Motor Európy sa presunul na juh. Španielsko rastie takým tempom, o akom môže zvyšok západnej Európy len snívať. Španielsko predstavuje dvanástu najväčšiu ekonomiku sveta. Ako dlho tento boom vydrží? Za číslami sa skrývajú aj slabé miesta.
Ministri financií v severnej a západnej Európe závistlivo hľadia na Pyrenejský polostrov. Španielska ekonomika v rokoch po pandémii prekonala všetky ostatné krajiny eurozóny. Britský časopis Economist vyhlásil Španielsko za najvýkonnejšiu ekonomiku sveta roka 2024. Táto juhoeurópska krajina je stredobodom pozornosti a priťahuje investorov.
„Za týmto úspechom stoja predovšetkým tri dôvody: silný sektor služieb, migrácia pracovnej sily a rast štátu,“ povedal Epoch Times Ruben Dewitte, ekonóm a expert na Španielsko v ING banke.
Globálna finančná kríza, kríza eura a pandémia
Od návratu k demokracii v roku 1975 prešlo Španielsko, kedysi považované za „vidieckeho bratranca“, rýchlou modernizáciou. Krajina šikovne využila exportné a podporné možnosti členstva v EÚ, čo sa odrazilo v modernej cestnej sieti a ostatnej infraštruktúre.
V uplynulých desaťročiach však pyrenejská mašina viackrát narazila na prekážky. Stavebný boom na začiatku 21. storočia – v tom čase bola krajina najväčším dovozcom cementu na svete – sa ukázal ako bublina, ktorá praskla v lete 2008, tesne pred globálnou krízou, ktorá vypukla na jeseň toho istého roku.
Ďalšou prekážkou bola kríza eura. A potom prišla pandémia. Španielsko s jeho na služby orientovanou ekonomikou zasiahla obzvlášť tvrdo. Keď boli obmedzenia zrušené, došlo k silnému oživeniu. Koncom roka 2022 boli všetky straty spôsobené pandémiou dohnané.
V roku 2023 ekonomika vzrástla na 2,5 %. V minulom roku podľa najnovších upravených údajov dosiahla rast dokonca 3,5 % – čo je štvornásobok priemeru eurozóny.
Na porovnanie: v pandemickom roku 2020 ekonomika klesla o 10,9 %. V nasledujúcich dvoch rokoch by mal rast pokračovať, aj keď nie na rovnakej úrovni.
Sektor služieb zabezpečuje oživenie
Zároveň sa vlani podarilo udržať infláciu na úrovni 2,8 % a nezamestnanosť, dlhodobý problém Španielska, sa pohybuje tesne nad 10 %, čo je na španielske pomery slušná hodnota, najnižšia od roku 2008. „Rýchle oživenie zabezpečil aj veľký sektor služieb,“ hovorí ekonóm Ruben Dewitte.
Cestovný ruch počas pandémie poklesol, ale odvtedy výrazne ožil. Španielsko vlani privítalo 94 miliónov turistov, čím sa priblížilo k 100 miliónom turistov vo Francúzsku. To bolo dôležitou súčasťou oživenia, ale sektor služieb zahŕňa oveľa viac ako len cestovný ruch, ktorý tvorí viac ako desatinu ekonomiky.
V mnohých európskych krajinách vzniká čoraz viac pracovných miest v dobre platených odvetviach služieb, ako sú financie, nehnuteľnosti, IT alebo poradenstvo. V Španielsku je tento trend obzvlášť silný.
Medzi veľké odvetvia v krajine patrí bankovníctvo a telekomunikácie. Veľká časť odvetvia služieb je orientovaná na export.
Zvýšená imigrácia z dôvodu relatívne otvorených hraníc
Ďalším dôležitým faktorom španielskeho úspechu v zozname Rubena Dewitteho je imigrácia. Podiel pracujúceho obyvateľstva sa od roku 2019 zvýšil o 5,5 % v porovnaní s 3,1 % v celej eurozóne. Dewitte vysvetľuje: „Španielsko prijalo v uplynulých rokoch viac prisťahovalcov na obyvateľa ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Viac spotrebiteľov znamená silnejší rast.“
Zatiaľ čo sa v mnohých častiach EÚ uvoľnili hraničné kontroly, Španielsko si zachovalo relatívne otvorené hranice. Krajina na konci budúceho roka pravdepodobne prekročí hranicu 50 miliónov obyvateľov, hoci pôrodnosť klesá rovnako rýchlo alebo dokonca rýchlejšie ako v ostatnej Európe.
Španielsko navyše uľahčilo prístup do krajiny „digitálnym nomádom“ – cudzincom, ktorí sa tu natrvalo neusadzujú, ale pracujú online zo Španielska, a tak prispievajú k španielskej spotrebe.
Prevažujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky a Maroka
Existujú aj dôležité rozdiely. Imigrácia do Španielska pochádza prevažne z Latinskej Ameriky, čo znamená menšie kultúrne prekážky a žiadne jazykové bariéry. Relatívne vysoká imigrácia z Maroka má tiež staré korene.
Podľa investičnej banky Goldman Sachs je podiel stredne- a vysokokvalifikovaných prisťahovalcov v Španielsku v súčasnosti vyšší ako v ostatných veľkých ekonomikách EÚ.
Španielsko má, podobne ako iné stredomorské krajiny, kategóriu prisťahovalcov, ktorú v severnej Európe stretávame len veľmi zriedka. Hoci je krajina relatívne otvorená voči regulovanej pracovnej migrácii, je zároveň súčasťou vonkajšej hranice EÚ a chce bojovať proti nelegálnej migrácii.
Španielsko je naďalej cieľom desiatok tisíc migrantov, ktorí hľadajú lepší život na vratkých člnoch a prichádzajú najmä zo západnej a severnej Afriky. Každý rok prichádza viac ako 50 000 ľudí, v posledných rokoch najmä na Kanárske ostrovy. Tisíce z nich sa pri plavbe utopia.
Nárast spotreby podporovanej štátom
Španielske domácnosti v posledných rokoch utrácali viac, čo stimulovalo ekonomiku. Zároveň bola štátom podporovaná spotreba kľúčovou zložkou rastu. Patria sem okrem iného výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, kultúru, infraštruktúru, verejnú správu, bezpečnosť a ochranu životného prostredia.
Podľa Rubena Dewitteho je to tretia veľká zložka. Španielsko má od roku 2018 sociálnodemokratickú vládu a jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel štátu na HDP. Tento podiel sa zvýšil z 38 % – čo je z pohľadu západnej Európy nízka hodnota – na 42 %. Čiastočne sa to podarilo prostredníctvom úverov, ale nariadenia EÚ stanovujú limity verejného deficitu.
Nízke ceny elektrickej energie v priemysle
V roku 2025 sa objavujú náznaky, že jednotlivé zložky španielskeho rastu sa menia. „Export služieb sa spomaľuje. Jedným z vysvetlení je, že cestovný ruch, ktorý je jeho súčasťou, nemôže rásť tak rýchlo ako po pandémii,“ hovorí Dewitte.
Dostupnosť stabilnej a lacnej energie je rozhodujúcim faktorom. Španielsko výrazne investovalo do obnoviteľných zdrojov energie. To bolo všeobecne považované za recept na úspech, ale obrovský výpadok elektriny na jar jasne ukázal zraniteľnosť veternej a slnečnej energie.
Priemerná cena elektrickej energie v priemysle a podnikoch v Španielsku bola v roku 2024 17,44 centov za kilowatthodinu, čo je menej ako priemerná cena v EÚ, ktorá bola 22,3 centov za kilowatthodinu.
„V kombinácii s udržiavanou konkurencieschopnou úrovňou miezd to robí krajinu atraktívnou pre zahraničné spoločnosti, ktoré v nej investujú a usadzujú sa,“ hovorí Dewitte.
Na druhej strane sú španielske priemyselné odvetvia súčasťou hodnotových reťazcov európskeho hospodárstva. V automobilovom priemysle napríklad španielske továrne vyrábajú komponenty, ktoré sa montujú v nemeckých továrňach. Keď sa kolesá v Nemecku otáčajú pomalšie, spomaľuje to aj Španielsko.
Môže Španielsko niečo naučiť ostatné európske ekonomiky?
Ruben Dewitte s odpoveďou trochu váha. Jednou z oblastí je diverzifikácia, duch pokroku a zvyšovanie efektívnosti v sektore služieb. Španielsky telekomunikačný sektor dosiahol napríklad dobré výsledky.
Inteligentné investície do infraštruktúry sú tiež niečo, čo by mali ostatní robiť viac. Ekonóm však vo všeobecnosti neodporúča väčšie štátne investície, pretože to súvisí so základnou ideologickou otázkou, aká veľká by mala byť úloha štátu.
Aj imigrácia je politicky citlivá téma. Dewitte však podobne ako mnohí iní ekonómovia zdôrazňuje, že imigrácia pracovnej sily môže byť z dlhodobého hľadiska čiastočným riešením pre krajiny so starnúcou populáciou. Najbližšie voľby sa v Španielsku budú konať v roku 2027. Z historického hľadiska nebol rozdiel medzi ľavicou a pravicou v otázke imigrácie príliš veľký. Ak nabudúce vyhrá pravica, do popredia by sa mohli dostať iné priority.
Článok bol preložený zo švédskej edície Epoch Times.
