Čínske siete na pranie špinavých peňazí sa stali najdôležitejším hráčom v globálnom tienistom finančnom systéme. Umožňujú latinskoamerickým drogovým kartelom skrývať miliardy a maximalizovať svoje zisky. USA sa snažia proti tomu bojovať prostredníctvom sankčných ciel, nových zákonov a medzinárodných aliancií.
Čína sa v uplynulých rokoch stala najväčším priekupníkom špinavých peňazí na svete. Rozsah tohto javu prekvapuje aj skúsených vyšetrovateľov amerického protidrogového úradu DEA. „Čínske organizácie na pranie špinavých peňazí ponúkajú kartelom výhodné, rýchle a takmer zaručené služby,“ hovorí agent DEA Brian Clark v rozhovore pre Epoch Times.
Clark si presne spomína na jeden prípad spred desiatich rokov. Jeho tím zatkol na americkom letisku čínskeho priekupníka peňazí počas medzipristátia. Muž organizoval prevoz a odovzdávanie peňazí určených pre notoricky známy mexický kartel Sinaloa.
Mexickí vyšetrovatelia si ho všimli, keď sa stretol v reštaurácii s vyšším členom kartelu. Zatknutý muž spolupracoval s úradmi. Poskytol cenné informácie o tom, ako fungujú čínske siete na pranie špinavých peňazí.
Ako Čína prevzala trh, na ktorom sa prepierajú špinavé peniaze
Podľa Clarka čínske siete začali do obchodu s praním špinavých peňazí vstupovať vo veľkom v rokoch 2015 a 2016. Do roku 2019 prevzali trh. Podľa správy „Národné hodnotenie rizík prania špinavých peňazí“ amerického ministerstva financií za rok 2024 patria čínske organizácie dnes medzi najdôležitejších aktérov, ktorí profesionálne perú nelegálne peniaze v USA a vo svete.
Podľa Clarka tieto siete neposkytujú kartelom len „lacné, rýchle a takmer zaručené“ služby. Umožňujú im navyše investovať dodatočný kapitál do obchodu s drogami. Výsledkom je väčší objem drog v obehu a viac obetí. Len v USA každoročne zomrie na predávkovanie viac ako 100 000 ľudí: najčastejšie následkom syntetických opioidov, ako je fentanyl.
Úloha Čínskej komunistickej strany
Mnohí odborníci sú presvedčení, že za týmito sieťami je viac než len organizovaný zločin. Myslia si, že je to priamo politicky schválené Čínskou komunistickou stranou (ČKS).
„Čína priamo a nepriamo profituje z operácií prania špinavých peňazí, ktoré ovplyvňujú jej hospodárstvo a finančný sektor prostredníctvom medzinárodného obchodného systému alebo podzemného bankovníctva,“ hovorí David Luna, bývalý diplomat a riaditeľ organizácie International Coalition Against Illicit Economies. „ČKS to umožňuje, pretože je to lukratívne a pomáha to Číne rozširovať globálnu nelegálnu ekonomiku, čo zase podporuje jej komerčnú a geopolitickú expanziu.“
Bývalý špeciálny vyšetrovateľ amerického ministerstva financií John Cassara odhaduje, že čínske siete preperú ročne približne 2 bilióny USD (1,7 bilióna EUR) – takmer polovicu celosvetového objemu. „Je to jednoduché. Nemá to nič spoločné s ideológiou. Je to buď správne, alebo nesprávne,“ hovorí Cassara.
Pranie špinavých peňazí po čínsky
Rýchly úspech čínskych organizácií na trhu je podľa Clarka dôsledkom ich cenovej stratégie. Kým latinskoamerickí práči špinavých peňazí tradične požadovali províziu vo výške 10 až 15 %, Číňania spočiatku ponúkali svoje služby takmer zadarmo. Počas niekoľkých rokov udržali poplatky na úrovni 0 %, aby vyradili konkurenciu.
Aj dnes sa sadzby pohybujú väčšinou medzi 0 a 6 %, čo zvyšuje zisky drogových kartelov. Bývalý agent DEA Robert Zachariasiewicz vysvetlil, že čínska dominancia viedla k nárastu ziskov kartelov o 3 až 5 % – čo zodpovedá niekoľkým miliardám dolárov ročne.
Čínski priekupníci s peniazmi sú schopní ponúkať také nízke poplatky, pretože majú ďalších zákazníkov. Mnohí bohatí Číňania chcú previesť kapitál do zahraničia. Plánujú kúpiť nehnuteľnosti v USA alebo zaplatiť školné svojich detí na amerických univerzitách.
Čínsky režim však od roku 2007 obmedzuje prevody do zahraničia na 50 000 dolárov ročne na osobu. Aby sa tieto obmedzenia obišli, siete na pranie špinavých peňazí využívajú „zrkadlové transakcie“ alebo „fiktívne transakcie“. Bohatí Číňania dostávajú v USA hotovosť, ktorá pôvodne pochádza z predaja drog. Na výmenu zaplatia ekvivalent v juanoch sieti na pranie špinavých peňazí v Číne. Špinavé peniaze tak neopúšťajú USA.
