a zničila západné ekonomiky – najmä ekonomiku Spojených štátov – a tým sa o krok priblížila k svetovej nadvláde.

Technologické inovácie sú výsledkom slobody jednotlivca, čo je v úplnom rozpore s totalitným režimom komunizmu. Vedci v pevninskej Číne nemajú slobodu používať zahraničné vyhľadávače, nieto ešte vyjadrovať svoju slobodu akýmkoľvek iným spôsobom. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré ČKS ukladá na slobodu myslenia a prístup k informáciám, je preto skutočne ťažké dosiahnuť reálny pokrok v oblasti vedeckých a technologických inovácií.

Aby tento nedostatok vykompenzovala, strana používa rôzne nečestné prostriedky na krádež západných technológií a získavanie špičkových odborníkov, a zároveň používa neférové a podvratné opatrenia na oslabenie západného priemyslu. ČĽR využíva všetky prostriedky štátu – vrátane štátnych orgánov a firiem, armády, súkromného sektora a jednotlivcov – na krádež technológií, ktorých vývoj trval Západu desaťročia a stál obrovské sumy peňazí. Po asimilácii a zdokonalení ukradnutého duševného vlastníctva čínske spoločnosti masovo vyrábajú high-tech tovar za nízke ceny a zaplavujú ním medzinárodné trhy, čím vytláčajú zahraničné podniky, ktoré patria súkromným vlastníkom a nemôžu porušovať predpisy tak, ako sa to deje v ČĽR. Táto hospodárska stratégia tvorí dôležitú súčasť „neobmedzenej vojny“, ktorú vedie ČKS proti Západu.

Pasca v podobe prísľubu výmeny technológií za prístup na trh 

V posledných rokoch sa čínska sieť vysokorýchlostných železníc stala takmer reklamou na špičkové výrobné schopnosti krajiny a vznikol pojem „diplomacia vysokorýchlostných železníc“. Čínske štátne médiá označili prácu Číny v tejto oblasti za „legendárnu“ vzhľadom na jej rýchly rozvoj len v priebehu desiatich rokov. Pre západné spoločnosti však budovanie čínskych vysokorýchlostných železníc predstavovalo nočnú moru v podobe krádeží technológií, podvodov a v konečnom dôsledku obrovských strát výmenou za malé zisky.

Práce na projekte vysokorýchlostných železníc začali začiatkom 90. rokov. Do konca roka 2005 ČKS upustila od myšlienky nezávislého vývoja technológie a uchýlila sa k použitiu západnej technológie. Cieľ ČKS bol od začiatku jasný: plánovala najprv získať technológiu, potom tú istú technológiu vyrábať a predávať ju za nižšie ceny na svetovom trhu.

Čínska strana vyžaduje, aby zahraniční výrobcovia ešte pred uchádzaním sa o stavebné zákazky uzatvorili zmluvu o transfere technológií s čínskou domácou firmou. Čínsky režim takisto zaviedol formálne interné hodnotenie nazývané „hodnotenie transferu technológií a ich implementácia“, ktoré sa nezameriava na to, ako dobre dokážu zahraničné podniky odovzdať svoje systémy, ale skôr na to, ako dobre sa ich dokážu domáce spoločnosti naučiť. Ak domáce podniky túto technológiu úplne nezvládnu, Čína nezaplatí. Úrady tiež vyžadujú, aby miestne spoločnosti vyrobili 70 % objednaného množstva pred poslednou sériou objednávok.^[154]

Keďže zahraničné spoločnosti považovali vstup na čínsky trh za príležitosť, ktorú si nemôžu nechať ujsť, takéto podmienky im nezabránili v podpísaní zmlúv. Svoje ponuky predložili spoločnosti Kawasaki z Japonska, Alstom z Francúzska, Siemens z Nemecka a Bombardier z Kanady. Žiadna západná spoločnosť však nebola ochotná previesť svoje kľúčové a najcennejšie technológie. ČKS preto naďalej viedla rokovania s viacerými spoločnosťami v nádeji, že aspoň jedna z nich ustúpi a vzdá sa niečoho skutočne hodnotného v prospech krátkodobých záujmov. Keď sa ukázalo, že jedna spoločnosť získa podiel na čínskom trhu výmenou za technológie, ostatné sa začali obávať, že zostanú mimo hry. Niekoľko z nich tak padlo do pasce ČKS, čo viedlo k tomu, že Čína nakoniec získala kľúčové technológie od spomínaných štyroch spoločností.

ČĽR investovala obrovské sumy do železničného projektu bez ohľadu na náklady, a čínske firmy vybudovali najrozsiahlejší systém vysokorýchlostných železníc na svete, pokiaľ ide o dĺžku tratí. V priebehu niekoľkých rokov Čína rýchlo asimilovala západné technológie, z ktorých následne vytvorila svoje „nezávislé duševné vlastníctvo“. Západné spoločnosti boli šokované tým, keď sa ČĽR začala uchádzať o patenty na vysokorýchlostné železnice v zahraničí a čínske firmy sa na medzinárodnom trhu stali tvrdými konkurentmi svojich bývalých učiteľov. Vzhľadom na to, že čínske spoločnosti nazbierali v tejto oblasti množstvo praktických skúseností a disponujú všetkými priemyselnými výhodami vyplývajúcimi z veľkokapacitnej výroby a masívnej štátnej finančnej podpory, má čínsky vysokorýchlostný železničný priemysel konkurenčnú výhodu voči ostatným. Stal sa kľúčovým prvkom projektu ČKS „Jeden pás, jedna cesta“.

Kým zahraničné spoločnosti kedysi snívali o tom, že získajú svoj podiel na obrovskom trhu vysokorýchlostných železníc v Číne, v skutočnosti zistili, že nielenže boli z tohto trhu vytlačené, ale vytvorili si aj silného medzinárodného konkurenta. Yoshiyuki Kasai, čestný predseda hlavnej japonskej železničnej spoločnosti, vyhlásil: „Vysokorýchlostný vlak Šinkansen je japonský klenot. Prenos technológie do Číny bola obrovská chyba.“^[155]  

Samotná ČKS priznáva, že úspech Číny v oblasti vysokorýchlostných železníc bol dosiahnutý tým, že sa postavila na plecia veľkých hráčov. Jej cieľom bolo od začiatku stať sa veľkým hráčom, aby porazila všetkých ostatných. ČKS má jasne definovaný dvojaký cieľ: jej krátkodobým cieľom je využiť hospodárske úspechy na potvrdenie legitimity svojho režimu a pomocou hospodárskeho a technologického pokroku udržiavať a podnecovať nacionalistické nálady a propagandu. Jej dlhodobým cieľom je však dokázať, že jej komunistický systém je nadradený kapitalistickému systému, a preto bezohľadne kradne technológie a využíva silu celej krajiny na to, aby konkurovala kapitalistickému slobodnému podnikaniu.

