Americký prezident Donald Trump úspešne sprostredkoval dohodu o prímerí medzi Izraelom a teroristickou skupinou Hamas, ktorú mnohí pozorovatelia považujú za prelomovú šancu na ukončenie dvojročného konfliktu a nastolenie trvalého mieru na Blízkom východe.
Po niekoľkých dňoch rokovaní v egyptskom meste Sharm El-Sheikh Hamas 9. októbra podpísal dohodu o prepustení všetkých 48 rukojemníkov – živých aj mŕtvych – zadržiavaných v Gaze. Odhaduje sa, že nažive je asi 20 rukojemníkov.
Od útoku na Izrael 7. októbra 2023 Hamas používal izraelských rukojemníkov ako páku v rokovaniach s Izraelom. V predchádzajúcich mierových rokovaniach skupina súhlasila len s čiastočným prepustením. Jej rozhodnutie prepustiť teraz všetkých rukojemníkov je významným prelomom v mierovom procese a podnecuje optimizmus, že trvalý mier v regióne môže konečne nastúpiť.
Trump označil dohodu za „významný prelom“. „Je to niečo, čo nikto nepovažoval za možné, a nakoniec dosiahneme mier na Blízkom východe,“ povedal 9. októbra počas zasadnutia kabinetu v Bielom dome.
Oznámil, že rukojemníci budú prepustení na začiatku budúceho týždňa, pravdepodobne 13. alebo 14. októbra. „Bude to deň radosti,“ povedal Trump. Dodal, že plánuje navštíviť Egypt, aby sa zúčastnil na oficiálnom podpise dohody o prímerí.
Hoci mnohí ľudia sú optimistickí, medzi odborníkmi pretrváva skepticizmus, pokiaľ ide o budúcnosť Gazy a úspešnú implementáciu druhej fázy Trumpovho 20-bodového mierového plánu.
Svetoví lídri 9. októbra reagovali vlnou vyhlásení, v ktorých chválili Trumpa. Britský premiér Keir Starmer povedal novinárom, že bez vedenia amerického prezidenta by sa táto dohoda „neuskutočnila“.
Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen povedal, že Trumpov mierový plán by sa mohol použiť ako vzor na riešenie iných konfliktov. „Trump si zaslúži uznanie za sprostredkovanie tejto dohody na Blízkom východe a myslím si, že presne ten istý prístup by sa mal použiť na vytvorenie mierového procesu na Ukrajine,“ povedal 9. októbra pre Sky News.
Budovanie dôvery na Blízkom východe
Prvým krokom amerického prezidenta bola návšteva krajín Perzského zálivu v máji, pri ktorej uprednostnil budovanie osobných vzťahov s lídrami Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov.
Počas zasadnutia kabinetu 9. októbra americký minister zahraničia Marco Rubio pochválil Trumpove dobré vzťahy s lídrami Blízkeho východu a povedal, že jeho májová návšteva „vytvorila základ“, ktorý umožnil realizáciu mierového plánu. „Pred mesiacom som si vôbec nemyslel, že je to možné,“ povedal Rubio.
Dodal, že zlom nastal pred niekoľkými týždňami v Organizácii Spojených národov, keď Trump zvolal „historické stretnutie“ s lídrami arabských krajín s moslimskou väčšinou, aby ich získal pre svoj mierový plán.
V bezprecedentnom kroku Trump 29. septembra podpísal výkonné nariadenie zamerané na ochranu Kataru. Záväzok bol prijatý po izraelskom vojenskom útoku na Katar z 9. septembra, ktorý mal za cieľ zničiť vodcov Hamasu a vyvolal výrazné eskalovanie napätia na Blízkom východe. „Spojené štáty budú považovať akýkoľvek ozbrojený útok na územie, suverenitu alebo kritickú infraštruktúru štátu Katar za ohrozenie mieru a bezpečnosti Spojených štátov,“ uvádza sa vo výkonnom nariadení.
Výkonné nariadenie signalizovalo Trumpovo odhodlanie posilniť vzťahy s Katarom a ďalšími krajinami, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri prelomení patovej situácie s Hamasom.
Netanjahuova podpora
Získanie podpory arabských a moslimských národov bolo kľúčové, ale zásadný prelom nastal 29. septembra, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu podporil mierový plán amerického prezidenta Trumpa počas návštevy Bieleho domu.
Dohoda stanovila, že Izrael nebude anektovať Gazu. Uznáva palestínsku štátnosť ako „túžbu palestínskeho ľudu“ a uvádza, že podmienky pre vznik palestínskeho štátu môžu nastať, ak budú splnené konkrétne kritériá.
Len týždeň predtým Netanjahu ostro kritizoval západné krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady a Austrálie, pretože uznali štát Palestína. „Dať Palestínčanom štát jednu míľu od Jeruzalema po 7. októbri je ako dať al-Káide štát jednu míľu od New Yorku po 11. septembri,“ povedal počas svojho prejavu v OSN 26. septembra a nazval túto myšlienku „čistým šialenstvom“.
