Čo treba vedieť o New START – zmluve o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom, ktorej sa končí platnosť

Americký prezident Donald Trump (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin prichádzajú na tlačovú konferenciu na základni Joint Base Elmendorf-Richardson 15. augusta 2025 v Anchorage na Aljaške (Foto: Andrew Harnik/Getty Images)

S blížiacim koncom platnosti zmluvy New START obe strany naznačili cesty, ako zachovať kontrolu zbraní.

Nová zmluva o strategickom znížení počtu zbraní (New START), dohoda o jadrových zbraniach medzi Washingtonom a Moskvou, má vypršať budúci rok. Bola podpísaná v roku 2010, obmedzuje nasadenie zbraní s dlhým doletom a umožňuje inšpekcie, aby sa zabezpečilo, že obe strany dodržiavajú dohodnuté podmienky. Bez nej by sa obe jadrové veľmoci po prvýkrát za desaťročia ocitli bez záväzných obmedzení. Moskva ponúkla predĺženie dohody, čo americký prezident Donald Trump označil za „dobrý nápad“.

Keďže sa blíži termín 5. február 2026, tu je niekoľko informácií o dohode New START, prekážkach spojených s jej obnovením, ako aj o výzvach na zapojenie ďalších jadrových veľmocí.

Ponuka Moskvy

Ruský prezident Vladimir Putin 22. septembra vyhlásil, že Rusko je pripravené naďalej dodržiavať pravidlá zmluvy o jadrových zbraniach a nosičoch aj po jej vypršaní. Uviedol, že predĺženie zmluvy by mohlo uľahčiť obnovenie rokovaní so Spojenými štátmi.

Zatiaľ nie sú jasné plány Moskvy po predĺžení platnosti zmluvy. Putin uviedol, že rozhodnutie o zachovaní obmedzení bude závisieť od budúcej situácie. Dodal, že Rusko bude dodržiavať tieto záväzky len vtedy, ak Spojené štáty nebudú podnikať kroky, ktoré by mohli narušiť existujúcu rovnováhu.

Prečo je to dôležité

Spojené štáty a Rusko spolu vlastnia takmer 90 % svetových jadrových zbraní. Podľa Federácie amerických vedcov má Rusko približne 5 459 jadrových hlavíc a Spojené štáty približne 5 177. Tieto celkové počty zahŕňajú aktívne aj vyradené zbrane, ktoré ešte neboli demontované.

Stav svetových jadrových síl, 2025, celkový inventár Zdroj: Federácia amerických vedcov

Zmluva New START obmedzuje obe krajiny na stanovený počet nasadených rakiet a hlavíc s dlhým doletom. Stanovuje tiež celkový limit počtu odpaľovacích zariadení a ťažkých bombardérov, ktoré môžu krajiny mať, a to bez ohľadu na to, či sú nasadené alebo nie.

Obmedzuje tiež najsilnejšie ruské zbrane s dlhým doletom vrátane rakiet Avangard a Sarmat, ktoré môžu dosiahnuť Spojené štáty za približne 30 minút. Hoci Rusko má schopnosť naložiť na svoje rakety a bombardéry oveľa viac bojových hlavíc, zmluva mu to znemožňuje.

Bez zmluvy New START by Spojené štáty stratili dôležitý prehľad o ruských jadrových silách. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí by Washington bez overovacích opatrení zmluvy postupne stratil „dôveru“ vo svoje odhady ruského arzenálu a mal by k dispozícii „menej informácií“ pri svojich rozhodnutiach.

Druhy jadrových zbraní

Zmluvy o kontrole zbraní, ako je New START, často rozlišujú medzi nasadenými a nenasadenými jadrovými hlavicami.

Nasadené hlavice tie, ktoré sú už umiestnené na nosných systémoch a sú pripravené na použitie, ako napríklad medzikontinentálne balistické rakety, balistické rakety odpaľované z ponoriek alebo bombardéry s dlhým doletom.

Balistická raketová ponorka triedy Ohio USS Wyoming sa blíži k námornej ponorkovej základni Kings Bay v Georgii 9. januára 2008 (Foto: Rebecca Rebarich/Námorníctvo Spojených štátov)

Nenasadené hlavice sú uchovávané v zálohe alebo čakajú na demontáž: nie sú namontované na odpaľovacích zariadeniach.

Ďalším kľúčovým rozdielom je rozlíšenie medzi strategickými a taktickými zbraňami.

Strategické zbrane sú systémy s dlhým doletom určené na útoky cez kontinenty, napríklad z Ruska do Spojených štátov, zatiaľ čo taktické jadrové zbrane sú menšie, majú kratší dolet a sú určené na použitie na bojisku.

Zmluva New START obmedzuje každú stranu na 700 nasadených rakiet a bombardérov s dlhým doletom, 1 550 nasadených jadrových hlavíc a celkovo 800 odpaľovacích zariadení a bombardérov bez ohľadu na to, či sú nasadené alebo nie.

Sporné body

Zmluva bola predĺžená o päť rokov v roku 2021, krátko po nástupe amerického prezidenta Joea Bidena do úradu. Kľúčovým prvkom zmluvy je overovanie, ktoré vyžaduje inšpekcie na mieste a pravidelnú výmenu údajov o jadrových silách.

Vo februári 2023 Rusko pozastavilo svoju účasť s tým, že bude naďalej dodržiavať obmedzenia zmluvy týkajúce sa rozmiestnených hlavíc a nosných systémov, ale bez inšpekcií a zdieľania údajov.

Spojené štáty považujú pozastavenie za „právne neplatné“ a reagovali protiopatreniami, ako je zadržiavanie dát a blokovanie ruských inšpekcií. USA tvrdia, že môžu obnoviť plnú spoluprácu, ak sa tak rozhodne aj Moskva.

Ministerstvo zahraničných vecí USA tiež uviedlo, že vojna na Ukrajine nie je platným dôvodom na nedodržiavanie zmluvy zo strany Ruska.

Tlak na uzavretie multilaterálnej dohody

Obe strany spomenuli aj iné krajiny. Trump prejavil záujem o zapojenie Číny do rokovaní o jadrových obmedzeniach, zatiaľ čo Moskva uviedla, že aj zbrane Spojeného kráľovstva a Francúzska musia byť súčasťou diskusie vzhľadom na ich jadrové kapacity: 225 hlavíc v Spojenom kráľovstve a 290 vo Francúzsku.

Od svojho prvého funkčného obdobia Trump vyzýva Čínu, aby sa zapojila do procesu kontroly zbraní, a varuje pred rýchlym rozširovaním arzenálu Pekingu.

Trump túto tému otvoril aj v auguste na samite s Putinom na Aljaške, kde spomenul, že chce, aby sa do procesu kontroly jadrových zbraní zapojila aj Čína. Peking, ktorý vlastní 600 jadrových hlavíc, túto myšlienku zatiaľ odmieta.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Podporte nás

Prečítajte si aj