Tieto taktiky ČKS, ako je prísľub vstupu na trh výmenou za technológie, vynucovanie transferu technológií, získavanie a zdokonaľovanie zahraničných technológií, poskytovanie príležitostí čínskym firmám na získanie skúseností na domácom trhu pred vstupom na svetový trh, a vývoz produktov za dumpingové ceny s cieľom podraziť konkurentov, spôsobili západným spoločnostiam a trhom práce obrovskú ujmu.

V roku 2015 predložila ČKS desaťročný projekt „Made in China 2025“, v ktorom predpokladala, že do roku 2025 sa Čína zmení z veľkej výrobnej krajiny na výrobnú veľmoc a že do roku 2035 výrobný priemysel krajiny prekoná výrobný priemysel vo vyspelých krajinách, ako je Nemecko a Japonsko. ČKS tiež počíta s tým, že do roku 2049 bude lídrom v inováciách v kľúčových výrobných odvetviach. Pomocou takejto vznešenej rétoriky povýšila ČKS postavenie svojho výrobného sektora na „základ národa“ a „nástroj pre obnovu krajiny“.

Výrobná superveľmoc vystavaná na krádežiach

Ako je možné, že sa ČKS podarilo v takom krátkom čase posilniť čínsky výrobný a inovačný potenciál? Použila tie isté staré triky: prinútila spoločnosti, aby jej odovzdali svoje technológie, ako to bolo v prípade vysokorýchlostných železníc, a vyžadovala, aby zahraničné spoločnosti zakladali spoločné podniky s čínskymi firmami, aby mohla získať technológie zahraničných spoločností. Okrem toho, režim podporoval domáce firmy, aby kupovali zahraničné high-tech spoločnosti, priamo investovali do začínajúcich podnikov s kľúčovými technológiami a zakladali zahraničné výskumno-vývojové centrá. Podnecoval popredné zahraničné technologické a vedecko-výskumné inštitúty, aby zriaďovali výskumno-vývojové centrá v Číne, a prostredníctvom cielených politík prilákal zahraničných technologických expertov.

Mnoho začínajúcich firiem v Silicon Valley potrebuje kapitál. ČKS používa peniaze daňových poplatníkov na investovanie do týchto firiem s cieľom získať prístup k novým technológiám vrátane raketových motorov, senzorov pre autonómne námorné lode a 3D tlačiarní, ktoré vyrábajú ohybné obrazovky vhodné pre kokpity stíhacích lietadiel. Ken Wilcox, emeritný predseda predstavenstva banky Silicon Valley, v roku 2017 uviedol, že v priebehu šiestich mesiacov ho oslovili tri rôzne čínske štátne podniky s požiadavkou o nákup technológií v ich mene. Povedal: „Vo všetkých troch prípadoch uviedli, že majú poverenie z Pekingu, a nemali ani potuchy, čo chcú vlastne kúpiť. Išlo jednoducho o akúkoľvek technológiu.“^[156] Vyšetrovacia správa Úradu obchodného zástupcu Spojených štátov z roku 2018 uvádza, že spoločnosť Digital Horizon Capital (predtým Danhua Capital), využíva čínsky rizikový kapitál, aby pomohla čínskej vláde získať v Spojených štátoch najmodernejšie technológie a duševné vlastníctvo.^[157]

Schopnosti ČĽR v oblasti priemyselnej špionáže ďaleko presahujú rozsah komerčnej špionáže v minulosti. V snahe ukradnúť technológie a obchodné tajomstvá zo Západu režim mobilizuje všetky dostupné sily vrátane špiónov, hackerov, zahraničných študentov, hosťujúcich vedcov, prisťahovalcov z pevninskej Číny a Taiwanu pracujúcich v západných spoločnostiach, ako aj ľudí zo Západu, ktorí sa nechali zlákať peňažnými stimulmi.

ČKS vždy túžila po americkej stíhačke F-35 so stealth technológiou. V roku 2016 bol kanadský občan čínskeho pôvodu Su Bin odsúdený na štyridsaťšesť mesiacov väzenia za spoluprácu s čínskymi vojenskými hackermi, ktorí prenikli do počítačových systémov spoločnosti Lockheed Martin a ukradli plány stíhačky F-35 a ďalších amerických vojenských lietadiel. Vyšetrovatelia zistili, že Suova skupina ukradla aj informácie o stíhačke Lockheed F-22 so stealth technológiou a o strategickom dopravnom lietadle Boeing C-17, ako aj 630 000 súborov zo systému spoločnosti Boeing, čo predstavuje celkovo približne 65 gigabajtov dát.^[158] Stealth stíhačka J-20, ktorú v posledných rokoch predstavila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (PLA), je teraz veľmi podobná americkej stíhačke F-22, a menšia čínska stíhačka FC-31 je napodobeninou stíhačky F-35.

David Smith, expert na metamateriály na Dukeovej univerzite, vynašiel typ akéhosi „neviditeľného plášťa“, ktorý by jedného dňa mohol chrániť americké ozbrojené sily. Americká armáda investovala do jeho výskumu milióny dolárov. V roku 2006 prišiel do USA čínsky študent Liou Žuo-pcheng s jasným cieľom študovať v Smithovom laboratóriu, kde sa nakoniec stal jeho chránencom. Pracovník kontrarozviedky FBI sa domnieva, že Liou dostal konkrétnu úlohu: získať Smithov výskum. V roku 2007 Liou priviedol dvoch bývalých kolegov, ktorých cestu hradil čínsky režim, na návštevu Smithovho laboratória, kde určitý čas pracovali na vývoji neviditeľného plášťa. Zariadenie použité na výrobu plášťa bolo neskôr zduplikované v Liuovom starom laboratóriu v Číne.^[159]

20. decembra 2018 Americké ministerstvo spravodlivosti podalo žalobu na dvoch čínskych občanov z čínskej hackerskej organizácie APT 10, ktorá má úzke väzby na ČKS. Podľa obžaloby, APT 10 v rokoch 2006 až 2018 uskutočnila rozsiahle hackerské útoky, pri ktorých odcudzila obrovské množstvo informácií z viac ako štyridsiatich piatich organizácií vrátane NASA a ministerstva energetiky. Ukradnuté dokumenty obsahovali informácie o liekoch, biotechnológiách, financiách, výrobe, ťažbe ropy a zemného plynu.

