Larry Sanger, spoluzakladateľ Wikipédie, tvrdí, že populárna online encyklopédia, považovaná miliónmi ľudí za hodnoverný zdroj informácií, je zaujatá voči konzervatívnym, náboženským a odlišným pohľadom. Podľa neho však existuje spôsob, ako tento problém napraviť.
57-ročný Sanger v súčasnosti vedie Knowledge Standards Foundation (nadácia). V rozhovore pre EpochTV uviedol, že Wikipédia by sa mohla zachrániť buď obnovením dôrazu na slobodu prejavu vo vnútri organizácie, alebo kampaňou, ktorou by podporila aj odlišné názory vymykajúce sa zavedeným naratívom.
Ak ani jedno z týchto opatrení nezaberie, Sanger navrhuje zásah americkej vlády, ktorý by prelomil anonymitu editorov a umožnil by brániť sa verejným osobnostiam, ktoré sa domnievajú, že stránka ich opisuje neobjektívne.
Systémová zaujatosť
Wikipédiu vznikla v roku 2001. Podľa Sangera bola už zanedlho ovládnutá globalistickým, akademickým a sekulárnym progresívnym svetonázorom. Tento trend sa podľa neho výrazne zintenzívnil po prezidentských voľbách v USA v roku 2016, keď mnohé médiá začali opúšťať princíp nestrannosti.
Hoci stránku spravuje nezisková organizácia Wikimedia Foundation, Wikipédia samu seba označuje za samoriadený projekt so „zásadami a pokynmi…, ktorých cieľom je odrážať konsenzus komunity“.
Autorom pôvodných pravidiel neutrality Wikipédie bol Sanger. Uviedol, že pravidlá boli neskôr prepísané, aby sa zakázala tzv. „falošná vyváženosť“.
„Teraz sa dokonca v záujme neutrality vyžaduje, aby Wikipédia zaujala stanovisko, ak považuje jednu stranu za zjavne nesprávnu,“ vysvetlil Sanger. Objektivita podľa neho prestala byť prioritou.
Tento prístup sa presadzuje aj cez farebne kódovaný systém hodnotenia zdrojov, ktorý uprednostňuje alebo zakazuje určité médiá. „Zdroje označené ako pravicové jednoducho nemôžete citovať,“ povedal Sanger. Ako príklad uviedol denník The Epoch Times. „Nemyslím si, že napríklad The Epoch Times sú nejako zvlášť pravicové, ale na tomto zozname sú vyznačené červenou farbou,“ skonštatoval.
Informácie z niektorých „zelených“ zdrojov sa berú ako fakty a reprodukujú sa bez uvedenia zdroja, povedal Sanger.
Sanger upozorňuje, že mnohí stále považujú Wikipédiu za neutrálnu a presnú. „Ľudia si ešte len začínajú uvedomovať, že Wikipédia na mnohých stránkach funguje ako propaganda,“ povedal.
Ako príklad uviedol sťažnosti osobností, ako je spisovateľ Philip Roth, novinár John Seigenthaler sr. či filmár Robby Starbuck, ktorí tvrdia, že boli na Wikipédii nespravodlivo vykreslení v negatívnom svetle.
V roku 2022 Wikipédia zmazala stránku o republikánskej kandidátke na senátorku Kathy Barnettovej s odôvodnením, že nejde o významnú osobnosť. Stránka bola neskôr obnovená.
V tom istom roku editori Wikipédie odstránili stránku o investičnej spoločnosti Huntera Bidena – Rosemont Seneca Partners – s argumentom, že nie je dostatočne významná a mohla by sa stať „magnetom pre konšpiračné teórie o Hunterovi Bidenovi“. Editori však tieto tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi.
Sanger prirovnáva ideologické prevzatie obsahu Wikipédie k „dlhému pochodu inštitúciami“ – komunistickej taktike ovládnutia spoločnosti prostredníctvom kontroly nad kľúčovými inštitúciami vrátane médií, školstva či vlády.
„Wikipedia je jednou z inštitúcií, ktorými ľavica pochoduje,“ skonštatoval Sanger.
Wikipédia na žiadosť denníka Epoch Times o komentár nereagovala.
Nedostatok transparentnosti a zodpovednosti
Spôsob, akým je Wikipédia organizovaná, vytvára podľa Sangera samovoľne sa opakujúci cyklus, ktorý opísal ako „iracionálnu byrokraciu“.
Dodal, že uplatňovanie redakčných pravidiel slúži na presadzovanie ideologickej konformity, pričom niektoré pravidlá by bolo potrebné oživiť a iné zrušiť.
