Európska centrálna banka urýchľuje zavedenie digitálneho eura a začína ďalšiu fázu projektu. Digitálna mena by mala byť pripravená na použitie do roku 2029 – napriek otvoreným právnym otázkam a rastúcej kritike zo strany politikov a finančného sektora.
Európska centrálna banka (ECB) urýchľuje zavedenie digitálneho eura. Rada Európskej centrálnej banky práve odštartovala ďalšiu fázu na ceste k digitálnej mene. V „Správe o pokroku v prípravnej fáze digitálneho eura“ sa uvádza: „Dňa 29. októbra 2025 Rada ECB rozhodla, že Eurosystém bude pokračovať v prípravách a prejde do ďalšej fázy projektu digitálneho eura. V tejto fáze bude Eurosystém budovať potrebné technické kapacity pred možným rozhodnutím o vydaní digitálneho eura.“
Podľa cieľa stanoveného v správe centrálnych bankárov chce byť ECB do roku 2029 pripravená na „potenciálne prvé vydanie“ digitálneho eura.
Pozitívna bilancia dvojročnej prípravy
Európska centrálna banka hodnotí dvojročnú prípravnú fázu digitálneho eura pozitívne. Medzi hlavné výsledky patrí návrh pravidiel pre digitálnu menu, výber technických dodávateľov a úspešné testovanie v inovačnom prostredí spolu s účastníkmi trhu. Technická pracovná skupina zároveň potvrdila, že digitálne euro by bolo v zásade možné integrovať do existujúceho platobného prostredia.
V nasledujúcej fáze implementácie sa centrálna banka zameriava na tri hlavné oblasti: rozvoj technickej infraštruktúry, úzku spoluprácu s poskytovateľmi platobných služieb, obchodom a spotrebiteľmi, ako aj sprevádzanie legislatívneho procesu technickými expertízami. Cieľom je preniesť výhody hotovosti do digitálneho priestoru: vysoká bezpečnosť, široká akceptácia a jednoduché používanie. Digitálne euro by zároveň malo poskytovať platformu pre inovácie a hospodársku súťaž a pomáhať európskym platobným službám rozširovať svoj dosah na vnútornom trhu, napríklad prostredníctvom otvorených štandardov.
Náklady na zavedenie približne 1,3 miliardy eur
Finančné náklady na fázu vývoja až po možné prvé vydanie sa v súčasnosti odhadujú na približne 1,3 miliardy eur. ECB počíta s ročnými prevádzkovými nákladmi vo výške približne 320 miliónov eur. Skutočné náklady sa však môžu líšiť v závislosti od konečnej podoby. ECB zdôrazňuje, že podobne ako v prípade emisie bankoviek, náklady ponesie Eurosystém. Ochranné mechanizmy, ako napríklad limity zostatkov, majú navyše zabezpečiť finančnú stabilitu.
Cieleným výskumom používateľov chce centrálna banka zabezpečiť, aby bolo digitálne euro vhodné na každodenné použitie – aj pre malých obchodníkov. Mottom naďalej zostáva spolupráca: úspech digitálneho eura podľa ECB závisí vo veľkej miere od podpory zo strany ekonomiky, spotrebiteľov a politiky.
Európsky parlament snahy brzdí
Európsky parlament by však mohol ECB skrížiť plány. Doposiaľ chýba právny základ pre zavedenie digitálneho eura. Európsky parlament má síce už od roku 2023 k dispozícii príslušný návrh zákona, ale doteraz sa veľa neudialo. Začiatkom novembra predložil španielsky europoslanec Fernando Navarrete Rojas správu o návrhu zákona Európskej komisie.
V Európskom parlamente prevzal Navarrete ako spravodajca vedenie legislatívneho projektu. V príslušnom výbore vypracoval správu, v ktorej sa stanovilo stanovisko parlamentu k návrhu Európskej komisie, a následne viedol rokovania s členskými štátmi a Komisiou. S podporou takzvaných tieňových spravodajcov koordinoval kompromisy medzi politickými skupinami a výsledky nakoniec predložil na plenárnom zasadnutí.
Zo správy vyplýva, že Navarrete, člen frakcie EPP v parlamente, považuje digitálne euro za hodné podpory len v prípade, ak dovtedy nebude existovať žiadna súkromná európska alternatíva. Europoslanec požaduje viacero zmien v návrhu zákona Európskej komisie. „Testovanie trhu“ má zabezpečiť, aby boli splnené podmienky na zavedenie online verzie digitálneho eura.
Navarrete súhlasí s tým, že Európa by mala byť v oblasti platobného styku nezávislejšia. Správa však vyjadruje pochybnosti o tom, že technologickú nezávislosť možno vynútiť zákonmi. Poslenec tak zdieľa obavy bánk, ktoré už dlho pochybujú o pridanej hodnote digitálneho eura a varujú pred vysokými nákladmi.
Banky varujú: Digitálne euro ohrozuje iné inovačné projekty
Štúdia PwC, ktorú zadali európske bankové asociácie, odhaduje náklady na zavedenie digitálneho eura pre úverový sektor na až 30 miliárd eur bez zjavného prínosu pre spotrebiteľov alebo podniky. Predstavitelia sporiteľní a družstevných bánk varujú, že projekt viaže značné personálne zdroje a ohrozuje iné inovačné projekty.