Riaditeľ FBI Christopher Wray k tomu uviedol: „Cieľom Číny je, zjednodušene povedané, nahradiť USA na pozícii vedúcej svetovej superveľmoci, a na dosiahnutie tohto cieľa používa nezákonné metódy. Využíva čoraz širšiu škálu netradičných a nezákonných postupov.“^[160] Kathleen Puckettová, bývalá dôstojníčka americkej kontrarozviedky v San Franciscu, uviedla, že ČKS vkladá všetko svoje úsilie do špionáže a všetko získava zadarmo.^[161] ČKS začala „vojnu proti všetkým“, aby ukradla pokročilé technológie zo Západu, pričom na poháňanie svojho bezprecedentného okrádania využíva patriotizmus, rasové nálady, peniaze a postavenie.

Niektorí ospravedlňujú čínske krádeže duševného vlastníctva tvrdením, že takáto činnosť nemôže mať veľký dosah, pretože čínske firmy nezískajú úplný obraz toho, ako sa technológia nasadzuje a používa. Je však veľmi nebezpečné pozerať sa na čínsku priemyselnú špionáž týmto spôsobom. Špionáž vo veku elektroniky je úplne iná ako v minulých desaťročiach, keď si špióni mohli urobiť akurát pár fotografií. Špióni ČKS dnes kradnú celé databázy výsledkov výskumu a v mnohých prípadoch získavajú nielen technológie, ale aj odborníkov. Vďaka svojej sile, ktorú si Čína budovala po celé desaťročia ako „svetová továreň“, a potenciálu v oblasti výskumu a vývoja, je režim skutočne odhodlaný a schopný vybudovať výrobnú superveľmoc založenú na krádežiach – a v súčasnosti je na najlepšej ceste k tomu, aby to dosiahol.

Program „Tisíc talentov“: špionáž a lákanie talentovaných ľudí

Od doby, keď sa pevninská Čína v 70. rokoch otvorila svetu, až po súčasnosť, študovali v zahraničí milióny čínskych študentov a mnohí z nich dosiahli úspechy v rôznych odboroch. ČKS sa snaží získať a využiť týchto talentovaných ľudí, do ktorých investoval Západ a vyškolil ich, aby do Číny priniesli technológie a ekonomické informácie, ktoré nadobudli. Vláda Číny prostredníctvom niekoľkých ministerstiev riadila program „Tisíc talentov“, ktorý však nedávno zanikol. Program „Tisíc talentov“, ktorý sa začal v roku 2008, bol údajne zameraný na nábor špičkových čínskych talentov v zahraničí, aby sa vrátili do Číny a pracovali na plný úväzok alebo na krátkodobých pozíciách. Skutočným cieľom však bolo získať pre štátny priemysel nové technológie a duševné vlastníctvo zo Západu. V roku 2020 boli v dôsledku rastúceho tlaku zo strany Západu informácie o tomto programe odstránené z verejného priestoru.

FBI v septembri 2015 odtajnila dokument týkajúci sa tohto programu. V dokumente sa uvádza, že nábor cieľových osôb umožňuje Číne profitovať tromi spôsobmi: získaním prístupu k výskumu a odborným znalostiam v oblasti špičkových technológií, ťažením z dlhoročného vedeckého výskumu vykonávaného v Spojených štátoch a podporovaného americkými vládnymi grantmi a súkromným financovaním, ako aj tým, že to má závažný dopad na americkú ekonomiku.^[162]

Americký Národný inštitút zdravia (NIH) zverejnil v roku 2018 správu o čínskych talentových programoch, v ktorej uviedol, že osoby cudzieho štátneho občianstva preniesli duševné vlastníctvo USA do svojich rodných krajín, pričom boli na výplatnej listine americkej vlády. Ich konanie malo negatívny dopad na všetky akademické inštitúcie v USA.^[163] M. Roy Wilson, spoluautor správy a spolupredseda poradného výboru riaditeľa NIH, uviedol, že kľúčovou podmienkou na zaradenie do programu „Tisíc talentov“ je prístup k cennému duševnému vlastníctvu. Povedal, že tento problém nie je náhodný, jeho závažnosť je značná a rozsah strát v oblasti duševného vlastníctva nemožno ignorovať.^[164]

Peter Harrell, vedúci pracovník programu pre energetiku, ekonomiku a bezpečnosť v Centre pre novú americkú bezpečnosť (Center for a New American Security), uviedol: „Čína pri rozvoji svojich technologických schopností uplatňuje prístup, ktorý zahŕňa celú spoločnosť. Kupuje inovatívne spoločnosti prostredníctvom zahraničných investícií, vyžaduje od západných spoločností, aby ako podmienku prístupu na trh previedli najmodernejšie technológie do Číny, poskytuje obrovské štátne zdroje na financovanie domáceho technologického rozvoja, financuje školenia pre špičkových čínskych študentov a výskumných pracovníkov v zahraničí a vypláca vysoké odmeny, aby prilákala talenty späť do Číny.“^[165]

Program Tisíc talentov sa zameriaval na takmer všetkých čínskych študentov, ktorí prišli do Spojených štátov po roku 1980 a ktorí mali prístup k informáciám užitočným pre priemyselný, technologický a ekonomický rozvoj režimu – ide potenciálne až o desiatky tisíc jednotlivcov. ČKS v rámci svojho náboru talentov a hromadenia duševného vlastníctva mobilizuje kapacity celej krajiny a obyvateľstva, aby mohla viesť neobmedzenú vojnu.

Zlovestný „celo-vládny“ systém

Okrem priamej krádeže využíva ČKS národnú moc Číny, aby vyvíjala tlak na súkromné podniky v západných krajinách prostredníctvom štátnej podpory a dotácií – obrovských finančných prostriedkov určených na podporu kľúčových priemyselných odvetví v Číne. To predstavuje obrovskú a jedinečnú výzvu pre krajiny, v ktorých sú vedúci predstavitelia demokraticky volení a obchodné rozhodnutia nechávajú na samotné podniky. Štátne dotácie – ktoré v konečnom dôsledku pochádzajú z vreciek daňovníkov, ktorí s tým nesúhlasia – umožňujú čínskym výrobcom ignorovať skutočné podnikateľské náklady, čo z nich robí nezastaviteľných dravcov na medzinárodných trhoch.

Odvetvie solárnych článkov je klasickým príkladom odvetvia, ktoré ťaží zo štátnych dotácií. Na začiatku roka 2000 sa medzi desiatimi najväčšími výrobcami solárnych panelov nenachádzala žiadna čínska spoločnosť, avšak v roku 2017 ich bolo už šesť vrátane dvoch najväčších. Počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Baracka Obamu bolo odvetvie zelenej energie intenzívne podporované, no čoskoro desiatky výrobcov solárnych panelov vyhlásili bankrot alebo museli obmedziť svoju činnosť v dôsledku neúprosnej konkurencie zo strany Číny, čo nakoniec podkopalo nadšenie pre odvetvie čistej energie.^[166] Škody spôsobil čínsky dumping výrobkov na medzinárodnom trhu, ktorý bol umožnený vďaka dotáciám režimu pre domáci solárny priemysel.