Clark vysvetľuje: „Dopyt bohatých Číňanov po amerických dolároch zmenil celú situáciu v oblasti prania špinavých peňazí. Výnosy z obchodu s drogami už nemusia opúšťať krajinu. Tieto transakcie výrazne sťažujú odhalenie rozdielu medzi kapitálom a zločinom.“
Od chemikálií po spotrebný tovar: ako sa zamlčujú toky peňazí
Peniaze z fiktívnych obchodov nakoniec skončia na účtoch kartelov v Číne, kde sa ďalej používajú. Slúžia napríklad na nákup chemických prekurzorov syntetických drog.
Široko rozšírenou metódou je takzvané „pranie špinavých peňazí prostredníctvom obchodu“ (trade‑based money laundering). Príklad: kartel musí vyprať 990 000 dolárov. Čínski priekupníci organizujú vývoz elektroniky v hodnote 1 milión dolárov do Mexika. Na faktúre je však uvedená suma len 10 000 dolárov. Zostávajúcich 990 000 dolárov sa tak v podstate „čisto“ integruje do legálneho systému. Len čo sa tovar v Mexiku predá, táto suma sa v účtovných knihách objaví ako „legitímny zisk“.
Podľa organizácie Global Financial Integrity celosvetový rozdiel medzi hodnotou dovozu a vývozu – indikátor prania špinavých peňazí prostredníctvom obchodu – dosiahol v roku 2018 približne 835 miliárd dolárov. Podiel Číny na tomto rozdiele bol 37 %, čo je takmer päťkrát viac ako podiel Poľska, krajiny na druhom mieste.
Viac než len drogy. Globálna hrozba
Čínske siete na pranie špinavých peňazí už dávno neslúžia len na obchod s drogami. „Mnohé orgány činné v trestnom konaní považujú čínske nelegálne siete za ‚multiplikátor hrozieb‘, pretože prinášajú viac násilia, neistoty a nestability na mnohé trhy,“ vysvetľuje David Luna.
Nelegálne aktivity rastú súbežne s globálnymi investíciami Číny, napríklad v rámci projektu Novej hodvábnej cesty, známym aj ako Jeden pás, jedna cesta (BRI). Štúdia OECD z apríla ukázala, že s rastúcimi čínskymi investíciami v danej krajine rastie aj vývoz falšovaného tovaru. Tieto falzifikáty zase tvoria základ mnohých operácií spojených s praním špinavých peňazí. Celosvetová hodnota obchodu s takýmito produktmi je odhadovaná na približne pol bilióna amerických dolárov ročne a väčšina produktov pochádza z Číny.
Korupcia tiež zohráva kľúčovú úlohu. Podľa analýzy think tanku Foundation for Defense of Democracies z roku 2020 je veľká časť investícií BRI zameraná na krajiny, ktoré sú aj tak silne postihnuté korupciou. „Čínska komunistická strana považuje transparentnosť a zodpovednosť za politické riziko,“ uvádza sa v analýze
Ako reaguje Trumpova vláda
Vzhľadom na rastúcu hrozbu prijala americká vláda rad opatrení. Americký prezident Donald Trump vyhlásil drogovú krízu za „národnú núdzovú situáciu“ a uvalil sankčné clá vo výške 10 % na čínsky tovar – ako reakciu na úlohu Číny pri dodávkach prekurzorov fentanylu a pri praní špinavých peňazí pre kartely. O mesiac neskôr sa clo zdvojnásobilo na 20 %.
Okrem toho americká vláda označila osem latinskoamerických drogových kartelov ako „zahraničné teroristické organizácie“. Tým DEA získala prístup k vojenským a spravodajským zdrojom, aby mohla účinnejšie bojovať proti obchodovaniu s drogami a proti praniu špinavých peňazí.
Osobitná pozornosť sa venuje americkým bankám. Tu sa musia hlásiť podozrivé účty, ktoré otvorili čínski občania alebo na ktorých vklady nezodpovedajú uvedenej činnosti. Patria sem napríklad študenti, ženy v domácnosti alebo dôchodcovia, ktorí nakupujú nehnuteľnosti za hotovosť.
„Sieť prania špinavých peňazí spojená s čínskymi občanmi umožňuje kartelom otravovať Američanov fentanylom, obchodovať s ľuďmi a ničiť naše komunity,“ vysvetlil John Hurley, americký štátny tajomník pre terorizmus a finančné informácie, vo svojom vyhlásení. „Spojené štáty sa nebudú nečinne prizerať a nedovolia týmto aktérom pašovať nelegálne zisky cez náš finančný systém.“
V roku 2024 americké ministerstvo financií odhalilo, že čínske siete prepašovali v rokoch 2020 až 2024 cez americké finančné inštitúcie nelegálne peniaze v hodnote približne 312 miliárd dolárov.
Malá ochota spolupracovať
Čína na začiatku roka reformovala svoj zákon o praní špinavých peňazí a rozšírila ho na nefinančné spoločnosti, ako sú realitné agentúry. Napriek tomu je podľa amerického ministerstva zahraničných vecí jeho implementácia nedostatočná. Spolupráca s americkými vyšetrovacími orgánmi je takisto nedostatočná.
Cassara preto požaduje tvrdší postup. „Bolo by dobré, keby si Trumpova vláda uvedomila, že Čína […] je v tejto oblasti zraniteľná. Ak by sa vážne zamerala na nadnárodnú kriminalitu a pranie špinavých peňazí, bolo by to mimoriadne efektívne – a je to nesmierne potrebné a naliehavé,“ uzavrel.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