Aaron David Miller, vedúci pracovník Carnegie Endowment for International Peace, ktorý bol kritický voči Trumpovi, pochválil pokrok na Blízkom východe v nedávnom rozhovore pre News Nation. „Donald Trump preukázal vôľu, akú nemal žiadny iný prezident, republikán ani demokrat,“ povedal.
Miller pôsobil v rokoch 1978 až 2003 pod viacerými ministrami zahraničných vecí a počas tohto obdobia sa zúčastňoval na arabsko-izraelských rokovaniach. „Vyvíjal tlak na izraelského premiéra spôsobom, aký žiadny z jeho predchodcov nikdy nepoužil: cez otázku, ktorú premiér považuje za kľúčovú pre svoje politické prežitie,“ povedal Miller.
Britský vojenský historik Lawrence Freedman v nedávnom príspevku uviedol, že „na rozdiel od Bidena Trump našiel spôsob, ako dosiahnuť významné ústupky od Izraelčanov“.
Čo bude ďalej?
Najnovšia dohoda medzi Izraelom a Hamasom predstavuje podľa analytikov vzácnu šancu na ukončenie roky trvajúceho konfliktu. Jej úspech závisí od zvládnutia ďalšej náročnej fázy, ktorá zahŕňa riešenie obnovy Gazy, odzbrojenie Hamasu a dlho diskutovanú cestu k palestínskej štátnosti.
Daniel L. Davis, dôstojník amerického vojska vo výslužbe a vedúci pracovník organizácie Defense Priorities, sa podelil s Epoch Times o svoju vieru, že dohoda ukončí smrť civilistov v Pásme Gazy. Napriek tomu je skeptický v tom, ako strany vyriešia „chúlostivé“ otázky. „Existuje veľká pravdepodobnosť, že sa to zvrtne. Ale dnes som jednoducho rád, že je zabíjanie zrejme ukončené,“ povedal Davis.
Hamas odovzdal dohodnutú skupinu rukojemníkov v prvej fáze dohody začiatkom tohto roka, ale rámec sa zrútil v dôsledku nesúhlasu s tým, ako postupovať v ďalších fázach. Teroristická skupina sa snažila iniciovať druhú fázu dohody, zatiaľ čo Izrael podporil návrh amerického prezidentského vyslanca Stevea Witkoffa predĺžiť podmienky prímeria z prvej fázy a získať čas na ďalšie rokovania. V marci sa prímerie zrútilo a izraelské sily obnovili vojenské operácie v celej Gaze.
„Svet musí zabezpečiť, aby ďalšie fázy tejto dohody viedli k obnove Gazy bez izraelskej okupácie alebo západného koloniálneho dohľadu, ako aj k jasnej ceste k ukončeniu širšej okupácie a útlaku palestínskeho ľudu, aby bolo možné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier,“ uviedol 9. októbra vo svojom vyhlásení Nihad Awad, národný výkonný riaditeľ Rady pre americko-islamské vzťahy.
Nájdenie a identifikácia tiel zosnulých rukojemníkov v Gaze bude v najbližších dňoch veľkou výzvou. Mierový plán stanovuje, že „všetci rukojemníci, živí aj mŕtvi“, musia byť vrátení do 72 hodín od verejného prijatia dohody.
Podľa izraelských médií Izrael, Spojené štáty, Egypt, Katar a Turecko vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá poskytne ťažkú techniku, ak bude potrebné kopať alebo búrať budovy, aby sa dostali k telám.
Daniel Flesch, vedúci politický analytik pre Blízky východ a severnú Afriku v Heritage Foundation, povedal, že jeho prvou reakciou bola „radosť a úľava“ z potenciálneho návratu rukojemníkov z Gazy.
Hoci v dlhodobom mierovom procese môže existovať mnoho úskalí, Flesch hovorí, že Izrael bude mať väčší priestor na rozhodovanie, keď Hamas už nebude zadržiavať jeho občanov ako rukojemníkov. „Len čo sa rukojemníci vrátia domov, vláda aj krajina sa oslobodia od obrovského tlaku,“ povedal.
Dalia Ziadaová je egyptská vedkyňa, ktorá pôsobí ako výskumná analytička v „Institute for the Study of Global Antisemitism and Policy“, inštitúte skúmajúcom globálny antisemitizmus a jeho politiku, a ako vedúca pracovníčka v Jeruzalemskom centre pre bezpečnosť a zahraničné veci. Nadchádzajúcu fázu označuje za „krehkú“ a poukazuje na hlbokú neistotu v tom, ako sa bude Trumpov mierový plán implementovať.
„Na papieri je to skvelý plán. Je veľmi komplexný,“ povedala pre Epoch Times. „Viem, že je veľmi krátky, ale pokrýva všetko. Dúfam, že sa nájde spôsob, ako ho implementovať tak, ako je napísaný, ale ako viete, rozhodovať budú detaily.“
Ilan Berman, viceprezident Americkej rady pre zahraničnú politiku, súhlasil. Úspech dohody závisí od „trvalej medzinárodnej podpory a investícií, od vytvorenia rámca pre skutočnú reformu palestínskej samosprávy a od zaistenia, že Irán nebude môcť tieto plány narušiť… Žiadna z týchto vecí nie je istá,“ povedal Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