V západných krajinách štát takisto financuje kľúčové projekty vrátane tých, ktoré sa nachádzajú na špici technologického vývoja. Napríklad, prototyp internetu bol prvýkrát vyvinutý americkým Ministerstvom obrany. Na Západe je však vládna účasť na národnej úrovni obmedzená. V momente, keď je technológia komercializovaná, súkromné spoločnosti môžu konať podľa vlastného uváženia. Organizácia NASA napríklad prostredníctvom svojho programu transferu technológií sprístupnila priemyslu výsledky svojho pokročilého výskumu. Mnohé z jej softvérových projektov jednoducho zverejnili svoj zdrojový kód na webe ako otvorený zdroj. Naproti tomu, Čínska komunistická strana priamo využíva štátnu moc na komercializáciu špičkových technológií, čo je to isté, ako keby použila značku „Čína, s. r. o.“ na súťaženie s jednotlivými západnými firmami.

Projekt „Made in China 2025“ je, samozrejme, neoddeliteľne spojený so štátnymi dotáciami a štátnym priemyselným plánovaním. Pokiaľ bude ČKS pokračovať v súčasnom smere, situácia, akú zažívajú výrobcovia solárnych panelov, sa zopakuje aj v iných odvetviach a čínske produkty sa stanú globálnymi ničiteľmi pracovných miest. Prostredníctvom neobmedzenej ekonomickej a technologickej vojny sa ČKS podarilo vtiahnuť do pasce mnoho západných spoločností vrátane nadnárodných korporácií. Odovzdali ČKS kapitál a pokročilé technológie, ale neboli schopné konkurovať na čínskom trhu za rovnakých podmienok a namiesto toho pomohli vytvoriť vlastných konkurentov podporovaných štátom. ČKS ich využila ako pešiakov na dosiahnutie svojich ambícií.

d) Využívanie más na špionáž

ČKS považuje informácie iba za jednu z ďalších zbraní vo svojom arzenáli. Bez ohľadu na oblasť – či už ide o štát, súkromné podniky alebo individuálne aktivity – všetky formy informácií sú považované za legitímny prostriedok na naplnenie strategických ambícií režimu.

ČKS tiež využíva právne predpisy na to, aby prinútila všetkých Číňanov podieľať sa na neobmedzenej vojne. Zákon o národnej spravodajskej službe Čínskej ľudovej republiky, prijatý Stálym výborom Národného ľudového kongresu, stanovuje, že „národné spravodajské služby môžu od príslušných orgánov, organizácií a občanov vyžadovať poskytnutie potrebnej podpory, pomoci a spolupráce“^[167] To znamená, že ČKS môže každého čínskeho občana prinútiť, aby zhromažďoval spravodajské informácie a stal sa tak špiónom.

12. decembra 2018 prebiehalo v justičnom výbore Senátu USA pojednávanie o „netradičných špionážnych aktivitách“ Čínskej komunistickej strany. Bill Priestap, zástupca riaditeľa kontrarozviedky FBI, opísal prístup ČKS: Strana hrá podľa pravidiel, keď je to pre ňu výhodné, zatiaľ čo v iných prípadoch ich obchádza alebo porušuje, aby dosiahla svoje ciele. Ak je to možné, strana sa tiež snaží prepisovať pravidlá a zmeniť svet tak, aby vyhovoval jej vlastným požiadavkám.^[168]

John Demers, zástupca generálneho prokurátora oddelenia národnej bezpečnosti Ministerstva spravodlivosti USA, vo svojom svedectve uviedol, že plán ČKS „Made in China 2025“ je v podstate súborom pokynov, čo všetko treba ukradnúť. Odhalil, že od roku 2011 do roku 2018 viac ako 90 % prípadov hospodárskej špionáže, do ktorých bola údajne zapojená Čína alebo z ktorých Čína profitovala, a viac ako dve tretiny prípadov krádeže obchodných tajomstiev, súviseli s ČĽR.^[169]

Špionáž ČKS sa zďaleka neobmedzuje len na duševné vlastníctvo. ČKS kontroluje všetky veľké súkromné spoločnosti v Číne a využíva ich na zhromažďovanie medzinárodných spravodajských informácií. Americký senátor Ted Cruz v roku 2018 vo svojom príspevku na Twitteri označil spoločnosť Huawei za  „špionážnu agentúru Komunistickej strany, ktorá sa len slabo maskuje ako telekomunikačná spoločnosť“. „Jej sledovacie siete pokrývajú celý svet a jej klientmi sú  režimy porušujúce medzinárodné právo, ako je Irán, Sýria, Severná Kórea a Kuba. Zatknutie finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei, Wan-čou Meng v Kanade, je zároveň príležitosťou aj výzvou,“ napísal Cruz.^[170]

Vyšetrovanie, ktoré v januári 2018 zverejnil francúzsky denník Le Monde, odhalilo, že dôverné informácie z ústredia Africkej únie v Etiópii sa každú noc počas piatich rokov, počnúc januárom 2012, posielali do Šanghaja. ČKS bola obvinená, že stojí za týmto hackerským útokom. Správa, ktorú o šesť mesiacov neskôr zverejnil Austrálsky inštitút pre strategickú politiku, odhalila, že spoločnosť Huawei bola kľúčovým dodávateľom infraštruktúry informačných a komunikačných technológií v budove ústredia Africkej únie v Etiópii.^[171]

André Ken Jakobsson, postdoktorand z Centra pre vojenské štúdie v Kodani, uviedol: „Znepokojujúce je, že ČKS môže získať veľmi kritické a citlivé informácie. Môže preniknúť do systému, ktorý riadi celú našu spoločnosť. V budúcnosti bude všetko pripojené k 5G sieti. Obávame sa, že krajina, ktorá takéto zariadenia dodáva – Čína [ČKS] – bude mať kontrolu nad spínačom.“^[172]

ČKS už najmenej dve desaťročia vo veľkom rozsahu využíva hackerov na získavanie kritických informácií z iných krajín. Už v roku 1999 hackeri ČKS, maskovaní ako zahraničná webová stránka Falun Gong, zaútočili na americké Ministerstvo dopravy. Ministerstvo kontaktovalo prevádzkovateľov stránky Falun Gong, aby útok prešetrilo, a vystopovalo hackera z tajnej služby riadenej stranou. ^[173] V júni 2015 hackeri ČKS zaútočili na Úrad pre riadenie ľudských zdrojov USA a ukradli údaje a bezpečnostné informácie viac ako 21,5 milióna Američanov. Medzi dotknutými bolo 19,7 milióna vládnych zamestnancov a 1,8 milióna ich rodinných príslušníkov.