Joachim Schmalzl, výkonný člen predstavenstva Nemeckého zväzu sporiteľní a družstevných bánk, povedal: „Nedá sa obhájiť znášanie týchto nákladov v čase mnohých výziev bez toho, aby z toho plynul skutočný prínos.“
Zároveň asociácie vidia nebezpečenstvo v tom, že medzinárodné technologické koncerny získajú prostredníctvom štátom vytvorenej infraštruktúry ľahší prístup k európskym platobným transakciám – na úkor domácich poskytovateľov. Preto požadujú jasné rozdelenie úloh medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj zapojenie existujúcich európskych platobných riešení. Digitálne euro môže prispieť k európskej suverenite len vtedy, ak doplní existujúce systémy namiesto toho, aby vytváral paralelné štruktúry.
Navarrete vidí v digitálnom eure skutočný pokrok len v jednom bode: v možnosti platiť aj bez pripojenia k internetu. Plánovaná offline funkcia umožňuje bezpečné transakcie aj v situáciách, keď zlyhajú kartové alebo mobilné siete – napríklad pri poruchách, vo vidieckych regiónoch alebo v zahraničí. Inak podľa neho súčasné platobné systémy už spoľahlivo pokrývajú potreby.
Čo hovorí v prospech digitálneho eura?
Európska centrálna banka (ECB) v argumentačnom dokumente z roku 2022 zdôrazňuje, že digitalizácia výrazne mení platobný styk a používanie hotovosti klesá. S cieľom naďalej zabezpečiť prístup k bezpečným, štátom garantovaným peniazom sa ECB zasadzuje za zavedenie digitálneho eura. To by malo dopĺňať hotovosť, ale nemalo by ju nahradiť.
ECB argumentuje, že peniaze centrálnej banky sú nevyhnutnou monetárnou kotvou finančného systému. Ak by hotovosť stratila na význame, mohli by prevládnuť súkromné peniaze, napríklad bankové vklady alebo platobné systémy veľkých globálnych technologických koncernov. Z pohľadu ECB by to ohrozilo stabilitu, nezávislosť a suverenitu európskeho platobného systému. Digitálne euro má zabrániť tomu, aby sa Európa stala závislou od mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb alebo zahraničných digitálnych mien.
ECB navyše vidí v digitálnom eure príležitosť na podporu inovácie a konkurencie v európskom platobnom styku. Mohlo by uľahčiť prístup k moderným platobným riešeniam, najmä pre ľudí, ktorí doteraz mali obmedzený prístup k finančným službám.
Podľa ECB je pre širokú akceptáciu rozhodujúce, aby bolo digitálne euro jednoducho použiteľné, bezpečné, nákladovo efektívne a aby zaručovalo vysokú úroveň ochrany údajov. Zároveň by mali byť prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia, že digitálne euro nebude vo veľkej miere používané ako investícia, aby nebola ohrozená stabilita bankového systému.
Celkovo ECB prezentuje digitálne euro ako verejný statok, ktorý zachováva stabilitu menového systému, posilňuje európsku autonómiu a zvyšuje efektívnosť ekonomiky.
Sledovateľné online platby sú vnímané kriticky
Existujú však aj kritici plánov ECB. Vo svojom spoločnom stanovisku Európsky výbor pre ochranu údajov a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov už v počiatočnej fáze projektu varovali, že digitálne euro môže byť akceptované len vtedy, ak zaručí úroveň ochrany súkromia a osobných údajov, ktorá sa čo najviac približuje úrovni ochrany hotovosti. Kriticky vnímajú najmä to, že súčasný návrh počíta s tým, že všetky online platby budú sledovateľné, čo nie je ani potrebné, ani primerané a ohrozuje dôveru občanov v novú menu.
Parlamentný výbor a úrad preto odporúčajú, aby bolo možné digitálne platby malých súm uskutočňovať anonymne alebo aspoň tak, aby neboli sledovateľné. Okrem toho kritizujú, že zavedenie centrálneho prístupového systému pre identifikáciu používateľov nie je dostatočne odôvodnené z hľadiska ochrany údajov a že úlohy a právomoci ECB a poskytovateľov platobných služieb v oblasti spracovania údajov by mali byť jasnejšie definované. Aj plánovaný mechanizmus na odhaľovanie podvodov je podľa nich príliš vágne opísaný a ak nebude prísnejšie obmedzený, môže viesť k neprimeranému prístupu k údajom.
V doterajšom návrhu zákona však tieto obavy nie sú úplne vyvrátené. Nariadenie síce stanovuje, že digitálny euro má byť navrhnuté podľa princípu „ochrana údajov prostredníctvom technológií“ a okrem online formy má umožňovať aj osobitne chránenú offline formu používania. Hlavná požiadavka orgánov na ochranu údajov, aby online platby menších súm boli anonymné alebo aspoň nevysledovateľné, zatiaľ nebola zohľadnená.
Naďalej sa plánuje zavedenie centrálneho prístupového systému pre identifikáciu používateľov, bez toho, aby bola jasne definovaná jeho nevyhnutnosť a zabezpečenie ochrany údajov. Rovnako nie je jasne vymedzená delimitácia právomocí v oblasti spracovania údajov medzi ECB a poskytovateľmi platobných služieb. Predpokladaný mechanizmus na odhaľovanie podvodov je opísaný len vo všeobecných rysoch. Týmto sa nevylučuje nebezpečenstvo neprimeraného zasahovania do platobných údajov.
Rozhodnutie o zákone do konca roka 2026
Po predložení návrhu správy vo Výbore pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu nasledujú interné konzultácie, počas ktorých sa predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Následne sa návrh prerokuje v pléne parlamentu v prvom čítaní. Až potom začne fáza rokovaní medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, počas ktorej sa musí vypracovať spoločný text zákona. Konečná verzia sa preto dá očakávať až vtedy, keď sa tri inštitúcie dohodnú na kompromise. Podľa informácií „Deutscher Bundesbank“ sa ukončenie legislatívneho procesu očakáva na konci roka 2026.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