Jedným z problémov je podľa neho uprednostňovanie sekundárnych zdrojov pred primárnymi alebo pôvodnými, čo je v rozpore s praxou žurnalistiky či akademického prostredia, ktoré preferujú originálne zdroje, ako sú priame citáty či dokumenty.
Sanger uviedol, že Wikipédia v protiklade s tým uprednostňuje zdroje, ktoré len interpretujú pôvodné zdroje, ako sú časopisy a noviny.
„Ako bývalý akademik to považujem za absurdné,“ povedal.
Sanger uviedol príklad spisovateľa Philipa Rotha, ktorý žiadal Wikipédiu o opravu informácie o pôvode postavy v jeho knihe The Human Stain (Ľudská škvrna). Hoci Roth editorom priamo vysvetlil, ako postavu vytvoril, Wikipédia odmietla zmenu a uprednostnila špekulatívny článok z The New York Times. Roth nakoniec musel napísať o tomto spore článok do novín New Yorker a Wikipédia akceptovala jeho verziu ako sekundárny zdroj.
Problém podľa Sangera zhoršuje anonymita väčšiny zo 62 najvplyvnejších editorov, čo vytvára situáciu, v ktorej nikto nenesie zodpovednosť za potenciálnu škodu, ktorú môže obsah stránky spôsobiť.
„Osemdesiatpäť percent z nich je anonymných,“ povedal Sanger. „Takže ich nemôžete žalovať.“
Paragraf 230 zákona o slušnosti v komunikáciách (the communications decency act) z roku 1996 chráni spoločnosti pred žalobami za obsah generovaný používateľmi. To znamená, že žalovať nie je možné ani Wikimedia Foundation.
Návrhy na reformu
Na svojej webovej stránke Sanger predkladá sériu nápadov a opatrení, ktoré by prispeli k obnoveniu neutrality a slobody prejavu na Wikipédii. Patrí medzi ne väčšia transparentnosť v správe stránky vrátane zverejnenia identity jej vedúcich predstaviteľov, umožnenie verejnosti hodnotiť články, zrušenie rozhodovania na základe konsenzu a zavedenie legislatívneho procesu na určovanie redakčných pravidiel.
Ďalšie návrhy sa zameriavajú na slobodu prejavu: umožnenie konkurenčných článkov na tú istú tému, zrušenie zoznamov zakázaných zdrojov, obnovenie pôvodnej politiky neutrality a ukončenie neobmedzeného blokovania niektorých editorov.
Sanger zároveň navrhuje zrušiť pravidlo „ignorovať všetky pravidlá“, ktoré sám v začiatkoch Wikipédie vytvoril. Chcel vtedy povzbudiť začínajúcich editorov, ktorí boli nervózni z úpravy článkov, aby sa jednoducho sústredili na danú úlohu.
„Stalo sa z toho pravidlo, ktoré používajú zasvätené osoby, aby kontrolovali nováčikov,“ povedal Sanger. „Takže je to opäť úplne naopak.“
Ako dosiahnuť zmenu
Sanger vidí tri možné cesty k zmene. Prvou je dobrovoľné ukončenie ideologického monopolu zo strany Wikimedia Foundation. „Centristi, libertariáni, republikáni, konzervatívci, nábožensky založení ľudia – všetci by mali mať možnosť podieľať sa na tvorbe obsahu,“ tvrdí.
Ak by to nefungovalo, Sanger chce za spravodlivosť bojovať vo verejnej kampani. „Chystám sa vytvoriť protestný list a rozoslať ho významným osobnostiam, ktoré Wikipédia pri rôznych príležitostiach nespravodlivo poškodila,“ povedal.
Zároveň vyzýva verejnosť, aby svoje výhrady posielala priamo Wikimedia Foundation, aby bola spoločnosť priamo konfrontovaná.
Ako krajnú možnosť vidí zásah Kongresu, ktorý by vytvoril výnimku z paragrafu 230, ktorá by umožňovala zrušenie webovej stránky za šírenie ohováračského obsahu. Sanger poukázal na precedens z roku 2018, keď bola prijatá podobná výnimka pre webové stránky využívané na organizovanie obchodovania s ľuďmi.
„Aj keby ľudia, ktorí prevádzkujú webovú stránku, sami neobchodovali s ľuďmi, ak je to organizované na ich webovej stránke, stále môžu byť žalovaní,“ povedal.
„Wikipédia naozaj potrebuje reformu,“ dodal.
Hoci Sanger dúfa, že stránka jeho návrhy prijme, uznal, že sa tak nemusí stať.
„Možno nájdu iné spôsoby, ktoré im budú vyhovovať viac. Ak áno, plne to podporím,“ uzatvára.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