V novembri 2018 hotelová sieť Marriott International oznámila, že hackeri odcudzili osobné ​​údaje vrátane údajov z pasov až 500 miliónov hostí. Ku krádežiam dochádzalo už od roku 2014. Americký minister zahraničných vecí Michael Pompeo 12. decembra toho istého roku potvrdil, že za týmto hackerským útokom stojí ČKS. Spoločnosť Marriott je najväčším poskytovateľom hotelových služieb pre americkú vládu a armádu.

e) Mnoho foriem neobmedzenej vojny

ČKS využíva aj iné metódy neobmedzenej vojny. Nižšie sú uvedené niektoré z hlavných oblastí.

Diplomatická vojna

Typickou diplomatickou taktikou ČKS je stratégia „rozdeľ a panuj“. Keď svet kritizuje ČKS za porušovanie ľudských práv, predstavitelia režimu vyzývajú jednotlivé krajiny, aby o ľudských právach diskutovali samostatne a za zatvorenými dverami. V konečnom dôsledku však táto kritika nemá pre režim žiadny obmedzujúci účinok. Navyše, ČKS prakticky úplne rozložila medzinárodné normy, ktorými sa zabezpečujú ľudské práva.

ČKS použila túto taktiku, aby sa vyhla odsúdeniu a sankciám tesne pred prijatím do Svetovej obchodnej organizácie. Po prijatí začala ČKS okamžite používať ekonomické prostriedky na získanie si mnohých krajín, a opäť použila taktiku „rozdeľuj a panuj“, aby dosiahla výrazný pokrok v rôznych oblastiach.

ČKS tiež využíva bezohľadnú taktiku „diplomacie s využitím rukojemníkov“, pri ktorej zatýka a vyhráža sa čínskym aj zahraničným občanom, kým nebudú splnené jej požiadavky. Ešte predtým, ako Spojené štáty v roku 2002 udelili ČĽR štatút kľúčového partnera v oblasti obchodu, čínsky režim zatýkal disidentov takmer pred každým kolom rokovaní, a ich prepustenie potom počas rokovaní využíval ako vyjednávací tromf. Komunistická strana bezohľadne ignoruje životy vlastných občanov, ale vie, že západným spoločnostiam záleží na základných ľudských právach. Preto využíva čínsky ľud ako rukojemníkov na zastrašovanie nepriateľa  – Spojených štátov.

S rýchlym rozvojom ekonomiky nadobudla ČKS viac odvahy a začala si brať za rukojemníkov aj cudzincov. Šesť týždňov potom, ako bol vyššie spomínaný Su Bin zatknutý v Kanade za hacknutie databázy americkej armády, boli v Číne zatknutí manželia Kevin a Júlia Garrattoví a obvinení zo špionáže.^[174]

Po tom, ako bola vo Vancouveri 1. decembra 2018 zatknutá viceprezidentka a finančná riaditeľka spoločnosti Huawei, Meng Wan-čou, čínske ministerstvo zahraničných vecí iniciovalo sériu protestov. Čínske veľvyslanectvo v Kanade zmobilizovalo na túto akciu veľký počet prokomunisticky orientovaných Číňanov žijúcich v zahraničí. ČKS okrem toho zatkla dvoch kanadských občanov ako odvetu za zatknutie Mengovej.^[175] Účelom bolo vyvinúť priamy nátlak na Kanadu, a zároveň vniesť rozkol medzi Kanadu a USA.

Nezákonné jednanie je typickým spôsobom fungovania ČKS. Akýkoľvek cudzinec v Číne sa môže kedykoľvek stať rukojemníkom a byť použitý ako vyjednávací prostriedok pre politické, ekonomické a diplomatické účely. Navyše, keď ČKS ohrozuje Číňanov žijúcich v zahraničí, najmä disidentov, často využíva ich príbuzných v Číne ako rukojemníkov.

Vojenské operácie

ČKS vyvinula asymetrické zbrane, ako sú protilodné strely a protilietadlové balistické rakety. Čo sa týka konvenčných zbraní, ČKS sa snaží prekonať technologickú prevahu Spojených štátov pomocou veľkého množstva výzbroje zameranej na vysokohodnotné aktíva. ČKS zaznamenala hospodársky a technologický rast, čo jej poskytuje väčší operačný priestor na vedenie kybernetickej vojny, vojnových operácií vo vzdušnom priestore a ďalších nekonvenčných útokov proti Spojeným štátom s využitím špičkových technológií, ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti.

Ideálna vojna by podľa predstáv ĽOA prebiehala tak, že „reálne štátne hranice, neobmedzený kyberpriestor, medzinárodné právo, vnútroštátne právo, kódexy správania a etika by neboli záväzné“. Ich jednotky by neboli obmedzované žiadnymi pravidlami: „Cieľom by sa mohol stať ktokoľvek a mohli by sa použiť akékoľvek prostriedky.“ Autori knihy Neobmedzenej vojny sa svojich čitateľov pýtajú: „Uvažovali ste niekedy o tom, že by bolo možné spojiť vojnové pole s civilným životom, vojnu s mierom, vojenské prostriedky s civilnými – konkrétne spojiť stealth lietadlá, riadené strely a nástroje na paralyzovanie sietí, jadrovú vojnu, finančnú vojnu a teroristické útoky? Inými slovami, čo keby sme spojili  Schwarzkopfa [vtedajšieho hlavného veliteľa ústredného velenia USA] + Sorosa [ľavicového miliardára] + Morrisa [tvorcu počítačového vírusu Morris Worm] + bin Ládina? Na túto kartu my v skutočnosti vsádzame.“^[176]

Internetová vojna

ČKS sa pomocou spoločností Huawei a ZTE, ktoré sa snažia ovládnuť trh s technológiou 5G, usiluje o získanie dominantného postavenia v oblasti štandardov 5G a v tejto novej technológii chce zohrávať vedúcu globálnu úlohu. Bývalý šéf Federálnej rezervnej banky v Dallase uviedol:  „Ak by Čína tento súboj vyhrala, stanovila by protokoly pre internet, rovnako ako v minulosti angličtina nahradila nemčinu v oblasti vedy a stala sa jazykom všetkých kľúčových činností v globálnom meradle.“^[177]

V súčasnosti čelí internet novej fáze vývoja, ktorej jadrom je technológia 5G. Vďaka kombinácii 5G a umelej inteligencie sa kontrola internetu nad fyzickým svetom dramaticky zvyšuje, a tak sa prepisujú pravidlá celosvetového fungovania. Ak ČKS získa dominanciu v oblasti 5G, mohla by konať prakticky bez obmedzení.

Okrem toho, keď sa zahraničná propaganda ČKS úspešne prepojí s technológiou 5G, ktorá je pod kontrolou Číny, jej snahy o indoktrináciu zahraničného publika ďaleko presiahnu ich súčasný rozsah a dosah.

Drogová vojna

Na zasadnutí vlády USA, ktoré sa konalo 16. augusta 2018, prezident Donald Trump vyhlásil, že šírenie opioidov, najmä syntetickej drogy fentanylu z Číny, považuje takmer za „istú formu vojny“.^[178] V roku 2017 zomrelo v Spojených štátoch na predávkovanie drogami viac ako sedemdesiattisíc ľudí, z čoho viac ako 40 % súviselo so syntetickými opioidmi (najmä fentanylom a jeho obdobami). Tieto drogy sa vyrábajú predovšetkým v Číne a do Spojených štátov sa dostávajú prostredníctvom americkej pošty alebo sa pašujú cez americko-mexickú hranicu.^[179]

Markos Kounalakis, vedúci výskumný pracovník na Stredoeurópskej univerzite, napísal, že fentanyl sa „používa ako zbraň v čínskej ópiovej vojne 21. storočia proti Amerike“. Kounalakis uviedol obchodovanie s fentanylom ako jednu zo stratégií ČKS: režim vidí skutočnú hodnotu tejto chemikálie v tom, že je to „ziskový obchod s opiátmi, ktorý zároveň ničí americké komunity a rozvracia americkú politickú scénu“.^[180]

Vojna použitím masovej mobilizácie 

V septembri 2018 čínska rodina cestujúca po Švédsku tvrdila, že s ňou polícia hrubo zaobchádzala, keď boli vykázaní z hotela za to, že sa pokúsili prespať vo vestibule hotela. Video zachytávajúce melodramatické vykázanie tejto rodiny následne prehnane zveličilo čínske veľvyslanectvo aj médiá, čo medzi Číňanmi vyvolalo bojkot švédskych spoločností Ikea a H&M.^[181] Švédska televízna stanica SVT odvysielala v rámci svojej zábavnej relácie satirický príspevok o tomto incidente, čo situáciu ešte viac vyhrotilo. Desaťtisíce čínskych internetových užívateľov zaplavili webové stránky švédskeho veľvyslanectva a moderátora relácie Jespera Rönndahla, ako aj facebookovú stránku televíznej stanice.^[182]

Ako výsledok šesťdesiatich rokov ničenia tradičnej kultúry a jej nahrádzania kultúrou Komunistickej strany je ČKS schopná prinútiť milióny Číňanov k tomu, aby jej slúžili ako masová armáda. ČKS dokáže využívať nacionalizmus na ovládanie verejnosti, pretože utajuje informácie o svojej skutočnej minulosti, ktorá je plná korupcie a vraždenia, čím udržuje ľudí v nevedomosti o svojich zločinoch.

Celé generácie Číňanov, ktorí vyrastali v prostredí straníckej kultúry, si ju so sebou nesú aj pri cestách do zahraničia za prácou, čím túto kultúru vyvážajú do sveta a v podstate tak tvoria súčasť obrovskej armády v zahraničí. Tým sa zvýšila schopnosť ČKS kontrolovať túto armádu v slobodnom svete a využívať ju na podvratnú činnosť.

Kultúrna vojna

ČKS už mnoho rokov šíri stranícku kultúru a jej hodnoty pod vlajkou tradičnej čínskej kultúry a zvykov. Ľudia na celom svete prejavujú veľký záujem o dlhú históriu a bohatú kultúru Číny. Ich poznatky v tejto oblasti sú však veľmi obmedzené. ČKS si to veľmi dobre uvedomuje a naplno to využíva. Tým, že ČKS prevzala niektoré povrchné formy tradičnej kultúry, predstierala, že je strážkyňou a skutočnou predstaviteľkou čínskej kultúry, čím ľuďom v iných krajinách mimoriadne sťažila rozpoznať túto faloš.

Finančná vojna

ČKS začala prostredníctvom „ekonomickej pomoci“ a súkromných podnikov presadzovať svoj vlastný finančný platobný systém a používanie čínskeho jüanu v snahe vybudovať globálnu infraštruktúru. Jej zámerom je použiť jüan na nahradenie dominantného postavenia amerického dolára v medzinárodnom menovom obehu. V rámci svojej stratégie neobmedzenej finančnej vojny môže režim dosiahnuť svoje ciele jednoducho tým, že vytlačí obrovské množstvo peňazí a v prípade potreby tak zničí finančný systém. Think tanky ČKS zastávajú názor, že devízové rezervy by sa mali využívať ako zbraň.

Ďalšie formy neobmedzenej vojny

Počas študentského demokratického hnutia v roku 1989 ČKS nariadila vojakom a policajtom, aby sa zamaskovali za pekinských civilistov a aby vyvolali nepokoje, takže armáda to mohla využiť ako zámienku na masové zabíjanie, ktoré nazvala „potláčaním nepokojov“. V počiatočných rokoch kampane proti Falun Gongu ČKS zinscenovala incident „sebaupálenia“ na Námestí nebeského pokoja, aby tým ospravedlnila následnú eskaláciu prenasledovania. Počas hongkonského hnutia Obsaďme Central s láskou a mierom (Occupy Central With Love and Peace), ČKS priviezla ľudí zo Šen-čenu, aby podnecovali násilie v Hongkongu, čím v podstate prinútila políciu k vystupňovaniu zásahov voči demonštrujúcim.

Z pohľadu ČKS sú vraždy a atentáty úplne bežnými metódami, a keď nastane vhodný čas, strana môže pokojne použiť akékoľvek prostriedky – otravy, atentáty, výbuchy, sabotáže energetických sietí alebo dopravných zariadení atď. – na vyvolanie chaosu a konfliktov na Západe.

Podstatou neobmedzenej vojny je zmobilizovať zlých ľudí, aby postupne zničili ľudstvo. ČKS je mimoriadne zručná v podnecovaní ľudí, aby konali v rozpore s morálkou a vlastným svedomím. Ľudia, ktorí strane podľahnú, sa často stávajú buď pasívnymi účastníkmi zneužívania zo strany ČKS, alebo sa stanú jej aktívnymi pomocníkmi. Pokiaľ ide o vplyvné osobnosti v oblasti politiky, ekonomiky, armády, médií, kultúry, technológií, školstva či iných oblastí, ČKS použije akékoľvek prostriedky, aby získala informácie o ich slabých stránkach – či už ide o ich osobné záujmy alebo túžby – a využije ich na to, aby ľudia dobrovoľne spolupracovali so stranou. Ak táto stratégia nezaberie, ČKS použije hrozby a zastrašovanie, a tým ich prinúti k spolupráci. V niektorých prípadoch, keď ČKS chcela podplatiť vplyvné osobnosti, ktoré potrebovali transplantáciu orgánov, poskytla im orgány získané zabitím disidentov.

Prostriedky, ktoré ČKS dokáže vynaložiť na infiltráciu iných krajín, sú nepredstaviteľné, pričom fakty, ktoré boli doteraz odhalené, predstavujú len špičku ľadovca. Ľudia zo všetkých sfér života, najmä z politiky a biznisu, sa stali pešiakmi ČKS v jej kampani neobmedzenej vojny. Takmer všetky krajiny sveta začínajú pociťovať globálne ambície ČKS a jej zlovoľné, ničím neobmedzené prostriedky.

4. Komunistický „čínsky model“

Z povahy ČKS vyplýva, že sa bude vždy stavať proti tradičnej kultúre, morálke a univerzálnym hodnotám. Dnešná ČKS je svetovou osou zla a nepriateľom ľudstva. Svet sa musí prebudiť a začať konať.

Čína zaberá obrovské územie a je najľudnatejšou krajinou na svete. Stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta a od roku 2010 aj druhou najväčšou vojenskou veľmocou. Žiadna tyranská sila v dejinách nemala takú hospodársku a vojenskú moc. Strana v sebe zjednotila tie najtemnejšie a najdeformovanejšie prvky moderných totalitných režimov a starovekých čínskych taktík, a preto nikdy nehrá podľa pravidiel. Jej stratégie sú dômyselné, a zároveň bezohľadné, často ďaleko presahujúce predstavivosť a chápanie vodcov a stratégov iných krajín. Tým, že si ČKS podmanila 1,3 miliardy Číňanov, ponúkla svetu obrovský a veľmi žiadaný trh, ktorý priťahuje zahraničný kapitál, podnikateľov a politikov. Donútila ich zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv a zločinmi, ktoré pácha, a v niektorých prípadoch ich dokonca prinútila spolupracovať s ňou na jej zločinoch.

ČKS zavraždila 80 miliónov Číňanov. V nedávnej dobe sa dopustila nespočetných zločinov proti praktizujúcim Falun Gongu, podzemným kresťanom, Tibeťanom, Ujgurom, disidentom a ľuďom z nižších vrstiev spoločnosti. Hneď ako sa režim zrúti, bude postavený pred súd a potrestaný za všetky svoje zločiny. V snahe vyhnúť sa tomuto osudu a ochrániť sa, Čínska komunistická strana bude bez váhania páchať ďalšie hrôzostrašné zločiny.

Čínska komunistická strana je hlavným zástupcom komunistického ducha v ľudskej ríši. Je predurčená na zánik; jej existencia bola vždy spojená so silnou atmosférou hrozby a strachu. Hnaná týmto pocitom neustálej krízy sa ČKS v kritických chvíľach uchyľuje k akýmkoľvek prostriedkom a prijíma extrémne opatrenia, aby sa udržala pri moci. Snaží sa posilniť svoju pozíciu s cieľom nahradiť Spojené štáty a ovládnuť svet, a s odhodlaním a neúnavným úsilím sa pripravuje na konečný boj so Spojenými štátmi. Zároveň využíva celý rad prostriedkov na vývoz svojej ideológie a komunistického modelu, čím otravuje svet.

Ak by niekedy došlo k úplnému zničeniu ortodoxnej morálky, ktorá pomáhala ľudstvu prežiť tisíce rokov, výsledkom by bolo zničenie celého ľudstva. Preto sa ČKS okrem svojich vojenských, hospodárskych, vedeckých a technologických snáh usiluje aj o to, aby ostatným krajinám vnútila svoju ideológiu ateizmu a pokrivený pohľad na dobro a zlo.

Všetky ambície ČKS – ktoré presadzuje prostredníctvom mäkkej, tvrdej a ostrej sily – sú založené na úplnom ignorovaní morálky a sú zamerané na naplnenie jej väčšej ambície, ktorou je zničenie tradičnej morálky a univerzálnych hodnôt. Cieľom ČKS je etablovať sa ako zlovoľné impérium a svetový vládca. Jej cieľom je zaviesť vo svete totalitný útlak – globálny policajný štát, ktorý sa vyznačuje vymývaním mozgov, kontrolou mysle, masovým sledovaním, odstránením súkromného vlastníctva, oficiálnym ateizmom, likvidáciou náboženstva a tradičnej kultúry, neobmedzenými telesnými túžbami, korupciou a morálnou degeneráciou. Snaží sa stiahnuť svet do chudoby a chaosu, premeniť ľudí na zvieratá a stiahnuť ľudstvo do priepasti morálneho úpadku. To všetko je plán komunistického ducha v jeho snahe zničiť ľudstvo.

5. Poučenie a cesta von

a) Politika ustupovania: veľká chyba

ČKS je veľmi ambiciózna a dychtí po tom, aby mohla presadiť svoju globálnu hegemóniu. Tým predstavuje pre svet vážnu hrozbu. Žiaľ, aj dnes sa mnohé krajiny, vlády a politickí predstavitelia stále snažia nadviazať priateľské vzťahy s ČKS, pričom si túto hrozbu neuvedomujú. Tento vzťah výstižne ilustruje čínske príslovie: „Ak vychováš tigrie mláďa, nakoniec vyrastie a zožerie ťa.“

Bez pomoci západných rozvinutých krajín a podpory toľkých nadnárodných korporácií, technologických gigantov a veľkých finančných inštitúcií by sa ČKS nemohla v priebehu niekoľkých desaťročí vyvinúť zo slabého hospodárstva, kde stál režim na pokraji zrútenia, na neporaziteľnú os zla.

Pillsbury, expert na národnú bezpečnosť, tvrdí, že Západ mal od ČKS po celý čas nereálne očakávania, keď predpokladal, že ČĽR sa zákonite stane demokratickejšou krajinou, že sa bude usilovať o kapitalistickú spoločnosť amerického typu, že sa nevyhnutne začlení do medzinárodného spoločenského poriadku, že obchodné vzťahy medzi USA a Čínou povedú k plnej spolupráci alebo že sa dravé elementy ČKS oslabia a pod. Vo svojej knihe z roku 2015 Pillsbury dôrazne vyzval vládu USA, aby sa rýchlo postavila tvárou v tvár realite a prijala protiopatrenia voči ČKS, ktoré by zabránili jej víťazstvu.^[183]

V článku z marca 2018 publikovanom v časopise The Economist sa autor zamyslel nad politikou, ktorú prijali západné krajiny voči Číne – konkrétne nad ich domnienkou, že Čína bude smerovať k demokracii a voľnému trhovému hospodárstvu. Priznáva, že riskantná hra Západu zlyhala; Čína pod vedením ČKS nie je trhovou ekonomikou a pri súčasnom kurze ňou ani nikdy nebude. Naopak, ČKS pristupuje k podnikaniu a obchodu ako k predĺženým ramenám štátnej moci a ako také ich aj kontroluje. Využíva svoj mocenský monopol na formovanie globálneho hospodárstva, používa peniaze na manipuláciu s obchodnými partnermi a trestá jednotlivcov a skupiny, s ktorými nesúhlasí.^[184]  

b) Prečo má Západ nesprávny obraz o Číne

Západ sa mýlil v posudzovaní Číny z mnohých dôvodov: okrem iného kvôli vyššie spomenutým zložitým mechanizmom, ktorými sa duch komunizmu prejavuje; kvôli dvojtvárnosti a chameleónskej povahe ČKS a v neposlednom rade kvôli tomu, že slobodné spoločnosti majú problém odlíšiť Čínsku komunistickú stranu od Číny. Navyše, západ sa mýlil v posudzovaní Číny aj kvôli honbe za krátkodobými ziskami, či už zo strany jednotlivcov, spoločností alebo celých štátov. To poskytlo ČKS ďalšiu príležitosť, ktorú využila vo svoj prospech.

Morálne skazená ČKS sa zameriava na medzery v morálke ľudí v slobodných spoločnostiach, ľudí, ktorých honba za krátkodobým ziskom umožňuje ČKS infiltrovať a podkopávať samotné základy týchto spoločností. Politika Spojených štátov voči ČKS je do veľkej miery založená na uvažovaní o krátkodobých ziskoch namiesto najzákladnejších, dlhodobých záujmov Ameriky, ako je napríklad ideál, na ktorom bola táto krajina založená.

Sláva a právomoc ľudstva pramenia z vyššej božskej moci a závisia od morálnej úrovne ľudstva. Prosperita a sila, ktoré sú udelené etnickej skupine alebo národu, sú takisto podmienené úrovňou ich morálky. Ľudia nedokážu bežnými prostriedkami zvrátiť plány, ktoré vytvoril komunistický duch. Na základe tohto logického úsudku je jasné, prečo sa Západ dostal do slepej uličky: bez ohľadu na to, aké ľudské metódy sa použijú, nakoniec sa im nepodarí prekonať sily zla.

Mnohé vlády, veľké spoločnosti a podnikatelia môžu zdanlivo po určitú dobu získavať výhody od ČKS výmenou za vzdanie sa svojich morálnych zásad. Nakoniec však stratia viac, než získajú. Takéto povrchné výhody získané nečestným spôsobom sú nebezpečné.

ČKS nie je politickou stranou ani režimom v bežnom zmysle slova. Nezastupuje čínsky ľud, ale komunistického ducha. Spojiť sa s ČKS znamená spojiť sa s diablom. Priateľstvo s ČKS znamená podliezať diablovi, pomáhať mu a podieľať sa na hnaní ľudstva do záhuby. Naopak, postaviť sa proti ČKS znamená zapojiť sa do boja medzi dobrom a zlom. Nie je to len jednoduchá záležitosť krajín bojujúcich o národné záujmy. Je to boj o budúcnosť ľudstva.

c) Cesta von

Dnes sa Čína aj celý svet nachádzajú na križovatke. Od Čínskej komunistickej strany, ktorá má na svedomí nespočetné množstvo krvavých zločinov, nemožno očakávať, že pre čínsky ľud prijme nejaké skutočné reformy. Čína nebude slobodná, kým sa táto strana nestane históriou.

Pre ľudí na celom svete je Čína známa ako krajina starobylej civilizácie, ktorá sa vyznačuje zdvorilosťou a počestnosťou. Oslobodená od Komunistickej strany sa Čína bude môcť opäť stať normálnym členom civilizovaného sveta – národom, ktorého ľudské a prírodné zdroje, rozmanité starobylé tradície a kultúrne dedičstvo budú súčasťou bohatstva celého ľudstva.

Zažívajúc ťažké časy si čoraz viac Číňanov uvedomuje zlovestnú povahu ČKS. Po vydaní publikácie Deväť komentárov ku komunistickej strane v novembri 2004 množstvo ľudí začalo opäť nachádzať svoju morálnu odvahu a rozhodli sa oddeliť od komunistického ducha. Odvtedy viac ako 422 miliónov Číňanov vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácií. Pokiaľ slobodný svet podporí tento trend vystupovania z ČKS a pretrhne všetky väzby s týmto duchom, ČKS nebude môcť ďalej konať tak, ako doteraz.

Zdanlivo neporaziteľný Sovietsky zväz sa rozpadol zo dňa na deň. Hoci ČKS cerí svoje tesáky na celý svet, len čo svet rozpozná jej zlú povahu a urobí správnu voľbu, jej rozpad by mohol nastať rovnako rýchlo.

K vzostupu ČKS prispel najmä ľudský morálny úpadok a to, že ľudia boli zaslepení honbou za vlastnými záujmami. Ak nechceme dopadnúť rovnako, musíme pozbierať svoju morálnu odvahu, oživiť tradičné hodnoty a mať pevnú vieru v nebesá.

Na to, aby sme porazili ČKS, nikdy nebude stačiť spoliehať sa len na bežné svetské prostriedky. Komunistický duch má väčšiu moc ako ľudia, a to je hlavnou príčinou neustálej expanzie ČKS. Zlo však nikdy nemôže byť silnejšie ako vyššia božská sila. Pokiaľ ľudia budú stáť na strane bohov a budú sa riadiť ich vôľou, dostane sa im požehnania a budú schopní prekonať diabolské úklady komunistického ducha.

ČKS je nepriateľom celého ľudstva, pretože nastolila najkrvavejšiu, a zároveň najmocnejšiu tyraniu, akú kedy história zažila. Ak chcú jednotlivé národy a ľudia zabezpečiť svoju budúcnosť a budúcnosť celej civilizácie, musia sa postaviť proti jej globálnym ambíciám. Zlá ČKS je odsúdená na zánik; odmietnuť ju znamená vyhnúť sa tomu, aby nás postihol rovnaký osud.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